Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I will change my life - 2. kapitola

03.10.2011 (07:00) • kikuska • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2523×

2. kapitola: Ja a tanec? Wow.

Mia sa vrátila okolo pol šiestej. Vyšlo najavo, že som si robila zbytočné starosti. To dievča sa proste nudilo, tak išlo obháňať nejakých fešákov. Teda, to aspoň tvrdí ona. Len som nad tým pokrútila hlavou a zase sa venovala učeniu. Nechcem predsa niečo pokašľať už v prvom mesiaci.

„Počuj, Bells, keď sa vrátim z tej príšerne nudnej prednášky, tak sa pôjdeme niekam zabaviť, dobre? Čo na to hovoríš? Skvelý nápad, nie?" pozerala sa na mňa výrazom typu "som génius" a usmievala sa od ucha k uchu.

„Mia, neviem ako ty, ale ja mám celkom dosť úloh a chcela by som sa aj vyspať. Zajtra máme predsa tiež školu," povedala som a pozrela sa na ňu.

„Ale choď, Bella, kašli na školu. Bude to zábava. Uvidíš, zabavíme sa a môžeme zobrať aj toho Michaela, či ako sa to volá. Keď bude pekný, možno si aj dám povedať." Mrkla na mňa a usmiala sa tým jej lišiackym úsmevom. Musela som sa zasmiať.

„Ty si neuveriteľná. Ale fajn, pôjdem s tebou večer von," povedala som a ešte stále mi kútiky úst smerovali nahor.

„Jupí. Díky, Bells. Si poklad, ale ja už vážne musím ísť. Tak sa vidíme večer," ešte mi zamávala a už jej nebolo.

Tak fajn, dokončím to tu a pôjdem si dať malú pauzu. Učenia mám vážne dosť a to je to zatiaľ len prvý deň.

*****

Keď som skončila s učením, rozhodla som sa zavolať Michaelovi a informovať ho o tej úžasnej akcii, ktorú vymyslela Mia.

„Ahoj, Michael, to som ja, Bella," pozdravila som ho.

„Bella," zvolal nadšene. „Som rád, že ťa zasa počujem. Deje sa niečo?"

„Nie, to nie, len..."

„Len...?" vyzvedal.

„No, moja spolubývajúca sa rozhodla si dnes večer tak trošku vyraziť z kopýtka. A keďže som jej o tebe vravela, povedala mi, aby som sa ťa spýtala, či nechceš ísť s nami?"

„Bells, to je skvelý nápad. Och, neuveríš, že tesne pred tým ako si mi zavolala, som myslel presne na to, že by bolo fajn niekam si vyraziť. Ja sa rozhodne nechcem nudiť na izbe. Takže, dámy, počítajte s mojou účasťou. Bude mi cťou robiť vám spoločnosť dnes večer." Michael bol očividne nadšený rovnako ako Mia. Tak toto bude ešte zaujímavé.

„Tak fajn. A, Michael, môžeš so sebou zobrať aj pár známych, Mia bude určite nadšená."

„Jasná vec, Bells, stretneme sa o deviatej pred klubom, platí?"

„Platí."

Ešte som ho pozdravila a ukončila telefonát. Takže... Teraz mám právo na jeden bublinkový kúpeľ. Potrebujem trocha relaxovať, skôr ako sa zničím v tom klube.

Napustila som si vaňu, pridala vodnú soľ a celá sa do nej namočila. Hmm, tak na toto si pokojne zvyknem. Blažený pocit.

*****

„Bella. No tak, Bella, kde, do pekla, trčíš? Musíme sa pripraviť," počula som, ako mi niekto klope na dvere, snaží sa dostať dnu a v jednom kuse niečo vykrikuje. Až po pár minútach mi došlo, že to je Mia.

Dokelu, ja som v tej vani zaspala. Vážne super, Bella, toto sa môže stať len tebe.

Rýchlosťou svetla som z tej prekliatej vanie vyliezla, hodila na seba župan a smerovala do izby za Miou.

„No konečne. Už som myslela, že budem musieť vyvaliť dvere a z tej vane ťa vyniesť nasilu," sťažovala sa Mia.

„Hej, ja viem, prepáč. Zaspala som a zobudila som sa až na tvoj krik," začala som sa, samozrejme, hneď ospravedlňovať.

„V pohode, len si už pohni. A ozaj, volala si tomu tvojmu fešákovi?"

„Michaelovi?" spýtala som sa. Mia len prikývla, tak som pokračovala:

„Hej, volala som mu. Súhlasil a sľúbil mi, že privedie aj nejakých svojich známych," oznámila som jej.

„Super. Dnes večer si to skvelo užijeme, Bells. Len teraz si už pohni. Šup, šup, šup, musíme sa pripraviť."

„Dobre, dobre, veď už idem." Začala som sa brániť, keď do mňa ešte stále strkala.

Obliekla som si veci, ktoré mi Mia nachystala. Boli to béžové šaty siahajúce do polovice stehien bez ramienok. K nim som si mala obuť topánky na podpätkoch. Nezdalo sa mi to ako najlepší nápad, predsa len moja rovnováha je naozaj obmedzená, ale rozhodla som sa, že zo mňa bude nová Isabella Swanová a mienim to dodržať. Dnes večer sa skúsim nezabiť na tých príšerných podpätkoch. Snáď sa v nich naučím ako-tak chodiť.

*****

Keď sme prichádzali ku klubu, už z diaľky som videla Michaela a jeho kamarátov. Zistila som, že s niektorými z nich som bola na obede. Vystúpila som zo svojho nového autíčka, usmiala som sa a vybrala sa smerom k nim.

Čo sa týka môjho autíčka, nie je tak celkom nové. Kúpila som ho zhruba pred rokom ako 4-ročné. Cena sa mi v tej dobe zdala prijateľná a nákladiačik už aj tak pomaličky dosluhoval.

„Ahoj," pozdravila som ich.

„Čau, Bells," odzdravil ma Michael.

Chcela som niečo povedať, ale presne v tej chvíli, keď som otvorila ústa, do mňa drgla Mia. Pozrela som sa na ňu s otáznikom v očiach. Zatvárila sa nanajvýš otrávene a očami šklbla smerom k Michaelovi. Pochopila som.

„Michael, toto je Mia. Mia, Michael,“ snažila som sa Mii spraviť radosť, tak som ich navzájom predstavila.

„Tak fajn, ideme sa baviť, nie?“ ozval sa jeden z Michaelových známych. Myslím, že sa volal Nick.

„Jasné, že ideme. Nato sme tu, nie?“ To bola Mia, samozrejme. Je naozaj nadšená, že som súhlasila s týmto šialenstvom. Sľubujem, že toto mám u nej. Povzdychla som si a vybrala sa do klubu, presne tak ako ostatní.

*****

Asi po hodine strávenej v klube som sa začínala nudiť. Necítila som sa tu príjemne. Všetci sa, samozrejme, skvele bavili, ale toto nie je nič pre mňa. Nie som zvyknutá tráviť čas na takýchto miestach a tie prekliate podpätky mi to tiež neuľachčovali. Po pár minútach, ktoré som strávila pozorovaním tanca Michaela a Mii, ku mne prišiel Nick. Spýtavo som sa naňho pozrela.

„Bella, tak ma napadlo, že keď tu tak sama sedíš… No, nešla by si si zatancovať?”

„No ja neviem, Nick. Tanec mi zrovna dvakrát nejde,” snažila som sa nejako vyhnúť tomu možnému trapasu, ktorý by pravdepodobne nastal, keby som sa postavila na parket.

„Ale no tak, Bella. Nenechaj sa dvakrát ponúkať. Uvidíš, ja ťa tancovať naučím. V tomto som skutočný majster.” Žmurkol na mňa.

Vzdala som boj o tanec a vybrala sa k parketu. Tak snáď sa nedolámem.

*****

Ako sa neskôr ukázalo, celkom mi to šlo. A dokonca aj s opätkami. Naozaj skvelo som sa bavila a skoro stále som sa smiala alebo aspoň usmievala. Bavilo ma to.

*****

Keď sme sa nad ránom vrátili domov, ešte stále som mala skvelú náladu. Aj keď, zajtra ma čaká škola a vlastne aj práca, v tejto chvíli mi to bolo naozaj jedno. Dala som si ešte jednu rýchlu sprchu a zaliezla som do postele. Bola som taká unavená ako už dávno nie, ale neľutujem to. Za tú zábavu to stálo. Pokojne si to ešte niekedy zopakujem. Všetci tí ľudia sú strašne milí...

A s myšlienkami podobného typu som zaspala.

Autor: kikuska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I will change my life - 2. kapitola: