Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 8. kapitola

19.10.2011 (07:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1928×

8. kapitola: Zlomový okamih

„Dnes nemôžem, Mia,“ vysvetľovala som svojej kamarátke a spolubývajúcej v jednom, že s ňou nebudem môcť ísť večer von.

„Ideš niekam so Samom?“ spýtala sa ma, ale mne bolo jasné, že sa to opýtala len tak. Zakaždým, keď som s ňou niekam nechcela ísť, mala som už program.

„Vlastne áno,“ priznala som sa.

„Ani ma to neprekvapuje. So Samom si v poslednej dobe nejako často. Počuj, nechodíte vy dvaja spolu? Alebo ako to teda je?“ Táto otázka ma zaskočila. Od toho dňa pri jazere prešli už dva týždne a ja som so Samom trávila čoraz viac času.

Chodili sme do parku, kina, reštaurácie, k jazeru a raz sme boli aj v lunaparku, no nechodili sme spolu. Ja vlastne ani neviem. Nikdy som sa o tom so Samom nebavila. Chodili sme spolu von, niekedy sme sa držali za ruky a na konci každého nášho stretnutia som dostala bozk, ale tvoríme oficiálny pár? A chcela by som to vôbec? Čo vlastne cítim k Samovi?

Je pravda, že sa s ním cítim príjemne, že sa zabávam a som s ním rada, ale ľúbim ho? Jasné, mám ho rada, ale mať niekoho rád, ľúbiť a milovať sú úplne rozličné veci.

Milujem Edwarda a to sa už nikdy nezmení. Tým som si istá. On bol tá veľká láska, ktorá nás stretne len raz za život. Viem, že áno. Cítila som to. A vlastne stále to cítim... Ale môžem sa znova zaľúbiť. Presne ako každý iný človek na tejto zemi. Viem, že keď sa zaľúbim znova, budem toho človeka len ľúbiť. Nie milovať. Možno to znie komplikovane, ale takto to funguje.

A čo sa týka Sama... Nemilujem ho. Určite nie, pretože toto miesto je už obsadené, ale stále ho môžem ľúbiť. No problém je v tom, že ja neviem, čo cítim. Som taká zmätená zo svojich citov, ako som ešte nikdy doteraz nebola.

„Ja vlastne ani neviem, Mia,“ povzdychla som si a zvalila som sa na sedačku.

„Ako to, že nevieš, Bell? Niečo takéto musíš vedieť. Mala by si sa s ním o tom porozprávať,“ povedala Mia a ja som sa na ňu pozrela ako na blázna.

„To naozaj, ale naozaj, nie je dobrý nápad, Mia,“ začala som protestovať.

„Prečo nie? Ako to chceš teda zistiť? Proste využi, že dnes s ním ideš von a povedz mu, že si zmätená. Medzi vami dvoma sa to proste musí vyjasniť, zlato. Pozri, nechcem sa ti miešať do vzťahu, ale nemôžeš to nechať len tak. Chcem ti len pomôcť, Bella.“

„Ja viem, Mia, ale...“ Nevedela som, ako pokračovať. Chcela som si to so Samom vyjasniť, ale... Stále sa sem pchá to hlúpe ale. Pozrela som sa na svoje kolená a podoprela som si hlavu dlaňami.

„Bell,“ povedala Mia, chytila ma za ruky a potiahla. „Pozeraj sa, prosím, na mňa, keď sa s tebou rozprávam. Bola by som ti vďačná.“

„Prepáč,“ ospravedlnila som sa a začala som na ňu znova pozerať.

„Bella, chápem, že máš strach z toho, ako zareaguje, ale musíš sa tomu postaviť, rozumieš? Bella, ja viem o tom tvojom predošlom vzťahu naozaj málo, ale nedovoľ, aby ťa aj toto, čo máš so Samom, zničilo. Nezabúdaj, že ty už nie si tá stará, hlúpa Bella. Nie, teraz si niekto úplne iný. Krásna žena, ktorá si verí a nenechá so sebou zametať nejakým chlapom.“

Pozerala som sa na Miu a v očiach ma začali páliť slzy. Ona bola moja priateľka. Samozrejme, vedela som o tom aj predtým, ale teraz, keď mi povedala všetky tie slová, ktoré dokážu človeka tak veľmi povzbudiť, je mi jasné, že ona je skutočná priateľka. Neviem, čím som si zaslúžila kamarátku ako je ona.

„Ďakujem, Mia. Vážim si tvoje slová. Veľa pre mňa znamenajú.“

„Ale choď, Bella. To nestojí za reč,“ povedala a mávla nad tým rukou. Usmiala som sa na ňu.

„Aj tak ti ďakujem.“

„Ach, poď sem, moja,“ povedala a objala ma. Bola som taká rada, že sa mám o koho oprieť. Síce mám rodičov, ale sú záležitosti, ktoré s nimi nechcem preberať a toto bola jedna z nich. Objímala som sa s Miou niekoľko minút, keď som sa odtiahla.

„A čo ty a Michael? Ako to vyzerá?“ opýtala som sa a keď som zbadala Miinu červenajúcu sa tvár, rozosmiala som sa. Ešte stále sa cítila trápne za to, že som ju s Michaelom nachytala v našej obývačke. A nielen ona. Aj Michael sa zakaždým, keď ma zbadal, riadne červenal. Pripadalo mi to neskutočne smiešne.

„Vieš, že vyzeráš naozaj zvláštne, keď sa červenáš?“ spýtala som sa a stále som sa smiala. Očakávala som, že ju to naštve a dostane zo seba nejakú drzú poznámku na moju adresu, ale pomýlila som sa. Ona sa začervenala ešte viac. To u mňa vyvolalo ešte väčší smiech.

„Vieš, Mia, nikdy by som nečakala, že uvidím červenať sa práve teba. Je to ako ďalší div sveta,“ doberala som si ju.

„Prestaň, Bell. Je mi to vážne trápne. Vieš, keby to aspoň nebolo v obývačke, ale ono to bolo v obývačke. Horší trapas som nezažila už ani nepamätám.“

„Neboj, nikto o tom nevie. Len ty, ja a Michael. No a pochybujem, že on by sa s tým chválil a ja to nemienim nikomu povedať, naozaj.“

„Ďakujem, Bella.“

„V poriadku,“ povedala som a znova som sa na ňu usmiala.

„Ale ešte stále si mi nepovedala, ako to teda vyzerá s Michaelom,“ pripomenula som jej.

„Dobre,“ povedala.

„Dobre? Nič viac mi k tomu nepovieš?“ spýtala som sa prekvapene. Mia bola veľmi, veľmi, veľmi zhovorčivý typ človeka. Prekvapuje ma, že pokiaľ ide o Michaela, nechce mi povedať takmer nič. Neviem, či to je naozaj len tým, že je to môj kamarát. Podľa mňa je v tom viac.

„Bella, je mi to trápne. Je to tvoj priateľ a navyše...“ Chcela ešte niečo povedať, ale zase sa jej na tvári objavil rumenec. Takže predsa len je v tom aj niečo viac. Dobre, Bella. Túto záhadu si vyriešila celkom rýchlo.

„Navyše...“ popohnala som ju.

„No... Vlastne ani neviem, čo ti povedať. S Michaelom je to úplne iné ako s tými predošlými chlapcami. Nie som si istá tým, čo cítim, ale viem, že som to ešte nikdy necítila. Tým som si úplne istá.“ Zarazene som na ňu pozerala. Nemôžem tomu uveriť, žeby sa Mia... Ale nie, to je hlúposť. Alebo žeby nie?

„Zaľúbila si sa doňho?“ vyhŕkla som. V podstate som sa jej to ani takto nechcela spýtať, ale vyletelo to zo mňa úplne automaticky.

„Ja neviem, Bella. Neviem. Vieš, bojím sa, že áno. Neviem, či to je správne. Ach, možno to znie hlúpo, ale pre mňa je niečo takéto úplne nové. Vieš, my s Michaelom spolu tak nejako chodíme, ale či sú v tom city... No... to neviem.“

„Netuším, čo ti na to povedať, Mia. Bojíš sa lásky? Možno to je hlúpe, ale možno je tvoj strach oprávnený. Pozri sa na mňa. Z mojej prvej lásky a úplne prvého vzťahu, ktorý som kedy mala, sa stala katastrofa, ale na druhej strane, kopu iným ľuďom vzťahy vyšli. Je to príliš zložité a ja nie som veľmi skúsená. Naozaj neviem, ako ti pomôcť. Mrzí ma to.“

„Ale Bella. Prosím ťa, teba to nemá prečo mrzieť. Toto je len môj problém. Sama musím zistiť, čo cítim. Nikto iný na svete nemôže zistiť ako sa cítim. Len ja.“ A Jasper. Ale to je jedno. „A ja to zistím. Uvidíš, že áno. Potrebujem len trocha času. A čo sa týka teba a Sama, no mala by si sa s ním porozprávať. Ja asi nemám právo ti to hovoriť, keďže som ešte menej skúsená ako ty, ale je dobré vedieť na čom si, nie?“

Mia sa na mňa usmievala a ja som si uvedomila, že má pravdu. Využijem dnešok a porozprávam sa so Samom o našom vzťahu, teda, ak to tak môžem nazvať.

***

Celý deň sa vliekol neuveriteľne pomaly. Po tom namáhavom rozhovore s Miou som jej dopriala trochu tej samoty. Nech si splní to, čo si zaumienila. Ja som na rade hneď po nej a to dnes večer. Striaslo ma pri tej predstave. Nemám ani najmenšiu chuť spýtať sa Sama na to, ako to vlastne vyzerá s naším vzťahom, ale ako povedala Mia, chcela som vedieť, na čom som. A nevidím iný spôsob na to, aby som to zistila, ako sa Sama priamo spýtať. Budem to musieť nejako prežiť.

„Bella, odnes toto, prosím, na štvorku a oži troška. Si úplne mimo,“ povedala Sell a ja som si uvedomila, že má pravdu. Som v práci, tak by som sa podľa toho mohla správať. Stojím tu ako soľný stĺp a chudera Sell nestíha. V rýchlosti som zobrala do rúk tácku s objednávkou a odniesla som ju k stolu.

„Nech sa páči. Vaša objednávka,“ povedala som, usmiala som sa na zákazníkov a vybrala som sa k jednému stolu, ktorý ešte nebol obslúžený.

***

Skvelé. Je pol ôsmej, presne o pol hodinu po mňa príde Sam a ideme na večeru, ale ja ešte stále nie som oblečená. A problém je v tom, že naozaj netuším, čo si obliecť. Takto som sa cítila, keď som s ním išla prvýkrát von. Nie, toto je horšie. A všetko vyplýva z toho, že tento večer bude úplne iný a zároveň rovnaký.

A vlastne to je jedno. Oblečiem sa tak, ako zvyčajne. Jediné, čo bude na tomto večeri iné je, že si snáď so Samom vyjasním všetky nejasnosti v našom vzťahu.

V rýchlosti som sa obliekla a učesala, no keď som sa líčila, zazvonil mi mobil. Naozaj úžasné. Ešte nie som hotová. Zobrala som ho zo stolíka a zodvihla.

„Bell, som tu. Čakám ťa dole,“ ozval sa Samom hlas z druhej strany.

„Sam, počkáš, prosím, chvíľku? Potrebujem tu ešte niečo dokončiť,“ povedala som.

„Isteže. Ale Bella, je všetko v poriadku?“

„Samozrejme, neboj sa, hneď som tam,“ povedala som, odložila mobil na stôl, no potom som sa preň vrátila a hodila som ho do kabelky. Nechcem ho zabudnúť doma.

Len jemne, a hlavne rýchlo, som sa namaľovala, na chodbe som sa ešte obula a už som zatvárala a následne zamykala dvere od bytu. Keď som schádzala dolu schodmi, pozrela som sa na hodinky na mojej ľavej ruke a zistila som, že tá chvíľka, o ktorej som hovorila Samovi, bolo dvadsať minúť. Dokelu.

Zrýchlila som tempo a v duchu si nadávala. Keby som nebola vyše hodiny stála pred skriňou, všetko by som skvele stihla a možno by mi aj zostalo pár minút na nudu. A najhoršie na tom je, že nakoniec som sa aj tak obliekla úplne obyčajne. Dúfam len, že to nebude Sam rozpitvávať.

Vyšla som z dverí a uvidela som, ako Sam stojí pri svojom aute s kyticou plnou bielych ruží v ruke a s nádherným úsmevom na tvári. Podišla som k nemu.

„Ahoj,“ povedal a stále sa usmieval.

„Ahoj,“ povedala som a tiež som sa usmiala. Ani sa inak nedalo.

„To je pre teba,“ povedal a podal mi kvety.

„Ďakujem. Sú nádherné.“

„Nie krajšie ako ty,“ povedal Sam a ja som sa automaticky začervenala. Sam sa zasmial.

„Povedal ti niekedy niekto, že keď sa červenáš, si neuveriteľne rozkošná?“ spýtal sa ma Sam a ja som stuhla. Úplne presne si pamätám na chvíle, keď som sa červenala v Edwardovej prítomnosti. Snažila som zahnať myšlienky naňho. Toto naozaj nie je vhodná chvíľa na smútok.

„Vlastne áno,“ odpovedala som Samovi a nútene som sa usmiala. Našťastie si to nevšimol. Otvoril mi dvere na aute a ja som nastúpila. Obehol auto, nasadol a zamieril do presne tej istej reštaurácie, v ktorej sme boli prvýkrát.

Cestou do reštaurácie sa v aute rozbehla príjemná konverzácia a ja som Edwarda úplne vytesnila z hlavy. Uvoľnila som sa a užívala si príjemnú atmosféru, pretože za pár minút ju pokazí pre mňa nepríjemný rozhovor.

Pred reštauráciou mi Sam otvoril dvere na aute a ja som vystúpila. Pozrela som sa na budovu pred sebou a povzdychla som si. Naozaj sa mi tam nechce ísť, ale musím to nejako zvládnuť. Vykročila som smerom k budove. Nech už to mám za sebou. Ach jaj.

V reštaurácii sme si opäť sadli k tomu stolu, kde minule. Tentoraz mi však nevadilo, že je tu až príliš veľké súkromie. Myslím, že ho budeme potrebovať. Sam mi podržal stoličku a ja som si sadla. Počkala som, kým si sadne aj Sam a pozrela som sa naňho. Chcela som mať celý ten rozhovor už za sebou, ale rozhodla som sa chvíľku počkať. Toto ešte nie je vhodná doba na niečo tak vážne. Teda, aspoň pre mňa je to sakramensky vážne.

So Samom sme si objednali a pokiaľ sme čakali na jedlo, začal Sam rozprávať. Snažila som sa vnímať a aj som mu odpovedala na otázky, ale len stručne. Myšlienkami som bola stále pri tom, ako sa spýtam na náš vzťah. Nemala som ani najmenšej potuchy ako tú otázku správne položiť.

„Bella, deje sa niečo?“ spýtal sa ma Sam.

„Nie, prečo? Všetko je v poriadku,“ prirodzene som klamala. Ja sa dostanem k veci, ale ešte potrebujem pár minút. Sam chcel niečo povedať, ale prerušila ho servírka, ktorá nám priniesla jedlo.

„Ďakujeme,“ poďakoval jej Sam, ale pohľadom stále prebodával mňa. Bolo mi jasné, že neuveril mojej chabej snahe zahovoriť, že ma niečo trápi. Ale nechal to tak. Aspoň nateraz.

Večera prebiehala úplne normálne a dokonca som sa dokázala aj uvoľniť. Rozprávali sme sa so Samom o bežných záležitostiach. Preberali sme len neformálne záležitosti, napríklad čo som dnes robila a podobne. Všetko podstatné sme už o sebe navzájom vedeli. A práve toto ma znepokojovalo. Nechápala som náš vzťah. Nechápala som seba a svoje pocity, ale vedela som, že Sam mi nie je ľahostajný, no nakoľko som, bohužiaľ, nevedela.

Keď nám servírka odniesla taniere a odišla, pozrela som sa na Sama pevne rozhodnutá, že teraz je vhodná chvíľa na náš rozhovor. Tiež sa na mňa pozeral a vyzeralo to, že čakal, že začnem rozprávať.

„Sam, chcela som sa s tebou porozprávať o...“ snažila som sa zo seba dostať zrozumiteľnú vetu a pritom nekoktať, ale nešlo to. Teda, koktať som nekoktala, ale nevedela som, ako pokračovať. Bola som nervózna a úplne vyklepaná. Doma som sa rozhodla, že dnes večer budem improvizovať, no bolo to ťažšie ako som očakávala. Povzdychla som si a znova som na Sama vrhla jeden zo svojich pohľadov.

„Pokračuj, Bella,“ popohnal ma Sam, keď si všimol, že sa naňho opäť pozerám.

„O nás,“ dopovedala som a pozorne som sledovala jeho mimiku. Zatváril sa prekvapene a mierne vypleštil oči. No potom sa zatváril neutrálne. Otvoril ústa, že niečo povie, ale zastavila som ho.

„Pozri, dnes som sa rozprávala s Miou a ona sa ma pýtala, čo je medzi tebou a mnou a ja som jej nevedela odpovedať. A trápi ma, že som nevedela ako zareagovať a čo povedať a práve preto si myslím, že je najvyšší čas, aby sme to všetko prediskutovali,“ povedala som a stále som pozorne sledovala jeho reakcie.

„Bella, mám pocit, že ti nerozumiem, teda... Naozaj sa v našom vzťahu nevyznáš? Myslel som, že je všetko jasné a nenapadlo ma, že ty to tak nevnímaš,“ povedal a ja som naňho len tupo pozerala. Netušila som, čo mu na toto povedať. Radšej som mlčala, ale stále som sa mu pozerala do očí.

„Bells, neviem, možno si povieš, že je na toto ešte priskoro, ale ľúbim ťa. To, čo je medzi nami, nedokážem opísať, pretože je to pre mňa niečo úplne nové. Viem, že ty si už zaľúbená bola a viem aj to, že si naňho stále nezabudla, ale verím, že postupom času si aj ja získam tvoju lásku. Že získam aspoň maličké miesto v tvojom srdiečku. Bells, pokiaľ to nie je dosť jasné, chcem ti povedať, že náš vzťah beriem až príliš vážne. Automaticky ťa beriem ako svoju druhú polovičku, niekoho, kto už navždy patrí do môjho života. Pre mňa si už moja oficiálne partnerka. Nechcel som sa ťa na to pýtať, pretože som si myslel, že ťa to vystraší, ale ako vidím, mal som. Bella, chceš sa stať mojou oficiálnou priateľkou?“ dopovedal, chytil ma za ruku a s jemným úsmevom na tvári ma pozoroval.

No ja som netušila, čo povedať, čo robiť. Nevedela som vôbec nič. Jediné, čo mi behalo v mysli, boli stále dokola a dokola Samove slová. Nečakala som niečo takéto. Celý dnešok som venovala fantazírovaniu o tom ako zareaguje, keď naňho vybalím toto, ale s takouto možnosťou som nepočítala. Preboha, veď on mi práve vyznal lásku. A ja... Mala by som mu povedať, že ho ľúbim. Asi by to tak bolo správne, ale ľúbim ho? Nie som o tom presvedčená a nechcem klamať.

Potrebujem trochu času. Viem len, že mi je s ním dobre, že s ním som opäť šťastná a že napriek tomu, že som chcela byť iná Bella, pri ňom sa vracia tá stará. Rozhodla som sa byť úprimná a spraviť to, čo chcem a je mi jedno, či je to správne alebo nie. Aspoň raz v svojom živote budem sebecká a zariadim všetko tak aby to vyhovovalo mne. Možno to nie je správne, ale je mi to jedno.

„Sam ja... Nedokážem ti povedať, že ťa ľúbim, pretože neviem, čo cítim. Som s tebou rada a som v tvojej prítomnosti šťastná, ale potrebujem čas. Rada sa stanem tvojou oficiálnou priateľkou, ale čo sa týka citov... Mrzí ma to,“ povedala som. Nechcela som byť hrubá a dúfam, že som nebola, ale nechcela som klamať. Povedala som pravdu. A myslím, že som spravilo dobre, nech už Sam zareaguje akokoľvek.

„Chápem ťa, Bella. Som rád aj za tvoju prítomnosť a zato, že si moja. Aspoň oficiálne.“ Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. Po pár minútach, počas ktorých sme sa držali za ruky a navzájom sa na seba usmievali, sme sa rozhodli vrátiť domov.

Sam ma odviezol pred internát a, presne ako vždy, ma pobozkal. Bol to nežný bozk, do ktorého vkladal obrovskú lásku a ja som zatúžila opätovať mu ju. Vedela som, že on si ju zaslúži. Keď nám začal dochádzať dych, odtiahli sme sa od seba. Sam si oprel svoje čelo o to moje, držal ma za ruky a stále sa na mňa s úsmevom pozeral. Keď sme tak stáli asi desať minút, prehovorila som.

„Mala by som ísť,“ povedala som a snažila som sa od neho odtiahnuť.

„Nepustím ťa,“ povedal s vážnym výrazom, ale ja som sa len usmiala.

„Budeš musieť.“

„Naozaj? Kto ma prinúti?“ Očividne provokoval.

„Budem kričať,“ povedala som výhražne.

„Nebudeš,“ povedal s takým presvedčením, že som zostala šokovaná, ale rozhodla som sa mu ukázať, že keď budem chcieť budem kričať aj hodinu v kuse.

Otvorila som ústa, že spustím krik, ale zastavili ma Samove pery na tých mojich. Snažila som sa protestovať a odtiahnuť sa od neho, ale držal ma pevne a po pár sekundách som to vzdala. Naplno som sa poddala jeho bozkom a s nadšením mu ich opätovala. Po chvíli sa Sam odtiahol a víťazoslávne sa na mňa pozrel.

„Vravel som, že nebudeš kričať,“ povedal sebavedome. „Si zo mňa úplne hotová, Bella. Priznaj si to.“

„Css. Nefandi si, Sam,“ povedala som, ale v duchu som mu musela dať za pravdu. Bola som z neho hotová a nedokázala som sa mu brániť. Mal ma úplne pod palcom.

Len sa nad mojou odpoveďou usmial.

„Nevydržím to bez teba, Bella,“ povedal odovzdane. Podišla som k nemu ešte bližšie, čo bol teda výkon, a vzala som jeho tvár do dlaní.

„Zajtra sa môžeme opäť stretnúť,“ povedala som mu s úsmevom.

„Naozaj?“

„Naozaj, ale teraz by som už vážne mala ísť.“

„Budeš mi chýbať.“

„Bude to len pár hodím, Sam.“

„To vravíš ty. Pre mňa to bude ako celé roky,“ smutne sa na mňa pozeral.

„Ty to zvládneš. Si predsa silný chlap,“ povedala som a rukou som sa dotkla jeho svalov na ramenách. Sam sa zasmial a venoval mi ešte jeden rýchly bozk.

„Tak už bež, lebo inak ťa vážne nepustím.“ Zasmiala som sa a trocha som sa odtiahla.

„Zajtra,“ pripomenula som mu, usmiala som sa a vybrala som sa hore za Miou. Pevne dúfam, že dnes ju nenachytám s Michaelom v obývačke na mojom peknom vankúšiku.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 8. kapitola: