Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jane ako malá - 8. kapitola

26.06.2012 (19:00) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1848×

Pohľad Jane:

Štvrtého tretí. Dnes je súd. Dnes sa dozviem, či budem žiť, alebo nie. A to všetko pre hlúpy žart mojich spolužiakov. Jediné, čo ma zaujíma je, že ako sa tie knihy dostali ku Alecovi.

Vstala som, na seba som si dala svoje najlepšie šaty, ako mi poradila mama. Alec sa obliekol nezvyčajne elegantne. Mal na sebe čierne tričko a nohavice bez dier.

„Poďme," šepla mama. Vtisla som svoju ruku do jej spotenej dlane. Mama mala pod očami kruhy, určite sa poriadne nevyspala. Cítila som, ako sa trasie. Alec jej tiež podal ruku. Prekvapilo ma, že triaška trochu ustala. Mama sa usmiala.

„Nebojte sa, dopadne to dobre," povedala, no vycítila som z nej pochybnosti. Všimla som si, že teraz sa trasiem ja. Ani ja, ani Alec sme sa nevyspali. Cez noc mi bolo tak príšerne (citovo, nie fyzicky), že som sa prišla k nemu schúliť. Vedel ma upokojiť. Aspoň na pár hodín som zaspala.

Ticho sme sa približovali ku veľkej kamennej budove. Zatiaľ som ju poznala len z videnia, no teraz mi prišla oveľa väčšia. Klenba bola trikrát vyššia ako mama. Brána bola dvakrát taká široká a dvakrát taká vysoká.

Mamina spotená ruka vykĺzla z mojej dlane. Zaklopala.

Otvorila nám príjemne vyzerajúca žena, zrejme nás mala uvítať. Potichu nás viedla dlhou miestnosťou. Zastali sme pred veľkými dverami, síce menšími ako vchodové, ale stále dosť vysokými.

Zreteľne som počula, ako sa mama nadýchla a položila ruku na kľučku.

Dvere sa s hlasným vrzgotom otvorili. Vošli sme do veľkej miestnosti. Väčšinou boli steny mramorové, no stena oproti nám bola obkladaná drevom, podľa vône - javorom. Pri stene bol súdny stôl (tri stoličky a stôl).

Na jednej najvyššej stoličke sedel sudca. Prvý dojem bol zlý. Mal mastné hnusné vlasy, bol tučný a tvár mal zvraštenú do nahnevanej grimasy. To neveští nič dobré. Podľa pokynov sme si sadli do prvej rady.

„Otváram súdne pojednávanie týkajúce sa nelegálneho držania kníh, ktoré majú čo dočinenia s čiernou mágiou, ktorá je prísne trestaná ako vezením, tak smrťou - upálením," vychrlil odrazu ten sudca jedným dychom. Mykla som sa pri slove: „Upálením zaživa."

„Popierate snáď, že knihy u vás nenašli?" opýtal sa ma.

„Nie, ale..." snažila som sa mu vysvetliť pravý dôvod.

„Pričom viete, ako býva trestané?" skočil mi do reči.

„Áno, ale..." snažila som sa dokončiť vetu.

„Vážení členovia súdu. Myslím si, že je kladné riešenie potrestať ieto mladé osoby trestom najvyšším," znova mi skočil do reči sudca. Nazúrilo ma, že sa ani nemôžem brániť, no zároveň som sa striasla. Oni nás chcú upáliť?

„Tie knihy naozaj neboli naše!" nahnevane vykríkol Alec, ktorý bol doteraz ticho.

„Súd nedovoľuje člonom súdu rozprávať bez povolenia, alebo vyzvania. Pamätajte si to. Pokiaľ nemáte žiadne dôkazy, ktoré by mohli svedčit o vaššej nevine, súd neuzná taký chabý protiargument." Čudovala som sa, aké má ten chlap pľúca. Doteraz vypľul všetky vety jednym dychom.

„Dovoľujem si požiadať o chvíľu strpenia, počas ktorého sa súd rozhodne," pokračoval, postavil sa a odišiel preč. Mama nás objala a vydala sa za ním. Pritúila som sa ku Alecovi.

„Neboj sa, nemôžu nás udať," povedal Alec. Po líci sa mi skotúľala jedna slza. Rýchlo som sa ju snažila zotrieť.

Po piatich minútach vyšiel sudca s mamou v závese. Tá mala zovreté ruky, akoby ho o niečo prosila. Vyzerala, že mala slzy na krajíčku. Vzdychla som si. Mama sa potichu vybrala k nám.

„Súd sa rozhodol o..." začal sudca. Zavrela som oči.

Ako sa vám o páčilo? Ak chcete vedieť výsledok, počkajte si na ďaľšiu kapitolu. A, prosím, napíšte mi aspoň smajlíka alebo komentár. Ďakujem. :-)

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jane ako malá - 8. kapitola: