Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jacob, to už by stačilo! - 7. kapitola

16.08.2012 (16:00) • miska555 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1324×

Utekala som domov...

Vtrhla som do domu a zamierila k mojim veciam. Ešte dobre, že som sa nestihla vybaliť. Si hlavička, Rachel. Taká hlavička, že si nechala toho najlepšieho a najsexy chlapa na svete! Áno, som hlavička, pomyslela som si zatrpknuto.

„Rachel? Kam ideš?" spýtal sa Jacob, keď ma uvidel s kuframi na chodbe.

„Preč. Už tu nemôžem byť ani minútu. Spravila som obrovskú chybu, keď som sem šla. Už ma tu nikdy neuvidíte a Paulovi odkáž, že bol obrovský omyl..." povedala som, síce slabým, ale dosť pevným hlasom na to, aby ma poslúchol a nechal ma ísť.

„Nie, Rachel, nechoď. Vieš, aký je rád, že si tu? Aj ja som rád," povedal a pozrel sa mi do očí.

„Určite, Jacob, to ti budem veriť," povedala som zo znakom sarkazmu. Len si smutne vzdychol.

„Tak tu neostávaj kvôli mne, ani na to nemám právo ťa potom všetkom o niečo žiadať, ale ak nie kvôli mne, tak kvôli otcovi. Rachel, nebuď ako Rebecca. Tá sa tu po strednej neukázala. Veľmi mu chýbate a je veľmi rád, že si došla. Akoby sa v ňom zapálil nejaký plamienok a je šťastný. Pochop, so mnou to nemá ľahké. Nerob mu to ťažšie ako ja." Toto je vydieranie! Dobre vie, že by som to otcovi nikdy neurobila. Nenávidím, keď hrá na citi. Ale prečo ho, dopekla, nezaujíma ako sa cítim ja?

„Jacob, je mi to ľúto, ale ja proste musím ísť," povedala som a otočila sa mu chrbtom.

„Takže pred tým všetkým zbabelo utečieš? Ukaž Paulovi, že pre teba už nič neznamená. Znič ho! Zabi dve muchy jednou ranou. Ostaneš ďalej s otcom a Paulovi ukážeš, že s Rachel Blackovou sa neradno zahrávať," povedal nádejne a usmieval sa od ucha k uchu. Paula milujem, ale vidieť ho trošku zničeného, bola lákava ponuka.

„Nenávidim ťa!" zasmiala som sa.

„Takže odpustené?" spýtal sa s radosťou v hlase. No, odolajte mu.

„Samozrejme! Veď si môj malý braček. Mám ťa rada, Jacob." Len prikývol a objal ma. Veľmi silno, cítila som sa ako vo zveráku.

„Aj ja teba Rachel, veď vieš." Určite sa usmieval. Nevidela som mu do tváre, ale jeho úsmev som cítila na míle ďaleko.

„Takže... s Paulom je koniec?" načal tému, ktorú som vôbec nechcela načínať.

„Asi áno," povedala som smutne, veľmi smutne a slzy sa mi znovu začali predierať von. Tuhšie ma objal a snažil sa ma utešiť. Neviem, koľko sme takto stáli, ale asi dosť dlho. Vôbec sa mi nechcelo ísť z toho teplého objatia, ktoré tak veľmi pripomínalo Paulove preč. Vyrušilo nás až zaklapnutie dverí, ale to nič neznamenalo. Stále som sa k nemu tlačila a nemala v pláne ísť inde.

„Vidím, že už je všetko v poriadku, či?" spýtal sa s úsmevom na tvári otec. Jake len prikývol a ja som mu stále potichu plakala na rameno.

„Rachel, neplač. Žiadny chlap si nezaslúži, aby si preňho plakala. Aj keď Paul..." Jake stuhol a ja som sa rýchlo odtiahla.

„Čo máš zas s tým Paulom? On je nejaká výnimka, či čo?" Vrelo to vo mne. Celá som sa triasla a mala som divný pocit, že niesom sama. Rýchlo som vybehla von, naozaj rýchlo, a začala utekať do lesa.

„Rachel! Čakaj! Oco, choď zavolať Sama! Rachel sa mení!" skríkol Jake a rozbehol sa ku mne. Nevidela som ho, ale počula, veľmi jasne.

„Jake? Čo to to so mnou je?" spýtala som sa zmätene.

„Rachel, prepáč, ale je to pre tvoje dobro." Len sa na mňa smutne pozrel a začal kričať.

„Čo si to, prosím ťa, spravila? Zlomila si Paulovi srdce! On ťa miluje!" Čo?! Smutne som sa na Jakea pozrela a vybuchla som.

Bolo mi zo všetkého zle. Rozbehla som sa preč... Všetko bolo zle, ale potom sa mi iniečo nezdalo. Môj sluch, počula som až na príjazdovu cestu, každé zašušťanie lístia. Čuch, všetko som cítila, každú vôňu som presne vedela zaradiť a čo tá rýchlosť, behala som veľmi rýchlo, až to nebolo možné, no potom som si všimla niečo hrozné.

Stála som na štyroch nohách...

Autor: miska555 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jacob, to už by stačilo! - 7. kapitola: