Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 4. kapitola

05.12.2011 (20:15) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 2328×

4. kapitola

To teplo, ktoré som pociťovala všade, bolo neznesiteľné. Bolo mi hrozne. Vedela som, že tento stav zapríčiňuje ten jed, ale nevedela som, či prežijem alebo sa niečo zo mňa stáva. Najhoršie na tom všetkom bolo, že keby som zomrela, rodičia by nevedeli prečo. A ešte horšie by bolo, že som im nemohla povedať, že ich milujem. Poďakovať sa im za všetky strávené chvíle so mnou, keď ma podržali a nezdrhli od všetkých problémov, ktoré som im spôsobovala.

Náhle boli moje myšlienky zbytočné, lebo som započula mamin hlas. Bol taký vzdialený a ťažko rozpoznateľný a nerozumela som jej nič, čo povedala, ale vedela som, že je to ona. Naraz som pochopila, že žijem a začala som si veriť, že nezomriem. Pokúsila som sa čoraz viac vnímať mamin hlas, aj keď cez tú horúčosť to bolo ťažké.

Čím viac som sa snažila, tým viac som rozpoznala jej slová. Ona mi spievala, moju uspávanku, keď som bola malá. Pokúsila som sa pohnúť rukou no moje prsty boli ochabnuté a ťažké. Bolo to deprimujúce a na nervy. Pokúsila som žmurknúť očami, no tie boli akoby prilepené o seba sekundovým lepidlom. Už ma to vážne prestávalo baviť! Vari tu budem teraz ležať a počúvať hlasy naokolo a nijako na ne reagovať?!

S väčším nasadením som sa znova pokúsila pomaly otvoriť oči a už to išlo lepšie. Cítila som, ako mrkám očami a mamin kvílivý hlas, ako zakričala na Phila. Po pár sekundách sa mi konečne podarilo rozlepiť oči a konečne som uvidela svet - oveľa zreteľnejšie a lepšie. Bolo to len o niečo lepšie ako pred odpadnutím, keď som nepotrebovala okuliare. Môj čuch okamžite zaregistroval tie úžasne vábivé vône a moje svalstvo konečne začalo spolupracovať. Okamžite som si všimla, že som v nemocnici a v izbe sú Dean s Jearsy a Phil, ktorý práve doniesol kávu mamke. Chcela som sa na všetkých usmiať, ale vyšiel z toho nejaký úškľabok.

„Och, zlato. Konečne si hore,“ povedala mama úľavne a ihneď ku mne pribehla a chytila ma za ruku. Jej pokožka bola iná, na akú som si pamätala a zrejme preto som sa strhla a odtiahla. Mama sa na mňa ublížene pozrela a ruku si položila na posteľ.

„Prepáč, ja lenže ten dotyk... bol akýsi studený,“ ospravedlnila som sa a pokúsila sa posadiť. No mama ma chytila a zatlačila naspäť. Snažila som sa nevnímať pocit, že sa mi to nepáčilo a že by som na ňu najradšej zavrčala a povedala nech mi dá pokoj. Neviem, čo sa to so mnou deje! Som nejaká podráždená.

„Koľko dní som spala?“ spýtala som sa pomedzi zuby, zatvorila oči a nadýchla sa. Ich vône ma zaštípali v nose. Ja predsa nie som upír, no... niečo také napoly môžem byť?! Či nie?

„Len deň, ale aj tak sme sa zľakli,“ šepla a pozrela na Phila. Usmial sa na mňa a pokýval hlavou, že nech ide von. Asi nám chcel nechať trochu súkromia s mojimi kamarátmi. Vďačne som sa na naňho usmiala.  Mama ma pobozkala na čelo a potom spolu s Philom odišli. Chcelo sa mi plakať! Toľko pocitov sa vo mne miešalo, že som mala pocit, že explodujem a najmenej desať kilometrov bude zasiahnutých. Ja viem, trocha preháňam, ale tie pocity sa inak nedajú vysvetliť.

Dean a Jersy a postavili k posteli a obaja sa na mňa usmiali.

„Hádam párty bude?“ spýtala sa ako prvá Jearsy. Srdečne som sa na ňu usmiala a prikývla.

„Jasné, že hej. Hneď ako prídeme,“ povedala som a posadila sa. Mala som zvláštnu chuť ústach. Také sucho. „Podáte mi, prosím, vodu,“ poprosila som a ukázala som im na pohár na stolíku. Dean sa ochotne k nemu natiahol a podal mi ho.

Rýchlo som ho zobrala a pery priložila k poháru. Pričuchla som si k tej tekutine a ohrnula nos. Smrdelo to. Stavím sa, že je to z nemocničného vodovodu. Nejaká zhrdzavená voda.

„Čo je, Bella?“ spýtala sa Jearsy, keď videla ako sa tvárim.

„Tá voda smrdí,“ odpovedala som a podala jej ju, nech ju ochutná. Zobrala si pohár a pričuchla si. Potom sa napila.

„Je dobrá, Bella,“ šepla a znova mi podala pohár vody. Zamykala som hlavou, že nechcem. Jearsy si vzdychla a sadla si na kraj postele.

Dnu vstúpila sestrička a pristúpila ku mne. Neodpustila si úsmev, ktorý som jej síce opätovala, no nerada. Nejako mi šibe.

„Musím ti zobrať krv a potom sa môžeš zbaliť a ísť,“ povedala sestrička a vytiahla injekciu.

Otvorila infúziu a injekciu vpichla dnu. Krv sa pomaly valila do skúmavky a mne sa začali zbiehať slinky. Oblizla som si pery a nadýchla. Moje telo aj myseľ túžilo po tej krásnej bordovej tekutine. Zavrela som oči a zadržala dych. Veď čo by povedali, keby som si začala piť vlastnú krv! Že som sa pomiatla.

„Hotovo!“ povedala a zavrela infúziu a odišla. Konečne som sa nadýchla a otvorili oči. Dean a Jersy namňa divne pozerali. Zdvihla som obočie.

„Nemám rada krv,“ šepla som. Klamala som. Prednedávnom by to bola pravda, no teraz som vedela, že túžim po tej tekutine. Dnu vstúpili znova rodičia a začali ma baliť.

„A môže sa ísť,“ povedala šťastne mama, keď bolo všetko zbalené. Postavila som sa a nazula si topánky, prehodila si cez ruku bundu a išla za sestričkou aby mi dala dole infúzku.

„Prosím, môžete mi dať dole tú infúziu?“ spýtala som sa jej. Okamžite ku mne pribehla a strhla náplasť s tým aj infúziu. Sykla som, lebo bola dosť necitlivá a otočila sa im chrbtom, pretože som zacítila krv, ktorá sa mi spustila zo žíl.

„Dovidenia,“ šepla som a pobrala sa na záchody. Pery som priložila k žilám a oblizla krv.

Zavibrovala mi na jazyku a ja so pocítila záchvat pokoja, radosti a hladu. Ale odkiaľ zoženiem krv?

Ešte som si dvakrát logla z krvi a išla za rodičmi. Viem, je to šibnuté. Pijem si vlastnú krv ale keď mi chutí.

„Počkajte, zabudla som si niečo, choďte, doženiem vás,“ povedala som im, keď som bola tesne pri nich.

Práve mi napadol majstrovský plán. Mama sa usmiala a pokračovala chodobou, ako aj ostatní, von z oddelenia. Ja som potichučky išla k miestnosti, kde sú odbery, ktoré sa posielajú na vyšetrenia. Otvorila som dvere a nahliadla dnu. Zobrala som všetky skúmavky a vložila s do tašky.

Okamžite som vyšla a pomalými krokmi išla von. Zasmiala som sa, keď sa za mnou zavreli dvere. Práve som ich okradla o krv, to mi zase také smiešne neprišlo. No čo už. Mykla som nad tým plecami a pobrala sa za rodičmi a mojimi kamošmi.

Zhrnutie

Čo poviete? Páči sa vám alebo nie? Budem rada za každý koment, aj kritiku. :)

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 4. kapitola: