Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 30. kapitola

05.03.2012 (07:00) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1805×

30. kapitola - Rozhovor

Bella:

Ležala som na pohovke a pozerala telku. Babi si už išla ľahnúť a mama s Johnom sa stále nevrátili. Pozrela som na hodiny, keď buchli vchodové dvere. Stíšila som telku a započúvala som sa do zvukov na chodbe.

Nepočula som vôbec nič. Po zvuku buchnutí dverí sa nič neozvalo. Upír je doma, napadlo ma. Len oni sa dokážu pohybovať tak potichu ako myšky. Moja matka by určite narobila kopec hluku.

„Ahoj,” pozdravil ma potichu, keď sa objavil v obývačke. Prikývla som. 

„Kde je mama?” spýtala som sa priamo.

„Stretla v meste jednu starú známu z detstva. Zašli niekam von, na kávu,” vysvetľoval. Opäť som prikývla.

V hlave som mala chaos. Chcela som využiť príležitosť, že sme sami. Teda babi bola hore, ale už určite spala. Možno je načase objasniť si aké plány má John s Renée. Aj tak už určite vedel, že to o ňom viem, alebo mám aspoň tušenie. Ďalšie, čo ma trápilo, bolo, či vie, že pravdu o jeho podstate pozná aj Ruth. Nechcela som jej spôsobiť problémy, takže budem musieť byť opatrná.

V tejto chvíli som bojovala sama so sebou. Chcela som slobodne povedať, čo si myslím a klásť mu otázky, no je to tak správne? Povzdychla som si.

John sedel v kresle oproti mne a so záujmom ma pozoroval. Zrejme mu bolo jasné, že zvádzam vnútorný boj.

„Tak to vyklop,” povedala som odvážne, keď som si uvedomila, že tá nerozhodnosť nikam nevedie. Nemala žiadnu cenu. Nie som dobrá herečka, John videl, čo chcem. Tak prečo sa nespýtať?

„Čo presne?” spýtal sa. Vytáčalo ma to. Musel vedieť čo myslím.

„Kedy jej to povieš?”

„Neviem.” Odfrkla som si. 

„Tak ty nevieš? Nemyslíš si, že je to voči mojej mame nefér?”

„Bella, milujem tvoju mamu,” povedal s takou vážnosťou v tvári, až mi zostalo zle. Rečičky. Tie tu už boli veľakrát.

„Dokáž to! Prestaň jej klamať!” navrhla som. Vlastne som ani nevedela, či chcem, aby moja mama vedela o upíroch, ale tak, vedel to otec, babi, ja, prečo nie aj mama? Bože, my sme vážne úžasná rodina. No asi by bolo lepšie držať mamu od tohto všetkého ďaleko. Ona je príliš slabá povaha.

„Neklamem, len nevravím všetko.”

„To je úbohý argument.”

„Nie je to argument, Bella. Ja len nechcem o tvoju matku prísť, snaž sa ma pochopiť. Toto nie je normálne, nemám ani potuchy ako to vezme.” V Johnovej tvári sa zračilo zúfalstvo a ja som ho na malý moment začala ľutovať. No zahnala som slabošské pocity, musím byť veľmi opatrná.

„Moja mama nemá rada tajomstvá.”

„Napriek tomu máš pred ňou tajomstvá aj ty.” Nechápavo som sa naňho pozrela.

„Čo tým myslíš?” spýtala som sa. Nepáčil sa mi jeho spokojný výraz tváre.

„Poznáš pravdu, no nepovedala si jej to.”

„To je tvoja úloha, nie moja,” namietala som.

„Tak som to ale nemyslel.” Prižmúrila som oči.

„Tak ako si to teda myslel?”

„Prečo si sa tvojej mame nikdy nepochválila, že vieš o existencii upírov a odkiaľ to vôbec vieš, Bella? Nemala by si to vedieť, len kvôli tvojej bezpečnosti. Nevieš to ani len zakrývať.”

„Tak aby bolo jasné, to, že ja viem o upíroch neznamená, že to musí vedieť aj Renée. Nemá to s ňou nič spoločné, ale to, že má vzťah s upírom, by už vedieť mala!” Rozčúlene som sa postavila a pozerala som mu priamo do očí. Žiaden strach, len túžba ochrániť matku.

„Odkiaľ to vieš?” spýtal sa úplne pokojne a mňa to vytáčalo čím ďalej, tým viac.

„Nevidím dôvod, prečo to práve tebe budem vešať na nos,” prskla som. Naozaj som nevedela, čo od tohto upíra čakať. Vravel, že miloval moju matku, no aj tak bolo na ňom niečo, čo sa mi nepáčilo. Taktiež je možné, že to bol len môj rešpekt voči upírom. Nemala som s nimi zrovna pekné skúsenosti.

„Bella, vo mne hľadáš hrozbu úplne zbytočne. Nie som schopný tvojej matke ublížiť, ani nikomu inému. Nezabíjam ľudí,” šepkal.

„Moja matka nie je dosť silná pre tento svet. Možno bude lepšie, keď ju opustíš teraz, pokiaľ ju to bude bolieť menej. Skôr, či neskôr to budeš musieť urobiť tak či tak,” namietala som. Dúfala som, že ma pochopí, že ma počúvne a nechá moju mamu na pokoji. Nechcela som predsa tak veľa, len trocha pokoja a šťastia pre mňa a moju rodinu.

„Nemusím to urobiť nikdy, Bella. S tvojou matkou môžem stráviť večnosť a ty to vieš.”

„Moja mama sa nikdy dobrovoľne nestane netvorom. Poznám ju príliš dobre, dúfaš zbytočne, John.” V mojich slovách bola istota, no vôbec som si nimi nebola istá. Moja matka je blázon a zbožňuje Johna. Je slabá, to áno, ale je cvok. Ona by bola schopná stať sa nesmrteľnou napriek všetkému.

„Uvidíme,” povedal jednoducho a potom sa postavil. Spravil krok ku mne, no ja som cúvla. 

„Čo od nej vlastne chceš?” pýtala som sa zúfalo.

„Vôbec nič, Bella. Už som povedal, ja nie som ten zlý. Milujem Renée a chcem, aby bola šťastná, no viem, že ja som upír a to je problém. Bojím sa reakcie tvojej matky, nechcem ju stratiť.”

„Koľko máš rokov?” spýtala som sa. Zrejme som totálne odbočila od témy, no ja som mala svoj cieľ.

„Upírom som už sedemsto dvadsať deväť rokov, pokiaľ sa pýtaš na toto.”

„A chceš mi povedať, že si za ten čas nenašiel ženu, ktorú by si miloval?!”

„Boli ženy, no ani jednu som nemiloval tak veľmi ako tvoju matku.”

„Upír môže milovať len raz, ty vravíš, že tie ženy pred mamou si miloval tiež.” Zúfalo som hľadala dôvod, ako ho odohnať od mojej rodiny.

„Nie, Bella. Tvoju mamu milujem. Naozaj milujem. No ľúbiť sa dá viacerými spôsobmi.”

„Nechoď na mňa s rozprávkami o láske, John. Už ma to nebaví. Poviem ti pravdu, nepáči sa mi, že sa motáš okolo mojej mami, ani trochu. No je mi jasné, že je do teba zbláznená a dokonca verím, že aj ty miluješ ju, no nedovolím ti vodiť ju za nos. Musíš jej povedať pravdu, inak jej to poviem ja,” povedala som a tentoraz som to bola ja, kto spravil krok vpred.

„Myslíš, že mi uverí?”

„Ľavou zadnou jej to môžeš dokázať.”

„Bella, no tak, odkiaľ vieš toho toľko? Mala si aj ty pomer s upírom?” Mlčala som. Nevedela som, čo na to povedať. Neviem klamať, no nechcem ani povedať pravdu. Neviem, čo by to znamenalo pre Cullenovcov a čo pre mňa. Napriek všetkému mi záležalo na ich bezpečí a nechcela som riskovať, že sa o tomto dozvedia tí Taliani.

„Nebol to pomer. Proste o nich viem,” odpovedala som jednoducho a pomaly som sa mu otočila chrbtom. Nebolo to zrovna bezpečné, no keby mi chcel ublížiť, pokojne by to spravil tak či tak. Vybrala som sa ku schodom, no tesne pri nich som sa zastavila a znova som sa naňho otočila.

„Znenávidí ťa, keď ju budeš klamať.” John sa na mňa pozorne díval, no bolo mi to jedno. Vyšlapala som schody a zamierila som do spálne.

***

Ešte rozospatá som sa ráno dostavila do kuchyne. Bola som vážne prekvapená, keď som Renée videla za sporákom v takej skorej hodine. Včera prišla neskoro a dnes už ráno varí s plnou energiou.

„Dobré ránko,” pozdravila ma so širokým úsmevom.

„Dobré,” odzdravila som a zvalila som sa na stoličku pri šálke horúcej rannej kávy. Mňam, mňam, mňam. 

„Kde sú všetci?” spýtala som sa po pár glgoch. 

„Babi išla do potravín, hneď sa vráti a John išiel na letisko pre svoju dcéru.”

Zabehla mi káva a ja som sa začala dusiť. Renée ma pobúchala po chrbte.

„Čo-čože? John má dcéru?” spýtala som sa, keď som sa ako tak upokojila. Mama sa na mňa pozerala ako na blázna a potom prikývla.

„Ako?” spýtala som sa automaticky a vôbec som nepremýšľala nad tým, čo som vypustila z úst. 

„No normálne. Myslím, že vieš ako sa robia deti,” povedala a otočila sa naspäť k linke.

„To je Johnova biologická dcéra?” spýtala som sa. Mama opäť len prikývla, no neotáčala sa.

Biologická dcéra. Upír má biologickú dcéru. Blbosť! Veď Edward mi predsa povedal, že upíri deti mať nemôžu, inak by si Rosalie nejaké určite zaobstarala. Toto mi bude musieť John ešte vysvetliť!

Ešte raz, Cullenovci budú. =D Prosím, dievčatá, buďte trpezlivé, už to dlho nepotrvá, sľubujem. =) A kapitolka bola krátka? =D Vážne? =D Mala cez 2500 slov. =D No, táto je podstatne kratšia. =/ Snáď mi to odpustíte. Ja sa snažím pridávať často, ale neovplyvním publikovanie. No nič. Ďakujem za krásne komentáre a v budúcej kapitolke sa zoznámime s Johnovou dcérou. Predpokladám, že na rozdiel od Belly máte istú predstavu. ;)

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 30. kapitola: