Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 8. kapitola

22.12.2011 (07:30) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 39× • zobrazeno 3034×

8. kapitola

Otec vstúpil dnu po boku s nejakou mladou, neskutočne krásnou blondínou. Hneď ma zaujal jej sladký pach. No keď som si uvedomila, čo to znamená, chcela som zavrčať a vrhnúť sa na jej hrdlo. No nemôžem to spraviť, už len z toho dôvodu, že by som mohla ohroziť ockov život. Jej karamelové oči si ma okamžite prezreli prísnym pohľadom a so zdvihnutím obočím sa pozrela na Charlieho.

„Mucko, povedal si, že dnes budeme sami!“ vyčítala mu tá blondína. Mucko? Akože ho to nazvala?! Čo má Charlie dvadsať päť? Zhlboka som sa nadýchla aby som sa upokojila a usmiala na ocka.

„Zlato...“ pozrel na tú pani, či radšej slečnu?! Z jej akože zaľúbeného pohľadu (to si myslím len ja, že to predstiera) pozrel na môj prekvapený.

„Bella, nečakal som, že prídeš... Ehm. Vyzeráš úžasne,“ poznamenal. Zdvihla som obočie a nahnevane si prezrela to dievča. Rozpačito sa usmial.

„Bella, toto je moja priateľka Tanya Denali, Tanya, toto je moja dcéra Bella.“ Teatrálne pri tom kýval rukami na mňa a na Tanyu, ktorá určite nebude nikdy moja priateľka.

„Ahoj,“ pozdravila som sa jej drzo. Charlie na mňa nahnevane vyvalil oči a objal Tanyu, ktorá sa naňho sladko usmiala.

„Budeš sa k nej správať slušne, Bella, rozumieš?!“ upozornil ma a pobozkal Tanyu na líce. Znechutene som odvrátila tvár a prevrátila očami.

„Otec, videl si vôbec ako vyzerá? Veď môže mať takých dvadsať rokov, a prepáč oci, ty máš tridsať sedem,“ vyčítala som mu a hľadela do jej krištáľovo bielej tváre, medených očí ako má Edward, či Carlisle. Nezdala sa mi, nepáčilo sa mi, ako sa k nemu tisla. Určite mala niečo za lubom a ja som nechcela, aby Charliemu ublížila. Zničilo by ho to.

„Mimochodom, Bella, mám dvadsať jeden,“ usmiala sa na mňa. Vyvalila som na ňu oči. Veď ja som si robila srandu, ona má len... dvadsať jeden? A on s ňou je, spáva s ňou. Striasla som sa a podišla k nej.

„Mimochodom, budem dávať na teba pozor,“ zašeptala som jej do ucha a išla ku vchodový dverám.

„Bella!“ zakričal Charlie. Otočila som sa k nemu a bez emócie mu povedala: „Večeru, mimochodom, ktorú sme mali zjesť my dvaja, môžete zjesť vy, ja už nie som hladná, prešla ma chuť. Prídem ráno.“ A bez jediného pohľadu vyšla z dverí a s hlasným buchotom zabuchla.

Neviem, kam som plánovala ísť, proste som sa chcela len upokojiť, aby som ešte viac nevybuchla. Kedysi, teda pred rokom, keď som tu ešte bývala, vždy keď mi bolo smutno (každý deň) som išla na jednu lúku hlboko v lese. Ľahla som si do trávy a pozerala na hviezdy. Cítila som sa pokojná, ako keby mi to krásne okolie dávalo silu bojovať a ja som ju teraz jednoznačne potrebovala.

A tak som sa rozbehla do lesa a utekala ako najrýchlejšie som vedela. Za necelú minútu som už bola skoro tam. Zastala som, lebo som zacítila pach. Sladký pach. Upír. Potichu som sa zakrádala k čistinke a postavila sa za strom a zahľadela sa na upíra, ktorý mi môj plán pokazil. Edward?! Ležal na tráve so zavretými očami a potichu vydychoval. On mi ukradol moje miesto. Hajzel jeden.

Zrazu sa niečo pohlo na opačnej strane odo mňa a Edward sa posadil. Zahľadel sa na upírku s čiernymi krátkymi vlasmi, dokonalou atletickou postavou, tiež zlatými očami. Skočila k nemu a drgla doňho. Usmial sa na ňu.

„Alice,“ vzdychol a pozrel sa na hviezdy. Kto je to dievča? Žeby jeho frajerka? To by tým pádom už nechodil s Corneliou, lenže mala by som problémy, keby bol s touto tu.

„Braček, všetko bude v pohode,“ usmiala sa naňho a pohladila ho po pleci. Takže súrodenci. Vydýchla som si.  Zrazu jej pozrel do očí.

„Kiežby,“ šepol a postavil sa a otočil sa mojím smerom. Rýchlo som sa skryla a zadržala dych.

„Idem, Alice,“ povedal a vybral sa mojím smerom. Začala som stresovať. Srdce sa mi poriadne rozbúšilo, a už mi dochádzal dych. Nadýchla som sa a zavrela oči. Teraz som tušila, že už vedia, že som tu.

„Alice, počula si to?“ spýtal sa jej Edward a pomaly išiel k môjmu stromu. Potichu, ako som to najviac vedela, som skočila na strom a pomaly liezla hore.

„Áno, Edward, zrejme to bola veverička, kašli na to,“ povedala a mávla nad tým rukou. Edward sa zahľadel do koruny stromu na ktorom som bola ja. Stiahla som sa a znova nedýchala.

„Nemyslím, že je to veverička,“ ozvalo sa tesne pri mne. Srdce sa mi hrozne rozbúšilo a neodvážila som sa otvoriť oči.

„Edward? Človek?“ spýtala sa Alice zdola.

„Áno,“ odpovedal. Vydýchla som si. Zrejme mu nedošlo, že nie som obyčajný človek. Aj keď, ktorý normálny človek by vedel vyliezť na strom v takej rýchlosti. Opatrne som otvorila jedno oko a pozrela na Edwarda, ktorý sa na mňa povýšenecky a arogantne pozeral.

„Mala by si ísť čo najrýchlejšie dole, aby sa nestalo, že náhodou padneš, Bella,“ zákerne sa na mňa pozrel a potom dole. Tak nejako som tušila, že by bol schopný ma zhodiť. Okamžite som liezla dole a pri tom vzdychala, pretože som sa vždy do niečo zachytila. Keď som už bola v bezpečnostnej vzdialenosti, skočila som na zem. Zdvihla som hlavu a pozrela na upírku Alice. Usmiala sa a natiahla ruku.

„Som Alice.“ Opatrne som sa dotkla jej ruky a potriasla ňou.

„Ehm, Bella,“ odpovedala som a ruky si dala do vreciek nohavíc.

„Ospravedlňujem sa za Edwardove správanie. Niekedy vie byť vážny...“ nedopovedala a pozrela sa na Edwarda, ktorý stál tesne za mnou a mračil sa.

„Ignorant, debil, magor...“ dopovedala som za ňu a pozrela do Edwarovej nahnevanej tváre, ktorá ma premeriavala. Alice sa zachichúňala.

„Nie, presne by som ho takto nazvala, ale tak... máš pravdu,“ povedala a obidve sme sa rozrehotali. Zrazu som pocítila Edwardov silný stisk na chrbte. Sykla som od bolesti a nahnevane sa k nemu otočila.

„Už s tým prestaň!“ štekla som po ňom nenávistne.

„Ajaj,“ zajojkala Alice. Edward po nej hodil nahnevaný výraz a chvíľu sa pozeral do jej očí. Ako keby si niečo zisťoval. Zdvihla som obočie a stále mu hľadela do tváre. Náhle ma niečo napadlo. Veď, keď mám novú schopnosť, prečo ju nevyužiť. Pochabo som sa usmiala a vtedy sa na mňa pozreli Edwardove nenávistné oči.

„Mala by si ísť čím skôr domov. Nemala by si sa tu potulovať takto neskoro, nevieš, kto ťa tu môže...“ Veľavýznamne sa pozrel do lesa a potom na mňa. Nakoniec sa usmial. Prevrátila som očami a kráčala na stred čistinky. Ľahla som si do trávi a zavrela oči.

„Prišla som sem pre toto, a nie aby si mi tu rozkazoval,“ štekla som a nadýchla sa.

„Bella, nerob problémy, mala by si ísť domov,“ povedala Alice a vystrašene sa pozrela za mňa. Nasledovala som jej pohľad ale nič som nevidela. Sústredila som sa na svoju schopnosť a použila ju na človeka, ktorý tam mohol stáť. No nič sa neudialo, takže som mohla byť pokojná. Posadila som sa a ďalej hľadela na hviezdy. Edward si vzdychol, pristúpil ku mne a nahnevane si ma prehodil cez plece.

„Pusť ma!“ kričala som naňho. Nijako nereagoval, iba ma čím ďalej tým viac natriasal, zdalo sa mi, že sa mu to páči. Zavrela som oči a použila naňho schopnosť. Edward sa potkol a padol na zem. A rovno so mnou, a k tomu ešte na mňa. Zahľadela som sa do jeho tváre, ktorá bola hneď predo mnou.

„Nevieš chodiť, radšej by si nemal niesť na tých slabučkých pleciach päťdesiat kilové prasa,“ vysmiala som sa mu do ksichtu. Chcel ma znova zdrapnúť, ba aj vylepiť mi, ale znova som použila schopnosť. Miesto toho si vylepil sebe. Poriadne som sa rozrehotala a vyšuchla sa z jeho tela. Postavila som sa a kráčala domov.

„Odprevádzať ma nemusíš, trafím aj sama, tešilo ma, Alice,“ odvrkla som a kráčala som naspäť domov. Keď sa mi stratili z dohľadu, mohla som si konečne vydýchnuť. Rozbehla som sa domov a tentoraz mi trvalo dlhšie, kým som došla domov, pretože som utekala ľudským tempom.

Keď som už stále pred mojim domom, vyšla som na verandu a sadla si na schodíky. Zavrela som oči a pomaly ma ovládol spánok.

„Bella!“ Zobudilo ma hrozné trasenie a krik. Pomaly som rozlepila oči a uvidela Charlieho, ako sa krčí pri mne. Poriadne som stisla deku. Počkať! Deku?! Veď ja som sa nezakrývala dekou!

„To ty si ma zakryl?!“ spýtala som sa ho prekvapene a posadila sa.

„Nie, Bella, ja som ťa len teraz našiel,“ poznamenal Charlie a objal ma.

„Prepáč, Bella,“ šepol a pobozkal ma do vlasov. Striasla som sa, nie z toho, že ma Charlie objal, ale z toho, že v noci niekto pri mne stál, a ja som nevedela kto.

„V pohode oci. Musím ísť,“ postavila som sa a kráčala dnu, do izby. Okamžite som vliezla do kúpeľne, zamkla sa a vliezla do sprchy. Pustila som na seba prúd teplej vody a vzdychla. Príliš málo času mám na to, aby som si užila sprchu. Namydlila som sa a spŕchla to vodou a vyšla. Utrela som sa, opásala okolo pásu uterák a došla ku skrini.

Obliekla som si fialové tričko alebo šaty (nazvite si to ako chcete) po stehná, ktoré som doladila opaskom a dala si pančuchy. Na nohy som  si dala podpätky a išla k zrkadlu. Nalíčila som sa, namaľovala som si fialové tiene, špirálou natupírovala mihalnice a čiernou ceruzkou zvýraznila oči. Keď som bola spokojná so svojim vzhľadom, zobrala som si knihy, ktoré som dala do tašky, a išla dole. V kuchyni sedela Tanya a vedľa nej Charlie a práve sa horlivo o niečom rozprávali. Nezaujímalo ma to. Charlieho som pobozkala na čelo a vychádzala z dverí.

„Bella!“ zakričala Charlie. Prevrátila som očami.

„Ahoj, macocha,“ pozdravila som sa jej a nastúpila do auta. Pretočila som kľúčami a naštartovala a smerovala do školy. Za desať deväť som zastala na školskom parkovisku a vystúpila z auta. Študenti na mňa zaškúlili očami a prezerali si ma. Zrejme ma nespoznali. Ale seriem na nich. Hneď ku mne pristúpili Dean s Jearsy. Objala som sa s nimi.

„Ahojte,“ pozdravila som sa s nimi.

„Čau, Bella,“ odzdravili sa mi a usmiali sa na mňa.

„Takže, povedzte mi, čo je nové a čo staré,“ navrhla som keďže sme išli potichu do triedy.

„Fú. Edward stále chodí s Corneliou a prišli na školu Edwardovi nevlastní súrodenci, ktorí študovali na Aljaške,“ povedala bez záujmu Jearsy. Vzdychla som.

„No fasa,“ zafučala som.

„Ja idem, mám informatiku v pc,“ rozlúčila som sa a kráčala do učebne informatiky, nevšímajúc si zvedavé pohľady. Prevrátila som nad všetkými oči a sadla si hneď k prvému počítaču.

Ešte tu nikto nebol, to som mala čas na hodenie fotky na Facebook, či iné siete.

Zapla som Facebook a dala registráciu. Meno a priezvisko som si zadala: Edward, nie až tak dokonalý ako ho poznáte.

Zachichotala som sa. Sem budú chodiť jeho trapasy, zničím ho. Prihlásila som sa na to meno, nastavila aby mi to mohli lajkovať a zablokovala som prístup menenia vecí ostatným užívateľom. Zaheslovala som si zložitým heslom môj účet, aby sa mi len tak ľahko nedostali do počítaču, a vložila prvú fotku Edwarda s vedrom na hlave. Podnadpis bol:

Nevydarené upratovanie.

Publikovala som a nastavila profilovku Edwarda. Nastavila som i podrobnosti a poposiela požiadavky na priatelstvo komu sa len dalo s prosbou aby to poslali aspoň niekomu.

So zazvonením som sa odhlásila, vypla Facebook a pozorne hľadela na prichádzajúcich žiakov. Medzi nimi i Edwarda, ktorý sa držal za ruku s Corneliou. Ohrnula som nos a zdvihla obočie, keď sa mi obaja zahľadeli do očí. Cornelia vyzerala, že skolabuje. Hneď pristúpili ku mne a Cornelia si prekrížila ruky na prsiach.

„Nestačilo ti, Isabella?!“ spýtala sa zákerne Cornelia.

„Len aby tebe nestačilo,“ odpovedala som a použila na ňu schopnosť. Pomocou nej som jej stiahla sukňu aj tričko a zhodila ich na zem. Zvýskla a v triede sa rozhlial smiech. Edward jej hneď pomáhal obliecť sa a postavil ju. Zdrapol ma za lakeť, ale pomocou schopnosti som mu znova podlomila nohy a odstrčila ho. Padol na zem a Cornelia k nemu. Stlačila som tlačidlo na počítači, ktoré ich nenápadne odfotilo. Pustila som kameru, aj keď neskoro, no hádam sa niečo udeje. Cornelia naštvane zvýskla a Edward potichu zavrčal. Obidvaja sa postavili a poobzerali sa po triede, ktorá sa smiala ako o dušu.

„Tak, kto sa tu teraz smeje?“ spýtala som sa víťazoslávne. Edward bol behom sekundy pri mne. Chytil ma za plece a pevne stisol.

„Ty ešte uvidíš,“ zasyčal.

„Alebo ty!“ zasmiala som sa lebo Edward sa znova šmykol na šnúrke, ktorá sa mu rozviazala a narazil do prichádzajúceho učiteľa, ktorému vylial kávu, ktorá vyfŕkla na nich. V triede sa rozlial smiech a ja som sa konečne cítila, že nie som tá, na ktorej sa tentokrát smejú.

Vedela som, že ma čakajú veľké následky, ale za tento pocit mi to stálo. Už sa teším, keď všetko zverejním na Facebooku.

Zhrnutie

Hádam sa vám páčila táto dlhá kapitola a pridáte mi komentáre, ktoré každou kapitolou klesajú. Musíte ma chápať, nemá zmysel pridávať ďalšie časti, keď to prestávate čítať. Aby som nemala taký pocit, pridajte aspoň smajlíka. Budem vám nekonečne ďakovať. Vaša nesii.

A nakoniec. Chcem sa spýtať. Vyberte si jedno z tohto: voda, oheň...

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 8. kapitola: