Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Isabella reigns 1. kapitola

21.01.2012 (15:15) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2745×

Bella:

Opúšťam ťa... Nie si pre mňa dosť dobrá... Ja ťa už nemilujem... Tieto slová sa mi ozývali v hlave. Neviem, koľko tu už ležím, tu pod baldachýnom zelene, z ktorého sa občas pustí zablúdená kvapka. Možno pár minút, možno hodinu, dve. Čas nevnímam. Bez teba je dlhých aj päť minút. Neviem, ako bez teba vydržím celý život. Zvnútra ma čierna diera a tupá bolesť zraňuje.

Srdce sa mi láme a beží za tebou. Za tebou, Edward. To ty si mi zobral srdce a ušiel s ním. A ja už nebudem ako predtým. Môže človek žiť bez srdca? Podľa mňa nie. Ako to, že ešte žijem, ešte dýcham a cítim tú nekonečnú bolesť? Možno v mojom vnútri zostal ešte kúsoček, ktorý núti moje orgány pracovať. Ale tým kúsočkom už nebudem nikdy nikoho milovať.

Už neplačem. Už nemám slzy. Všetky stiekli po mojej tvári skrivenej bolesťou. Prečo si mi to urobil? Ľúbila som ťa, ľúbim ťa a ty si to vedel.

Započúvala som sa do ticha lesa. Nepočula som nič okrem bitia môjho kúsku srdca. Toho srdca, ktoré bolo kedysi len a len tvoje. Bilo len a len pre teba. Už nevládzem. Ani len dýchať. Moje pľúca pokrýva čierna diera. Dýcham trhane, nie som schopná sa poriadne nadýchnuť. Musím mať ruky okolo pása, aby som sa udržala po kope.

Moja duša kúsok po kúsku odpadá a vpíja sa do hnedej zeme podo mnou. Áno, duša. Ty si hovoril, že nemáš dušu, nechcel si ma premeniť, aby som o ňu neprišla. No tým, že si ma opustil, moja duša sa rozpadla. Existuje horšia bolesť? Existuje horšia bolesť, ako byť bez srdca a duše? Je premena na upíra bolestivejšia? Neviem ale pochybujem.

Zrazu sa pri mne niekto alebo niečo zastavilo. Videla som len dva páry nôh, čiže dvaja ľudia. Ticho sa nado mnou rozprávali. Bolo mi jedno, či ma chcú zabiť, len nech to urobia. Zbavia ma tým bolesti. Potom bolo chvíľu ticho. Jeden z nich ma zdvihol a rozbehol sa. Les sa zmenil na šmuhu zelene. Pripomenulo mi to výlety s... s... nie! Nemôžem na neho myslieť. Len ma to zraňuje. Teraz je možno niekde s Tanyou, alebo ako sa tá potvora z Denali volala. Určite je niekde s nejakou krásnou upírkou a je šťastný. Nech je. Aspoň on, keď ja už nikdy nebudem...

Spomalili sme a zastali pri aute. Sadla som si dozadu, skôr oni ma tam naložili, a sadli si dopredu. Auto sa pohlo a zanechalo za sebou les, les mojej bolesti. Ten, čo sedel na sedadle spolujazdca, prehovoril.

„Nemusíš sa nás báť. My ti neublížime, teda len prejdeš premenou, aby si bola ako my. Ja som Stefan a on je Vladimir. Ty si?“

„Bella. A prečo zo mňa chcete upíra?“ Bolo mi jedno, čo hovorím. V spätnom zrkadle na mňa Vladimir vypleštil oči.

„Ako vieš, kto sme?“ spýtal sa.

„Ja som chodila s upírom a on ma dnes...“ Slzy zaplavili moje oči. Neviem, ako sa tam dostali, ale boli tam. Znova tá bolesť.

„Nemusíš o tom hovoriť.“  Prikývla som a oprela sa hlavou o okno. Z vyčerpania som zaspala. Stála som na kraji lúky. Jeho lúky. Presne v strede sedel on a nejaká ženská. Určite Tanya. Objímali sa a bozkávali. Chcela som bežať za ním, nemohla som. Nevedela som sa pohnúť z miesta. Chcela som na neho zakričať. Len som naprázdno otvárala ústa. Zrazu som sa prebudila. Bola som vo veľkej izbe. V kresle oproti posteli sedel Stefan. Zdvihol sa a v okamihu bol pri mne.

„Prepáč.“ To bolo posledné slovo, ktoré som počula. Ani som sa nestihla zamyslieť nad mojou nočnou morou. Potom ma zasiahla obrovská bolesť. Moje telo horelo, ako keď ma uhryzol James. Premena na upíra. Môže byť niečo bolestnejšie? pýtala som sa sama seba dnes už druhýkrát. Predtým som pochybovala, teraz mi je už všetko jasné. Toto ma presvedčilo. Predstavte si, že ležíte na piesku, rozhorúčenom od silného poludňajšieho slnka. Páli, veľmi páli a chcete od tej bolesti utiecť. Snívate. Kričíte. Nepomôže vám to. Bolo to, akoby ma namočili do kyseliny, do vriaceho oleja, hodili do útrob sopky. Naraz. Akoby priviazaná na kole, ako čarodejnica, ktorú neprávom odsúdili a teraz ju oblizujú plamene. Jej bolesť by sa, myslím, za hodinu stratila, ale podľa toho, čo o premene viem, budem priviazaná o kôl ešte 3 dni. Po istom čase som začala rozoznávať tlkot môjho srdca, bilo splašene ako na poplach.

Keď sa ten oheň v mojich žilách začal sústreďovať na jedno miesto, dúfala som, že už bude koniec. Oheň prešiel do mojej hrude, aby spálil moje srdce. Nič pred ním neušlo. Naposledy zasadil tvrdý úder a vtedy som prežila najväčšiu bolesť z celej mojej premeny. Vtom zmizla. Oheň aj bolesť zmizli, akoby som si ich len vymyslela.

Otvorila som oči. Videla som proste všetko. Tancujúce zrniečka prachu, drevený strop, na ktorom som videla tak dopodrobna, až to bolo nemožné. Posadila som sa v priebehu stotiny a videla som pred sebou Stefana s Vladimirom, ktorí ma pozorovali ostražitými červenými očami. Vladimir si vybral z vrecka mobil a napísal niekomu SMS správu. Za pár sekúnd otvoril dvere neznámy upír. Prišiel ku mne a sústredene sa na mňa zadíval. Mala som nutkanie sa brániť a ušlo mi tiché zavrčanie. Stefan sa zamračil.

„Pokoj, Bella.“ Zhlboka som sa nadýchla, aj keď som kyslík nepotrebovala.

„Má skutočne výnimočné schopnosti. Nevidím ich dobre, pretože má štít. Psychický. Ale dokáže najmä ovládať ľudí myšlienkou. Proste si pomyslí, čo chce, aby ten druhý urobil a on to urobí. Nakoniec vie rozoznať, kto klame.“ Všetci sa na mňa obdivne pozerali. Mňa to však nezaujímalo. Jediné, čo upútalo moju pozornosť, bola spaľujúca žiara v mojom hrdle. Na nič som nečakala a vybehla som z domu. Zamierila som do lesa.

Ten dom musel byť blízko Forks, pretože o chvíľu som spoznala známy les. Samozrejme, nemala som v úmysle loviť zvieratá. Pf, čo budem ako Cullenovci, vegetarián? No určite. V lese však bude nejaký turista. A naozaj za chvíľu zavial vietor a ja som zachytila lahodnú vôňu. Oheň v mojom hrdle sa rozhorel ešte viac. Vystrelila som ako šíp za tou vôňou po korunách stromov. Zrazu som zbadala skupinku ľudí, vyvolávajúcu moje meno. Spoznala som ich. Bol tam Mike, Jessica, Lauren, Taylor a Charlie. Hmm, prečo tu sú tie dve? Neviem, ale bolo mi to úprimne jedno.

„Bella! Bella, ozvi sa!“ rozliehalo sa lesom.

„Tu som,“ ozvala som sa. Môj hlas znel nádherne. Ako cinkanie zvončekov. Akoby som spievala. Dole podo mnou sa začali zmätene obzerať. Zasmiala som sa a zoskočila. Všetci na mňa vytreštili oči. Prvý sa zmohol na slovo Mike.

„Bella? Ehm, si to ty?“ Znovu som sa zasmiala.

„Kto iný?“ Nadýchla som sa ľudskej vône. Moje hrdlo pálilo ako nikdy. Ale zabijem ich? Sú to moji priatelia a je tu aj môj otec. Vtedy som sa rozhodla...

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Isabella reigns 1. kapitola: