Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 39. kapitola

29.03.2012 (19:30) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1945×

39. kapitola - Hlavu hore

Bella:

Prebudila som sa na vyzváňanie mobilu. Podoprela som sa na lakti a zahľadela som sa na budík položený na nočnom stolíku. Včera som ho zabudla nastaviť a zaspala som do práce. No bolo mi to jedno. Po včerajšku som nemala náladu nikam chodiť. 

Zobrala som si mobil do ruky a stlačila som červené tlačidlo. Nemala som náladu na nikoho a na nič. Chcela som len ležať a nemyslieť, no to nešlo. Myseľ som mala stále plnú Edwarda a nevedela som, čo s tým. Toto však nebolo správne.

Mobil sa znova rozozvonil a ja som ho s povzdychom znova vzala do rúk. Na displeji blikalo Ashleyno meno. Jednou rukou som si zotrela slzy a hovor som prijala.

„Bella, no konečne! Už som myslela, že mi nezodvihneš. Nemôžem uveriť tomu, že si sa mi včera neozvala a nepovedala si mi, aký bol tvoj prvý deň v práci. Bavila si sa? Aké boli deti a čo nová sestrička? Je milá?” sypala na mňa otázky Ash a ja som len ticho počúvala. Tie zradné slzy sa mi opäť začali kotúľať po tvári.

„Bolo to fajn,” snažila som sa povedať pokojne, no hlas sa mi zlomil. Na druhej strane zostalo na pár sekúnd hrobové ticho.

„Bella, čo sa stalo?” spýtala sa.

„Nič,” odpovedala som automaticky. 

„Bella, neštvi ma! Mňa neoklameš. Vrav, čo sa stalo!” Zatvorila som oči so smutným povzdychom. Prestala som brániť svojmu smútku a naplno som sa rozplakala. Slané slzy padali a padali a hlasné vzlyky nešli zastaviť.

„Bella,” ozvala sa znovu Ash, no tentoraz potichu a nežne, so strachom, ktorý sa v jej hlase nedal prepočuť. „V práci niečo nevyšlo?” pýtala sa opatrne. Pokrútila som hlavou. 

„Nie, v práci to bolo fajn,” rozprávala som pomedzi vzlyky.

„Tak potom?”

„Bol tu,” šepla som a smútok, ktorý som cítila sa zdvojnásobil. Bolo príšerné na včerajšok čo i len pomyslieť, nie o ňom ešte aj rozprávať.

„Kto? Edward?” nevzdávala to Ashley.

„Áno,” povedala som a začala som si z líc utierať slzy. 

„Čo sa stalo?”

„Ja neviem, Ash. Ničomu nerozumiem. Zrazu sa tu objavil a vravel zvláštne veci. Vravel, že ničomu nerozumiem a... a...” Nedokázala som vetu dokončiť. Každým slovom som sa cítila horšie a horšie. Spomienky sa vracali stále znova a znova so stále väčšou a väčšou intenzitou. Mala som pocit, že sa zbláznim. Už som takto ďalej proste nevládala.

„A čo? Čo ti ešte povedal, Bells?”

„Povedal, že ma miluje, ale ja mu už neverím!” Dostala som zo seba a začala som hlavou zbesilo krútiť.

„Bella,” ohlásila ma Ash, no ja som ju už nevnímala. Nevedela som, čo robiť. Bola som zúfalá. „Bella!” ohlásila ma znova, no podstatne ráznejšie. 

„Čo je?” ohlásila som sa mierne naštvane. Nálady sa mi menili rýchlo, no striedalo sa u mňa len pár pocitov. Smútok, žiaľ, zúfalosť, hnev a možno aj nenávisť.

„Teraz ma dobre počúvaj, Bella. Zhlboka dýchaj, tak ako sme to robili minule. Poďme, dýchaj,” začala dirigovať a ja som poslúchla.

Zhlboka som dýchala a vydychovala a snažila som sa upokojiť. Vedela som, že to zaberie, vždy to zabralo, no nikdy som sa nedokázala prinútiť, aby som sa upokojovala sama. Potrebovala som Ashley aspoň počuť. Potrebovala som vedieť, že nie som sama. Že napriek všetkému mám osobu, ktorá ma podrží a bude mi priať veľa šťastia.

„Výborne a teraz ma počúvaj. Bella, nemám ani potuchy, o čo tomu mužovi ide, ale ty nesmieš dovoliť, aby ťa to zlomila, zničilo, rozumieš mi?” Neodpovedala som. Nechápala som, ako mám zabrániť tomu, aby ma Edward zničil. On bol silnejší ako ja, mal v rukách moc, ktorá mne chýbala. „Bella, dopekla, tak rozumieš mi?” Ohlásila sa Ashley znova autoritatívne.

„Hej,” povedala som potichu. „Rozumiem.”

„Fajn, teraz ma počúvaj. Okamžite vstaň z tej postele, zatvor sa v kúpeľni a sprav zo seba človeka. A potom naklušeš do práce a žiadne námietky nechcem počuť, je to jasné?”

„Ako vieš, že ležím v posteli?” spýtala som sa.

„No dajme tomu, že ťa poznám. Tak padaj!” Povzdychla som si, postavila som sa z postele a aj s mobilom pri uchu som zamierila do kúpeľne, keď ma niečo napadlo.

„Ash,” ohlásila som ju nesmelo. 

„No?” ozvala sa podozrievavo. Zrejme čakala, že sa z toho chcem vyzuť a ja som sa jej ani nečudovala. 

„Nemôžem ísť do práce, leb-” začala som rozprávať, no stopla ma.

„Ale môžeš! Povedala som, že nechcem počuť žiadne výhovorky!”

„Nechaj ma dohovoriť, prosím.” Povedala som rozčúlene.

„Tak fajn, syp to.” Rezignovala.

„Nemôžem ísť do práce, pretože som zaspala a už dávno som tam mala byť. Nemôžem sa tam objaviť teraz,” lamentovala som.

„Môžeš. Ospravedlníš sa, že si mala nejaké problémy a nemohla si prísť skôr. Pretože doma rozhodne zostať nemôžeš.”

„A to už prečo?!”

„Blbá otázka. Vieš veľmi dobre prečo. Zaliezla by si do postele a utápala by si sa v sebaľútosti, ale to ja nedovolím!”

„Fajn, fajn,” ustúpila som.

Rozlúčila som sa s Ashley a podľa jej pokynov som zo seba v kúpeľni spravila človeka. Trošku kŕčovito som sa na seba usmiala v zrkadle, ale lepšie to už byť nemohlo. Zobrala som z chodby kabelku a vybrala som sa do práce.

***

Našťastie neboli problémy s mojím neskorým príchodom. Prešlo mi to a ja som sa s úsmevom začala venovať deťom. Opäť som bola Ashley vďačná, že ma prinútila ísť do práce. Takto to bolo lepšie. Myslela som na iné veci, na veci, ktoré ma robili šťastnou a to bolo dobre. Musela som sa cez Edwarda proste preniesť. Musela som sa naučiť proti nemu bojovať a brániť sa. Nesmiem mu dovoliť zničiť ma len jedným úsmevom alebo zlatými očami. Nesmiem byť ľahká korisť.

O jednej sme sa s Kelly rozhodli na obednú prestávku. S úsmevom sa postavila z kresla a začala som si obliekať kabát.

„Bella,” ohlásila ma Kelly. 

„Hmm?” spýtala som sa neprítomne, keď som sa venovala gombíkom. Mala som zvyk všetky ich zle pozapínať. 

„Máš návštevu.” Razom som nechala gombíky gombíkmi a s nakrčeným obočím som sa pozrela na Kelly.

„Koho?” spýtala som sa opatrne. Kelly pokrčila ramenami. 

„Neviem, nepoznám tých ľudí.” Zarazilo ma množné číslo.

„Ľudí?” spýtala som sa. Kelly len prikývla a s tým, že ich pozve ďalej, odišla. Nestihla som sa jej ani spýtať na výzor. 

Po chvíli sa Kelly vrátila aj v závese s dvomi "ľuďmi".

„Neviem, čo robiť, Bella. Počkám ťa a pôjdeme, alebo-” začala Kelly.

„Nie, len choď. Najedz sa a ja sa o toto postarám.” Kelly prikývla a s tichým ahoj odišla.

„Čo tu robíte?” spýtala som sa odmerane. Nemala som na pláne prejavovať nejaké city. Zato Emmett a Alice sa na mňa milo usmievali. Ako inak, samozrejme. Oni sa vždy len škeria.

„Prišli sme pozrieť sestričku,” povedal Emmett a zoširoka sa zazubil. Alice len prikývla. Ani jeden z nich ku mne nespravil krok. Stáli tam, usmievali sa, no správali sa inak. Opatrne. To sa na nich vôbec nepodobalo.

„Už ste ma videli,” povedala som. Snažila som sa ich nejako zbaviť. Nevedela som, čo chcú a ako na to bude moja psychika reagovať. Bála som sa, že sa zrútim tak, ako včera.

„Tak ľahko sa nás nezbavíš,” ozvala sa Alice. To mi je jasné, pomyslela som si.

„Tak fajn,” vzdala som to, „povedzte, čo chcete. Počúvam,” povedala som a oprela som sa o písací stôl za mojim chrbtom.

„Ide o Edwarda,“ začala Alice a ja som sa hneď nadychovala, že niečo poviem, no Emmett bol rýchlejší. Podišiel ku mne a na ústa mi zľahka položil svoju obriu labu. Nepáčilo sa mi to, ale čo som mala robiť? Nechala som Alice, nech rozpráva.

„Myslím, že je ti jasné, že v našej rodine sa nič neutají, všetci vieme, že bol Edward včera večer u teba doma. Teda, až na Lilly.” Alice Lillino meno vyslovila s nechuťou. Prekvapilo ma to. Lilly bola úžasné dievča a Alice si vždy s úžasnými ľuďmi rozumela. Rozumela si skoro s každým. Nasilu som sa zaprela do Emmettovej ruky a snažila som sa zložiť si ju z úst. Ten somár len na mňa nechápavo pozeral.

„Chce, aby si ju nechal rozprávať,” vysvetlila mu Alice. Emmett sa zatváril maximálne inteligentne a s ospravedlňujúcim úsmevom ruku zložil. Zhlboka som sa nadýchla.

„Vďaka,” štekla som jeho smerom a potom som sa otočila na Alice. „Čo máš proti Lilly? Je to milé a dobré dievča,” rozprávala som trocha naštvane. 

„Nič proti nej nemám, Bella. Proste mi len nesadla,” povedala a ľahostajne pokrčila ramenami. „Ale o to nejde. Ide o Edwarda a teba, Lilly ma teraz naozaj nezaujíma.

„Tak brzdi, Alice! Ja a Edward neexistuje, rozumieš? A o tomto sa s vami nemienim baviť. Odkáž svojmu bratovi, že za mnou môže poslať aj celú Volterru a nepomôže mu to!”

„Ale nás sem neposlal, Edward,” ozval sa Emmett.

„Nie?” Obaja pokrútili hlavami. „Tak kto teda, dočerta?” pýtala som sa netrpezlivo. 

„Prišli sme sami od seba,” povedala Alice so širokým úsmevom. Prižmúrila som oči.

„Prečo?“

„Pretože máme plán!” zvolal nadšene Emmett. „Musíš proste Edwarda vytrestať. My to sami nedokážeme. Ale ty hej. Nevieš si ani predstaviť, koľkokrát sme mu vraveli, aby sa neženil, že to bude ľutovať. Ale nie, on nepočúval a stále dookola si mlel to svoje. A teraz musí pochopiť, že my sme mali pravdu.” Spokojnosť v Emmettových slovách sa nedala prepočuť.

„Vy dvaja nie ste normálni. O čo vám, krucinál, ide?”

„My len chceme, aby ste ty a Edward boli šťastní. A spolu, pretože inak to nejde,” povedala Alice smutne.

„Ale nesmie to ísť tak ľahko. Edwarda proste musíme vytrestať.” Namietal Emmett. Pokrútila som nad tým hlavou.

„Nie, ja s vašim bratom už nemienim nič mať. A teraz, prosím, choďte a nechajte všetko tak.”

„Nemôžeme to nechať len tak, Bella. Vy dvaja ste schopní zničiť si šťastie. Nemyslíte na seba a ani na nás. To od nás vážne chceš, aby sme trpeli doma tú blondínu?” rozkrikovala sa Alice.

„Lilly,” namietal Emmett, „lebo blondína je aj moja Rose,” povedal a zasnene sa usmial. Alice len mávla rukou.

„Mali by ste sa začať starať o seba. Do môjho života vás nič nie je a ja vám nedovolím strkať doňho svoje zvedavé nosy, rozumeli ste?”

„Ale-” začali namietať obaja naraz. 

„Žiadne ale. Je to môj život a toto sú moje posledné slová na túto tému. Pokiaľ dovolíte, idem sa najesť. Prajem príjemný deň,” povedala som, schmatla som kabelku a nechala som ich tam. Čo si o sebe vôbec myslia?! Blázni!

Dievčatá, nebojte sa, ďalší pokus o samovraždu už nebude. Bella má Ashley a tá by to nikdy nedovolila. =) Čo sa týka Lilly, neviem, ako vám to vysvetliť, pretože nechcem prezradiť veľa. Poviem vám len, že Lilly vie, že Edward bol zamilovaný do človeka a mal s tým dievčaťom vzťah... V najbližšej kapitole sa môžete tešiť na novú postavu a to konkrétne muža. Uvidíme, kto to bude a ako nám zamotá dej. ;)

Kapitola venovaná Sanasami. Prekvapil ma hlas v naj poviedke, ale vážim si to. =)

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 39. kapitola: