Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 27. kapitola

29.02.2012 (07:45) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1787×

27. kapitola - Prekvapenia

Bella:

„Čo, prosím?” spýtala som sa mami. Nechcelo sa mi veriť, že to naozaj vyslovila. 

„Rozhodla som sa predať dom v Jacksonville a natrvalo sa sťahujem do Kanady,” zopakovala a nadšenie v jej hlase sa nedalo prepočuť. Opäť. Už dnes ráno bola nadšená a teraz... To sa už ani nedá pomenovať.

„Ty sa sťahuješ do Kanady? Ty?” spýtala som sa znova. Nejak mi to nešlo do hlavy.

„Áno, ja,” odpovedala stroho. Zložila som telefón z ucha a poriadne som sa naň zadívala. Prekážalo mi, že teraz nemôžem vidieť moju matku. Pokrútila som hlavou a znova som si mobil priložila k uchu.

„Ty?” spýtala som sa ešte raz, pre istotu. 

„Áno, Bella. Nečuduj sa toľko. Čo je na tom také nečakané?” Zalapala som po dychu.

„Ty sa ešte pýtaš? Mami, kvôli nejakému chlapovi sa sťahuješ do Kanady! Do Kanady, z ktorej si ušla presne tak, ako si ušla z Forks! Ty nenávidíš chladné a vlhké oblasti, mami!”

„No tak som prehodnotila názor.” Ten ľahostajný tón ma začínal vytáčať.

„Mami, tak fajn. Nie si malé dieťa, rob, čo myslíš, ale dom v Jacksonville nepredávaj, ok? Ako ťa poznám, v Kanade dlho nevydržíš.” Snažila som sa jej otvoriť oči, ale už dopredu som vedela, že márne.

„Bells, zlatko, netráp sa. Ja cítim, že tentoraz je to iné. John je iný, milý a pozorný,” básnila. Pretočila som oči. Takže John. No dobre.

„Mami, ešte ráno si mi povedala, že je to v začiatkoch a teraz sa chceš kvôli nemu sťahovať do Kanady,” pripomínala som jej.

„Potrebujem dať tomu vzťahu šancu. Je logické, že sa nemôžem vrátiť domov.”

„A preto musíš predávať dom, hej? Kde chceš bývať, keď sa vrátiš?” spýtala som sa. Jej argumenty nemali vôbec žiadnu logiku.

„Bella, prosím, snaž sa ma pochopiť. Ja viem, čo si myslíš o mojich nápadoch, ale ja ti prisahám, že tentoraz je to iné. Toto som ešte nikdy necítila. Neviem, či ma vieš pochopiť, ale keď som s Johnom, cítim, že on je ten, s ktorým chcem stráviť zvyšok života, že on je ten pravý.” Povzdychla som si. Toto som chápala lepšie, než si Renée dokázala predstaviť. Cítila som to isté pri Edwardovi, no nakoniec sa to aj tak skončilo. Niekedy je láska príliš slabá.

„Mami, ja ti verím. Rob ako myslíš, ja len chcem, aby si bola šťastná. Ľúbim ťa,” rezignovala som.

„Bells, zlatko, aj ja teba. Neboj sa, tentoraz viem, čo robím.” Prikývla som, aj keď to nemohla vidieť. Dúfam, že ten John je naozaj chlap, ktorý za to stojí a moja mama bude šťastná. Zaslúži si to.

„Budem končiť, mami. Som unavená a zajtra mám opäť prácu.”

„Hej, dobrú, zlatko, pozdrav Lenu a decká.” Usmiala som sa. Moja mama a Lena si proste sadli. Vždy, keď sa mama objavila v ordinácii, začala zábava.

„Pozdravím, ahoj,” rozlúčila som sa a zložila som. Na toho chlapa si ešte posvietim. Moja matka proste nemá šťastie na chlapov a ja som to očividne po nej zdedila.

***

Na druhý deň sa začala opäť moja rutina. Vstala som, v rýchlosti som sa najedla, umyla zuby, obliekla a aj s mojím autíčkom som sa vybrala do práce. Našťastie dnes neboli cesty tak preplnené, prišla som včas.

Moja práca zostala bezo zmeny. Raz sa objavili staršie deti, raz mladšie, sem tam bábätká a inokedy teenageri.

Všetkým som sa venovala s rovnakou radosťou. Nevedela som si svoju prácu vynachváliť. Bolo fajn pracovať a pri tom mať pocit, že relaxujem, že robím svoju najobľúbenejšiu činnosť. Teraz som chápala Charlieho slová o tom, že práca, ktorú si vyberiem, je veľmi dôležitá a ja musím vyberať opatrne. Plne som s ním súhlasila.

„Dobrý deň,” pozdravili ma dnešní ďalší pacienti. Lepšie povedané, pacientka s ockom.

„Dobrý deň,” pozdravila som jej otca a potom som sa otočila na maličkú. „Ahoj, ja som Bella. Ako sa voláš?” spýtala som sa s úsmevom a podala som jej ruku. Váhavo ju prijala.

„Emily,” povedala potichúčky. Venovala som jej ešte jeden úsmev. 

„Tak fajn, Emily, čo ťa bolí alebo čo ťa trápi?” pýtala som sa. Všimla som si, že sa nervózne pozrela na otca a ten sa už-už chystal hovoriť. Zastavila som ho rukou a znova som sa pozrela na Emily. „Čo ťa trápi, zlatko?”

„Len ma trošku bolí hrdlo a hlavička. Chce sa mi spinkať.” Pohladila som ju po vláskoch.

„Neboj sa, Emily, zrejme pôjde len o nejakú chrípku. To nič nie je,” vysvetlila som a urobila som jej základné vyšetrenia.

„Pani doktorka Bella, ty máš tiež detičky?” spýtala sa ma Emily, keď som jej vypisovala recept. Snažila som sa tváriť neutrálne, ale zasiahlo ma to. Smrť dieťaťa je to najhoršie, čo si môže človek vytrpieť.

„Mám synčeka, ale on je už v nebíčku, vieš,” povedala som a potom som sa usmiala. Emily chápavo prikývla a viac sa nepýtala.

Podala som jej otcovi recept a otočila som sa na maličkú.

„Predpísala som ti nejaký sladký sirup. To budeš pekne piť, áno? Ockovi som dala papierik, ktorý dáte tete v lekárni a ona vám povie, ako často budete liek používať, fajn?” spýtala som sa. Zrejme stačilo dohodnúť sa s jej otcom, ale Emily bola moja pacientka, nie ten muž. K deťom som mala naozaj blízko a chcela som, aby to vedeli.

„Pani doktorka Bella, ale toto nie je môj ocko,” povedala Emily a prštekom ukázala na muža. Nechápavo som sa na ňu pozrela.

„Nie je to tvoj ocko?” spýtala som sa. Pokrútila hlavičkou.

„Ja som strýko,” ozval sa pán po chvíli. Prikývla som.

„Ospravedlňujem sa.” Červené líca som si neodpustila. Toho sa už asi nikdy nezbavím.

„To je v poriadku. Mimochodom, ja som Matt.” Usmiala som sa.

„Bella.” 

„Tak mi napadá, Bella, nechceli by ste niekam zájsť, napríklad na večeru?” Prekvapene som sa naňho pozrela. Toto som nečakala. Popravde, nevedela som, čo mu na to povedať. Je pravda, že od Samovej smrti som na žiadneho muža nemyslela ako na muža, ale to už sú štyri roky. Mám pocit, že mám právo začať odznova. Sam je minulosť a ja som mladá. A o nič nejde. Bude to len večera. Uvidíme.

„Myslím, že by to bolo fajn,” súhlasila som.

„Výborne, tak dnes o siedmej?” Prikývla som. Matt si zobral papierik a pero zo stola a načmáral tam adresu reštaurácie. Podal mi ho.

„Môže byť?” spýtal sa.

„Hej, poznám to tam.” Matt sa na mňa usmial a potom aj s Emily a receptom zmizol.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 27. kapitola: