Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jane ako malá 4. kapitola

04.06.2012 (14:15) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1602×

Sadla som si na miesto a znudene čakala na hodinu. Tesne pred začiatkom som ešte zbehla na záchod. Po ceste späť som stretla Aleca, na poslednú chvíľu, ako vždy. Čudne na mňa pozeral.

„Čo sa deje?" opýtala som sa ho znepokojene.

„Máš celé červené líce," pošepol mi. Zrazu zazvonilo. Rýchlo som sa s ním rozlúčila a vošla do triedy. Triedna tam ešte nebola. Vydýchla som si. Práve som si chcela povyberať z tašky zošit, keď sa mi roztrhla. Ticho som zanadávala a začala som zbierať veci zo zeme. No vtom ma niečo upútalo. Na zemi ležalo okolo päť kníh, o ktorých som ani netušila, že ich mám. Mali názvy ako: Tajomstvá temnej mágie alebo Temné magické bylinky. Natiahla som sa po nich. Mala som ich v ruke, keď vtom mi ich niekto zdrapil z ruky. Sara.

„Pozrite, ona je naozajstná čarodejnica! Preto ma z teba bolela hlava!" kričala na celú triedu.

„Tie knihy nie sú moje, neviem, kto mi ich podstrčil!," bránila som sa, do tváre mi nastúpila horúčava.

„Vrav si čo chceš," zasyčala Sara. Škodoradostne sa usmiala. V tej chvíli vošla do triedy učiteľka.

„Čo sa tu deje?" opýtala sa.

„Pani učiteľka, Jane tu má knihy o čiernej mágii," odpovedala Sara.

„Tie knihy nie sú moje!" Bola som už zúfala.

„Upokojte sa! Jane, čo mi ku tomu povieš?" spýtala sa ma učiteľka.

„Tie knihy nie sú moje! Prisahám!" kričala som.

„Upokojte sa! Jane, po skončení hodiny prídeš ku mne do kabinetu," obrátila sa na mňa učiteľka. Vzdychla som si, no pobrala som sa na svoje miesto. Teraz budem mať veľký problém. Čarovanie je trestné. Zachvela som sa. Upália ma na hranici ako som videla? Hodina ubehla neskutočne rýchlo. Po zaznení zvončeka som si pomaly odložila veci. Potom som sa, tiež neuveriteľne pomaly, vliekla ku kabinetu. Zaklopala som.

„Ďalej," ozavlo sa. Nadýchla som sa a vošla dnu. To, čo bolo vo vnútri, ma neskutočne šokovalo. Vo vnútri sedel Alec a tiež sa na mňa prekvapene pozeral. Učiteľka mi ukázala rukou, aby som si sadla. Posadila som sa, oči som nespúšťala s Aleca.

„Viete, prečo som si vás zavolala?"

„Tie knihy neboli moje!" skríkli sme obidvaja naraz. Prekvapene sme sa na seba pozreli.

„Aj ty?" opýtal sa ma Alec.

„Áno," pošepla som mu.

„Môžete mi povedať, prečo sa u vás v ten istý deň objavili knihy o čiernej mágii?"

„My sme tie knihy nevzali," obraňoval nás Alec.

„Zvážte si dobre, či budete klamať, alebo nie. Jane, Alec, budem vás musieť udať," povzdychla si učiteľka.

„Čože? Nie, to nemôžete! To nie," skríkla som. Učiteľka sa na nás ospravedlňujúco pozerala. Rozplakala som sa. To nemôže! Idiotskí spolužiaci aj s ich blbými nápadmi. Učiteľka nás poslala do triedy. Pred kabinetom som sa schúlila v Alecovom náručí.

„Myslíš, že nás udá?"

„Obávam sa, že áno. Neboj sa, dobre to dopadne," pošepkal mi Alec. Odtisla som sa od neho a vbehla do triedy.

Zvyšok sa tiahol strašne pomaly. Po skončení som vybehla zo školy. Pri bráne ma čakali Dean a štyria chlapci a Sara a štyri dievčatá. Vzdychla som si.

Dean sa usmial a vykročil smerom ku mne. Striasla som sebou. Obzrela som sa. Nikto tu nebol. Pozrela som na Deana a začala som utekať ku hlavnému vchodu. Už som bola skoro vonku, keď ma chytili niečie ruky. Vzpierala som sa im, snažila som sa vytrhnúť, no zbytočne. Dovtípila som sa, že to bol Dean.

„Daj mi pokoj! Daj mi pokoj!," kričala som, ďalej som sa snažila vykrútiť sa z mocného náručia. Dean si ma surovo obrátil k nemu. Ďalej som sa snažila vymotať z jeho rúk. Nepustil ma, chytil ma za plecia. Držal ma tak pevne, až som skríkla od bolesti. Zrazu sa tu objavil Alec.

„Čo sa tu deje?" spýtal sa.

„Vypadni, ty idiot. Toto nie je tvoja starosť," povedal mu Dean.

„Daj pokoj, Jane!" skríkol Alec. Dean ma pustil. Mohla som ujsť, ale jeho by som tam nenechala s tým, s tým...

„Poďme domov," ťahala som Aleca preč.

„Počkať, počkať! Ty nikam nejdeš, čarodejnica," obrátil sa na mňa Dean. Zrazu sa otočil ku Alecovi a vrazil mu. Alec sa zapotácal a spadol. Vykríkla som a sklonila som sa k nemu. Nenávistne som sa na Deana pozrela. Zrazu sa aj on zapotácal.

„Prestaň s tým! Ty čarodejnica, prestaň!" skríkol Dean a chytil si hlavu. Nechápavo som na neho pozrela.

„Alec, choď domov. Ja to už nejako vydržím," pošepla som Alecovi. Alec sa postavil, objal ma a odišiel, stále sa tackal. Nadýchla som sa a otočila sa na neho.

„Veď tebe spadne kohútik, striga jedna," zasyčal Dean a zdrapil ma za vlasy. Skríkla som, snažila som mu odtiahnuť ruku z mojej hlavy. Za vlasy ma dotiahol k ostatným. Usmievali sa, Sara sa začala zvesela smiať. Dean odrazu trhol rukou. Spadla som. Ostatní sa začali smiať.

Neudržala som sa. Rozplakala som sa. Začali sa smiať ešte viac. Potom, keď sa dosmiali, ku mne podišiel Dean. Znova ma zdrapil za vlasy a vytiahol do stoja. Usmieval sa. Niečo mi napadlo. Bolo to trúfalé, no skúsila som to. Pľuvla som na neho a začala som utekať k východu. Deanovi a Sariny komplici sa za mnou pustili. Utekala som stále rýchlejšie. Už som videla svoj dom. Nabrala som posledné sily a zrýchlila. Prebehla som cez dvor a zabuchla dvere. Počula som, ako sa snažia dostať dnu. Šťastie, že rodičia pracujú až do večera. Vyšla som zadným vchodom do záhrady. Asi som to nemala robiť. Doliehali ku ne hlasy:

„Poďme zozadu!"

„Ok, poďme!"

Zavrela som oči.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jane ako malá 4. kapitola: