Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 31. kapitola

08.03.2012 (07:30) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1626×

31. kapitola - Lilly

Bella:

V tichosti som raňajkovala a rozmýšľala nad tým, čo mi povedala mama. John má dcéru. Bože, čo je to za blbosť? Možno je to tiež upírka a John ju berie ako svoju dcéru. Niečo také ako Carlisle a Esme.

Babi sa vrátila z obchodu a sadla si na stoličku vedľa mňa. Mama sa medzi tým vybrala hore, že vraj obliecť si niečo slušnejšie, keď už príde tá Johnova dcéra.

„Ako to, že má John dcéru?” šepla som smerom k babi.

„Neviem, Bella. Zrejme je to len ďalšia upírka.”

„Ako môžeš byť taká pokojná? Vieš, čo to znamená? Budeme mať v dome ďalšieho upíra, naozaj úžasné,” frflala som.

„Bella-” začala babi, no prerušilo ju auto, parkujúce pred domom. 

Pozrela som sa na babi a bolo mi jasné, že panika v mojich očiach bola neprehliadnuteľná.

„Len pokoj,” pošepla a upokojujúco mi trela ramená.

Mama zbehla po schodoch a celá vyobliekaná sa vybrala k dverám. Zhlboka som sa nadýchla a aj s babi po boku som sa vybrala na chodbu.

Mama otvorila dvere so širokým úsmevom. John a jeho dcéra sa tiež usmievali, dokonca aj babi sa zmohla na úsmev, no ja som sa stále tvárila neutrálne. Lepšie povedané, mierne som sa mračila.

Johnova dcéra bola krásna blondínka. Zrejme tiež upírka, no bola snáď ešte krajšia, než všetci upíri, ktorých som videla. Dokonca môžem povedať, že vysoko konkurovala Rosalie. Čo ma však prekvapilo, boli jej oči. Ani zlaté, ani čierne, či žiarivo červené. Modré! Civela som na ne a nevedela som, čo si o tom myslieť. Boli to šošovky? Alebo nie?

„Takže, dovoľte, aby som vám predstavil svoju dcéru Lillianu,” ozval sa John. Usmieval sa, no pozeral na mňa. Zrejme mu došlo, že nič nechápem.

„Len Lilly,” skočila mu do reči. Pôsobila uvoľnene a až neskučne ľudsky.

„Lill, toto je moja priateľka Renée, jej mama Ruth a jej dcéra Bella,” dokončil John a Lilly na oplátku každú predstavenú osobu objala.

Prekvapilo ma, že nebola studená ako upír, bola horúca. Vydesilo ma to. Čo je to dievča zač? Hodila som pohľadom k babi. Netvárila sa vydesne ako ja, ale na jej tvári bolo vidno, že ju to tiež prekvapilo.

Mama nás posadila do obývačky a začala sa s Lilly rozprávať. Pozorne som počúvala, ale nevravela nič zaujímavé. Lilly dokončila strednú, no na vysokú nenastúpila. Momentálne má vážny vzťah a je spokojná. Zaujímavé, už len zistiť, čo z toho je pravda.

„Ou, takže mladá láska. To je sladké,” rozplývala sa Renée a ja som úspešne prevracala oči. Podľa Lillinej tváre som usúdila, že by najradšej spravila to isté. Upír, neupír, začína mi byť sympatická.

Mama sa vypytovala ďalej, no nič zaujímavé som sa nedozvedela. Jediné, po čom som túžila, bolo zostať s Johnom osamote a na všetko sa ho spýtať, pretože toto nebolo normálne. Lilly nebola normálna a ja som potrebovala vedieť, čo sa to tu, do pekla, deje.

Asi po dvoch hodinách šla mama ukázať Lilly izbu a v obývačke som zostala len ja, babi a John. Rozhodla som sa využiť príležitosť. Nemala som veľa času.

„Kto je to?” šepla som rozčúlene. John sa len usmial.

„Moja dcéra,” povedal jednoducho a s patričnou hrdosťou v hlase.

„Tak tvoja dcéra?!” syčala som. „Od kedy môžu mať upíri potomkov?” pýtala som sa rozčúlene.

„Aha, takže predsa len je tu niečo, čo o upíroch nevieš.” Spokojnosť v jeho hlase sa nedala prepočuť. Silou mocou som držala svoje ruky pevne pri tele, pretože keby ich čo len na sekundu uvoľním, vlepili by tomu somárovi poriadnu facku, a to by bolo zlé, keďže jemu by sa nič nestalo! Za to moja ruka by sa prinajmenšom zlomila!

„Podľa toho, čo som počula, upíri deti mať nemôžu. Nemenia sa,” vysvetľovala som a snažila som sa ovládať. Babi na mňa len prekvapene pozerala. Očividne ju prekvapil môj netrpezlivý nahnevaný tón.

„No, z časti máš pravdu, ale je to inak.” Čakala som, že bude pokračovať, no mlčal. Začala som netrpezlivo podupávať nohou. „Tak fajn, Bella. Toto naozaj nie je vhodné miesto na takéto rozhovory,” dodal.

„Aj tak to musíš povedať mame,” pripomenula som mu, „ a predpokladám, že Lilly o tomto vie.” Prikývol.

„Isteže, je súčasťou upírieho sveta.”

„Vôbec to neznelo dramaticky, John, takže to vzdaj a radšej mi to vysvetli,” prskala som.

„Bella, prosím, nenaliehaj. Porozprávam sa s tvojou mamou a všetko ti vysvetlím, ale nie tu a nie teraz.”

„Kedy?” spýtala som sa priamo. 

„Dnes nemám čas. Máme s tvojou matkou niečo naplánované a neviem, kedy sa vrátime.” Chystala som sa ho odpísať, no zadržal ma. „Počkaj, prosím. Ja nemôžem, ale myslím, že ti to môže vysvetliť aj Lilly,” navrhol. Pozerala som naňho s prižmúrenými očami, neodbytne, no zvažovala som to. Je v podstate jedno, či mi to povie John alebo jeho dcéra, hlavné je, že to budem vedieť čím skôr.

„Bella,” napomenula ma babi, keď videla môj výraz. Takmer som zabudla, že je tu s nami. Ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala a otočila som sa na Johna. 

„Kedy sa môžem porozprávať s tvojou dcérou?” spýtala som sa. Usmial sa a pokrčil ramenami.

„Kedykoľvek. Mali by ste si na seba pomaly zvykať, keď už budete tie sestričky.”

„Neteš sa predčasne, upír. Ešte stále je možnosť, že ti dá Renée košom,” povedala som so širokým úsmevom a vybrala som sa do kuchyne umyť riad. Myslím, že už viem, čo kúpim babi k Vianociam. Umývačku riadu!

***

„Takže, čo chceš vedieť?” pýtala sa ma Lilly, keď sme osameli. John aj s Renée odišli, presne ako vravel a babi je zase niekde hore. Určite je tiež príšerne zvedavá, ale nechala to na mňa. Tak fajn.

„Podľa toho, čo som počula, si Johnova biologická dcéra,” povedala som s dôrazom na slovo biologická. Lilly prikývla, tak som pokračovala. „Ako je to možné? Teda, on je upír a pokiaľ viem, upíri nemôžu mať deti. Napadlo ma, že môžeš byť jeho dcéra z ľudského obdobia, no ty nie si upír. Nie si chladná a ani farba tvojich očí nesedí a jedla si ľudské jedlo!” Rozprávala som a každá nová informácia ma šokovala viac, než pred tým. Vôbec som tomu nerozumela. Lilly sa usmiala, a potom ukázala na miesto vedľa mňa. Pýtala si povolenie. Prikývla som a urobila som jej miesto. Naozaj sa mi to dievča páčilo, bola fajn.

„Nie je to tak celkom pravda, že upíri nemôžu mať deti, Bella,” začala pomaly.

„Hej, to som pochopila,” povedala som nahlas, a potom som si zamrmlala popod nos: „Ďalšia lož na jeho účet.” Lilly prekvapene zodvihla obočie a ja som len mávla rukou a pokynula som jej, nech pokračuje.

„Je taká teória, proste telo upírych žien sa nemení, ustrnuli v čase, nemajú ani cyklus, je logické, že teda nemôžu otehotnieť, no muži...” Mykla ramenami. Prikývla som, že rozumiem.

„Takže - tvoja mama je človek?” spýtala som sa.

„Bola,” povedala jednoducho Lilly a ja som sa na ňu prekvapene pozrela. 

„Bola? Zomrela alebo je z nej upír?” pýtala som sa.

„Zomrela, Bella. Zomrela pri pôrode, vieš, tehotenstvo s upírom nie je jednoduché.”

„Myslím, že nerozumiem.” Popravde, nevedela som, čo robiť. Lilly bola očividne smutná zo smrti svojej mamičky a ja som ju nechcela zbytočne trápiť. Asi som mala byť naozaj trpezlivejšia a porozprávať sa o tom s Johnom. „Lilly, pokiaľ nechceš, nemusíš-”

„Bella, to je v poriadku, naozaj. Je to citlivá téma, ale nezaškodí sa o tom raz za čas porozprávať.” Prikývla som s jemným úsmevom. Dúfala som, že ju tak aspoň nejako povzbudím.

„Moja matka nevedela, že otec je upír, keď zostala tehotná. Vlastne sa môj otec zachoval dosť nezodpovedne, mamu nikdy nemiloval. No mal úctu k ľudskému životu, k tejto úcte ma od malička aj viedol. Proste sa s mamou zoznámil a ona po čase otehotnela. Prekvapilo ju to, pretože to tehotenstvo bolo iné a prejavilo sa skôr, než by sa u normálneho tehotenstva malo. Porozprávala to otcovi a ten začal pátrať, bohužiaľ, informácie objavil príliš neskoro.” Odmlčala sa.

„Ako to vlastne celé prebiehalo? Myslím to tehotenstvo. V čom sa líši od normálneho, keď to tvoja mamička neprežila?”

Fascinovalo ma Lillyino rozprávanie. Toto som o upíroch nevedela a neviem, či môžem dať Edwardovi za vinu, že mi to nikdy nepovedal, podľa toho, čo vravela Lilly, je možné, že ani netuší, že taká možnosť existuje. A predsa len, pochybujem, že by chcel so mnou rodinu. Bola som len spríjemnenie pobytu vo Forks, tým to hasne.

Prekvapila ma, ako pokojne som dokázala myslieť na to, že som bola len hračka pre upíra. No všetku zásluhu som pripisovala Ashley. Ktovie, kde by som dnes bez nej bola... 

Lilly mi porozprávala všetky detaily tehotenstva a pôrodu jej matky. Celé jej rozprávanie som doslova prežívala, bolo v ňom toľko emócií, bolo vidno, že Lilly svoju mamu milovala a stále miluje, aj keď ju v podstate nikdy nepoznala.

Počúvala som s otvorenými ústami a neodpustila som si otázky. Bolo toho toľko, čo som chcela vedieť. Lilly to však očividne neprekážalo, odpovedala mi s úsmevom napriek tomu, aká ťažká téma to pre ňu bola. Postupne som sa dozvedela všetko. Musela som uznať, že ma prekvapilo, keď si tu vlastne Lilly vyliala srdiečko. Poznala ma len deň a dôverovala mi natoľko, aby mi to porozprávala. Vážila som si to a rozmýšľala som, ako jej to oplatiť.

Téma sa zmenila a teraz sa ona začala pýtať mňa. Porozprávala som jej o svoje práci lekárky, na ktorú som bola hrdá a bol to zmysel môjho života.

Taktiež ma napadlo porozprávať jej o Edwardovi a Samovi, no rozmyslela som si to. Lilly bola milá a naozaj úžasná baba, no nepoznala som ju a bola to Johnova dcéra. Musela som byť opatrná. Napriek všetkému.

No, niečo mi vravelo, že s Lilly budeme priateľky. Vyžarovala z nej inteligencia, ochota a dobrosrdečnosť. No, a ako poznám moju matku, John bude v našej rodine ešte pekne dlho.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 31. kapitola: