Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 28. kapitola

01.03.2012 (21:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1773×

28. kapitola - Rande a dôsledky

Bella:

Vyhrabala som zo skrine nejaké sexy, no zároveň slušné oblečenie. Nebolo toho veľa a ja by som teda rozhodne mala zájsť na nákupy. Treba doplniť zásoby.

S povzdychom som skriňu zatvorila, obliekla som sa a jemne nalíčila. Nie je nad jednoduchosť.

Byt som opúšťala so zmiešanými pocitmi. Nechápala som sama seba. Prečo som súhlasila? Toho chlapa ani nepoznám, jediné, čo viem je, že sa volá Matt a má neter menom Emily. To si dopadla, Bella. Ospravedlňovala som to tým, že som už dlho sama. Mám priateľov a rodinu, ale to nie je ono. Potrebovala som chlapa. Ale je pravda, že by som si s výberom mala dať pozor. Nie je chlap ako chlap. 

Pred reštauráciu som dorazila s päťminútovým meškaním. Typické pre ženu, snáď mu to nebude prekážať.

Pred dverami reštaurácie som sa zastavila a obzrela som sa na auto. Ešte stále mám možnosť zdrhnúť a vrátiť sa domov. Domov, kde budem sama zababušená v deke pri telke s pohárom vína. Nie, keď už som tu, tak neutečiem. Ja sľuby plním.

Jemne som chytila kľučku a stlačila som. Bola som naozaj nervózna. Ale musíte ma chápať, mám otca policajta, ktorý mi dával rozumy od malička a ja idem na rande s cudzím chlapom. V duchu som si vynadala a s pokojným výrazom som vstúpila dovnútra. Porozhliadla som sa okolo. Sedel pri stole v rohu. Dobré miesto. Pomaly, no isto som sa k nemu vybrala.

 Po chvíli sa rozhliadol a akonáhle ma zbadal, na tvári sa mu rozprestrel úsmev. Nefalšovaný, podotýkam. Čo najpresvedčivejšie som mu ho oplatila a keď som prišla bližšie, Matt sa postavil.

„Bál som sa, že neprídeš,” povedal, keď ma pozdravil a ja som bezpečne sedela. Nespomínala som si, že by sme si potykali, ale budiš.

„Je pravda, že chvíľu meškám, ale asi by som ti to nespravila,” priznala som.

„Asi?” spýtal sa so zdvihnutým obočím. Nevinne som sa usmiala. Odmietam priznať, že som nad tým naozaj uvažovala. 

Objednali sme si a Matt začal rozprávať. Samozrejme, môj zlozvyk sa zase preukázal a ja som začala porovnávať. A to som dúfala, že viackrát sa to nestane.

S Edwardom som sa vždy cítila príjemne, isto a v bezpečí. Pri Samovi som bola nervózna, no po chvíli som sa vždy uvoľnila. S Mattom som sa nemala o čom baviť. Priznám sa, nudila som sa. Veľmi som sa nudila a začínala som prepadať panike. Čo keď mi už žiadny chlap nebude dosť dobrý?

Podobné myšlienky ma desili celý čas. Mala som sto chutí vypariť sa a vrátiť sa domov k telke a vínu, no nespravila som to. Ticho som trpela a dúfala som, že s Mattom objavíme nejakú spoločnú tému, že tento večer bude nakoniec fajn. Pripadala som si hlúpo, chcela som si dokázať, že som mladá a môžem mať v živote ešte veľa mužov. Nechcelo sa mi veriť, že to ozaj robím, no iné riešenie nebolo. Proste neexistovalo.

Mattova prvá téma bola moja práca. O tej som dokázala rozprávať hodiny v kuse a vôbec by ma to neomrzelo. Pochopil, že svoju prácu milujem a bola pre mňa všetkým. Matt pracoval ako zubár. Trošku ma to vydesilo. Zubárov nemám dvakrát v láske. Musela som sa zasmiať. No len čo sa téma práca skončila, začala nuda. Matt mal očividne rád úplne iné veci ako ja. Vôbec nič sme nemali spoločné.

Matt rozprával ďalej a ďalej a ja som sa nudila viac a viac. Vzdala som všetky pokusy vyzerať zaujato. Objednala som si nejaký alkohol a len som to do seba nalievala.

Každú chvíľu som kontrolovala hodinky a čakala na vhodnú hodinu, kedy to zbalím a vrátim sa domov. Matt, samozrejme, rozprával ďalej, no keď začal hovoriť o tom, čo počul v ordinácii, o tom, že mám synčeka na druhom svete, rázne som sa postavila.

„Matt, nehnevaj sa, som rada, že som tu dnes bola s tebou, ale som unavená a na zajtra mám plány, takže musím spať.” Lži, lži, lži. No unavená som celkom bola, to sa nepočíta.

„Tak fajn, smiem ťa odprevadiť?” spýtal sa. „Teda predpokladám, že po tom alkohole, čo si vypila, domov pôjdeš asi pešo,” dodal.

„Hmm, no chcela som si vziať taxík, ale fajn. Myslím, že prechádzka mi prospeje,” usmiala som sa. Keď už som s ním niekde šla, tak nech to skončím dôstojne.

Matt zaplatil večeru a pomaličky sme sa vybrali smerom ku mne domov. A musím uznať, že cesta domov bola podstatne príjemnejšia a zábavnejšia ako večera. Pravdepodobne to bolo tým alkoholom.

Keď sme prišli pred budovu, nastalo trápne ticho. Bolo mi to vážne nepríjemné. Opäť.

„Vieš, Bella, bolo to fajn,” povedal Matt a ja som si neodpustila pretočenie očí. Ešte že bola tma.

„Hmm.” To bola, prosím pekne, moja originálna odpovedať. Preložila som váhu z jednej nohy na druhú a nervózne som si hrýzla peru. Bože, prosím, nech už mám toto za sebou.

Pozrela som sa na Matta. Jeho tvár osvecovala pouličná lampa. Musela som uznať, že je to fešák. Svetlé hnedé vlasy a sivé oči. Krásne a výrazne mužské črty tváre. Naozaj krásavec, len škoda, že nie dobrý spoločník.

Matt sa ku mne maličko nahol a ja som spozornela. Je pravda, že ako muž ma ničím nezaujal. Nevedela by som si s ním predstaviť vzťah, ale to mi bolo momentálne totálne v zadku. Ja sama som sa odhodlala a poriadne ho pobozkala.

Bol to iný bozk než tie, ktoré som mala doteraz. Edward vravel, že láska a žiadostivosť nejdú vždy ruka v ruke, mal pravdu. No u mňa to tak nikdy nefungovalo. Nedokázala som sa s niekým fyzicky zblížiť bez toho, aby som k nemu niečo cítila. Teraz to bolo iné.

V tomto bozku nebola láska, neha, či dôvera. Nebolo tam vôbec nič, len obrovská vášeň, ktorá ma spaľovala zvnútra. A bolo mi to jedno. Toto som teraz potrebovala a brala som si to bez hanby so všetkou intenzitou.

„Nejdeš ďalej?” spýtala som sa pomedzi bozky. Jediné, čo mi v tej chvíli behalo po rozume, boli slová štyri roky.

Matt sa na mňa viac nalepil a zamieril dovnútra. Brala som to ako áno.

Pre tentoraz som zvolila výťah, napchali sme sa doň bez toho, aby sme sa od seba odlepili. Robilo mi obrovský problém postláčať tie správne gombíky, no či veríte, či nie, aj toto mi bolo úplne voľné.

Výťah zazvonil a dvere sa automaticky otvorili. Vystúpili sme a vybrali sme sa k môjmu bytu. Nenápadnú hlavu mojej zvedavej staršej susedky medzi dverami som úplne odignorovala a stále nalepená na Mattovi som sa stratila v pokoji svojho bytu.

***

Hlava ma bolela a bolo mi na zvracanie. Zozbierala som všetky sily a posadila som sa. Žalúdok zaprotestoval a hlava ani nestojí za reč. Mala som pocit, že mi ju roztrhne. Už som sa chcela postaviť a doplaziť do kúpeľne, keď sa vedľa mňa ozval tichý zvuk chrápania. Ustrnula som v pohybe.

„Čo to?” spýtala som sa sama seba, no nepozrela som sa tam. Došlo mi, že nemám ani potuchy, čo sa stalo včera večer. No začínala som mať menšiu predstavu. Celé moje telo zaplavila panika.

Opatrne som nadvihla perinu a pozrela sa na svoje telo. Nahé telo. Nemala som na sebe ani len tie preliate nohavičky. Bože môj, čo som to stvárala? Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. A znova. Snažila som sa upokojiť. Zopakovala som to ešte niekoľkokrát, keď mi došlo, že to ani trochu nepomáha.

Zozbierala som v sebe všetku odvahu a odhodlanosť a pozrela som sa vedľa seba. Dalo sa čakať, čo tam nájdem, no aj tak ma to vyviedol z miery. Celá zdesená som vyskočila z postele a omotala som si okolo tela prikrývku.

„Panebože,” šepkala som sama sebe a porozhliadla som sa po izbe. Všade sa váľalo oblečenie. Spoznávala som v tej kope aj moje. Logicky. 

V rýchlosti som pozbierala svoje oblečenie a zatvorila som sa v kúpeľni. Nezdržovala som sa upokojujúcimi rečičkami a dýchaním. Rýchlo som sa dala ako-tak do poriadku, zobrala som si z kuchyne nejakú tabletku, z chodby zase kabelu a zabuchla som za sebou dvere.

Je pravda, že som bola v mojom byte, no nemohla som tam zostať. Zbehla som po schodoch a usilovne som premýšľala, čo sa včera vlastne stalo. Netrvalo dlho a spomenula som si. Zaplavila ma horúčava. Moje líca museli mať žiarivo červenú farbu. Vonku som sa nadýchla vzduchu a vybrala som sa k parkovaciemu miestu pre svoje auto. Auto tam nebolo!

„Nechala som ho pred reštauráciou, dokelu,” zanadávala som a vytiahla som z kabelky mobil. Bolo len niečo po dvanástej a ja som sa rozhodla zavolať Ashley. Nutne som potrebovala jej pomoc.

Telefón na druhej strane párkrát zazvonil a potom sa ozval môj milovaný hlas.

„Prosím? Ako sa máš, Bella? Potrebuješ niečo?” spýtala sa.

„Nemám sa bohvieako a nutne potrebujem tvoju pomoc,” povedala som a obzerala som sa dokola, či náhodou neuvidím Matta. Mohol sa kedykoľvek zobudiť a vypariť a ja som ho nechcela po tomto znova stretnúť.

„Prečo? Stalo sa niečo?” pýtala sa už značne nepokojne.

„Príď ku mne, ale rýchlo, prosím,” chrlila som. Správala som sa hlúpo, no všetko to bol dôsledok môjho šoku. Nechcelo sa mi veriť, že som sa s tým chlapom vyspala a to v ten deň, keď som ho spoznala, čiže včera.

„Môžem vedieť, čo sa stalo?” pýtala sa Ash ďalej.

„Dopekla!” zhíkla som, keď som uvidela Matta vychádzať z budovy. Skryla som sa za najbližšie auto a z bezpečnej vzdialenosti som ho pozorovala. Ashley mi zatiaľ kričala do mobilu.

Matt sa rozhliadol a ja som sa viac prikrčila. Prosím, prosím, nech ma nevidí, prosím. Naposledy sa pozrel na okno môjho bytu a vybral sa k autu. Po chvíli ho nebolo.

„Uf,” vydýchla som si. 

„Slečna?” ozvalo sa mi za chrbtom. Pomaly som vstala a otočila som sa. Červené líca sú samozrejmé. 

„Áno?” spýtala som sa staršieho muža, ktorý ma oslovil. 

„Smiem vedieť, čo ste robili s mojím autom?” Vyvalila som naňho oči.

„No... Prepáčte, ja len... No... Chápete, potrebovala som si niečo pozrieť,” vykoktala som a nesmelo som sa usmiala. Pán sa na mňa pozrel s prižmúrenými očami a potom bez slova nasadol do auta a zmizol. Znova som si vydýchla.

„Bella? Krucufix, Bella, si tam ešte?” Dokelu, úplne som zabudla, že telefonujem.

„Prepáč, Ash. Počuj, príď po mňa aj s autom a ja ti všetko vysvetlím, sľubujem,” povedala som a keď súhlasila, zložila som.

***

„Takže si sa s ním vyspala a potom si utiekla?” pýtala sa znova Ash a keď som prikývla, spustila ešte väčší rehot. A to som si myslela, že viac sa smiať už nedá. No ale aj tak mi unikalo na celej veci to vtipné, tiež by som sa rada zasmiala.

„Bavíš sa skvele?” spýtala som sa podráždene a ona sa len smiala ďalej. Išlo ma poraziť.

„Hej, úžasne,” povedala a začala sa smiať ešte viac. Pokrútila som hlavou a odpila som si z kávy.

„Poviem ti, v tej chvíli to vtipné naozaj nebolo. Nepamätala som si nič a zobudila som sa nahá s príšernou bolesťou hlavy a chlapom vedľa seba,” vysvetľovala som.

„S bolesťou hlavy? A to si vravíš lekárka? Nikto ti nepovedal, že alkohol dehydruje? Mala si si pred spaním dať pohár čistej vody.” Už som sa išla obhajovať, keď Ash znova vyprskla smiechom a dodala: „Nechaj tak, je mi jasné, že v tej chvíli si si na to nespomenula.” Prisahám, keby nekráčame po ulici a okolo nechodí kopa ľudí a ja nedržím v ruke kelímok s kávou, zbila by som ju. Normálne by som jej jednu uvalila.

„Cítim sa naozaj príšerne,” priznala som po chvíli. Ash sa na mňa otočila a súcitne sa usmiala.

„Nemáš sa prečo. O nič nejde. Si žena ako každá iná a máš právo na normálny život, Bella. Nerada to opakujem, ale Sam je mŕtvy a ty sa musíš pohnúť ďalej. Nemysli na to, fajn? A navyše toho chlapa už zrejme nikdy neuvidíš.” Prikývla som. Mala pravdu.

„Dúfam, že ho neuvidím, nechcem mu nič vysvetľovať,” priznala som. Tentoraz prikývla Ashley.

„Kamže si to chcela ísť?” spýtala sa.

„Kúpiť letenku.” Prekvapene sa na mňa otočila.

„Načo?”

„Mám na pláne ísť do Kanady. Na istý čas, nezdržím sa dlho.”

„Ideš skontrolovať maminho fešáka?” podpichla ma.

„Hej. Na mame mi záleží a nedôverujem jej vkusu,” priznala som s úsmevom.

„Podotýkam, že Renée je tvoja matka, nie naopak.”

„Ja viem, no moja matka je blázon.”

***

Vyslobodila som sa z davu ľudí v letiskovej hale a odchytila som si prvý taxík. Nadiktovala som taxikárovi Ruthinu adresu a z okna som pozorovala ubiehajúcu krajinu. V Kanade som bola naposledy veľmi dávno, bola som ešte dieťa. Zmenilo sa tu toľko vecí.

Taxikár zastal, ja som mu dala nejaké peniaze a vystúpila som. Vyložil mi batožinu a odišiel. Zadívala som sa na dom. Bezpochyby to bol ten istý. Mal síce inú farbu fasády a záhrada bola tiež inak upravená, ale tento dom by som spoznala vždy. Keď som bola malá, chodievala som sem strašne rada aj napriek mojej averzii voči takémuto počasiu.

Usmiala som sa a vošla do dvora. Dvere na bránke boli odomknuté a jemne vŕzgali. Prišlo mi to rozkošné. Bývala som vo veľkom byte, mala som sa ako kráľovná, no chcela by som rodinný dom. Samozrejme, najskôr potrebujem rodinu.

Zastavila som sa pred dverami a rozmýšľala som, či zaklopať alebo nie. Moje rozhodovanie vyriešilo otváranie dverí.

„Zdravím, želáte si?” spýtal sa chlap, ktorý sa objavil medzi dverami a ja som strnula. Svetlá pleť a tie oči!

Čo, dopekla, robí upír u mojej starej mamy?

Už to tak vyzerá, že Matt nebude ten pravý pre Bellu. =D Bola to len krátkodobá známosť, na ktorú rovno zabudnite, viac sa neobjaví. =D A nebojte sa, Cullenovci sa vrátia, ale musíme dať Belle viac priestoru. Sľubujem, že sa dočkáte, dievčatá. =) A dozviete sa aj to, čo Alice videla a čo tým myslela. Potrebujem ale trošičku viac času. Ďakujem za krásne komentáre pri minulej kapitolke. =)

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 28. kapitola: