Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 2. kapitola

30.11.2011 (15:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 24× • zobrazeno 3180×

O pol roka neskôr

Každodenná práca s mojim telom a dobré stravovanie mi zmenili život. Nie som síce ešte chudá, ale aspoň už nie som obézna.

O pár dní budem mať šestnásť rokov a hrdo môžem oznámiť, že som schudla šestnásť kilogramov. Priznávam, za šesť mesiacov by sa dalo aj viac schudnúť, ale doktori povedali, že by mi to mohlo ublížiť, že sa nemusím báť, že takýmto tempom budem mať primeranú váhu k môjmu veku. A to ma poháňa ďalej a ďalej.

Teraz, keď sa pozerám na svoje omnoho chudšie telo a vidím na váhe, že z mesiaca ide páčka dole, pochytí ma taká radosť... jú, veď mám už len šesťdesiat kilogramov. Áno, je to veľa, aj keď meriam sto šesťdesiat tri centimetrov, ale už mi stačí schudnúť tých deväť až desať kilogramov a budem vyzerať ako každý normálny tínedžer.

Môj deň je zostavený z piatich jedál, ktoré sú v malom množstve. No čo už. Môj žalúdok si zvykol a viac si nepýta.

Ľudia ani chlapci sa už na mňa nepozerajú s odporom, teraz sa o mňa skôr ani nezaujímavú a to je fajn. S Jearsy a Deanom som sa síce nevidela, ale viem, že sa majú fajn a že prídu na moju oslavu. Veľmi sa na nich teším, oni sú mojevšetko. Som nadmieru zvedavá ako zareagujú, keď ma uvidia.

Práve som doobedovala, mamka spravila pangasius so zemiakmi. Bolo to výborné, inak, keď spomínam, že som obedovala doma, nechodím do školy, učím sa doma a celkom mi to ide. Chodia ku mne aj učitelia, mama ich platí, takže sa naozaj cítim ako v škole, ale oveľa príjemnejšie, lebo som vo svojej izbe.

„Mami, idem sa prejsť, hneď som naspäť!“ zakričala som na mamu z obývačky.

„Dobre, zlatko,“ zakričala mi naspäť z kuchyne.

Rýchlo som vybehla do svojej izby, navliekla na seba rifle, ktoré už, mimochodom. nie sú asi štyridsať osmičky, ale len tridsať osmičky. Áno, síce taká tridsať sedmička či tridsať šestka by bola najideálnejšia, ale k tomu sa dopracujem.

Navlieka som si na seba i fialové tričko s nápisom Terranova, obula tenisky a zbehla dole do chodby. Pozrela som sa ešte do zrkadla a vyšla von. Phil momentálne hrá, takže doma nie je. Príde až večer.

Prechádzala som sa ulicou a vošla som do menšieho lesíka, cez ktorý sa dostanem na pláž. Ruky som mala vopchané vo vrecku a so sklonenou hlavou som kráčala. Keď som vyšla z lesíka, vyzula som si tenisky, ponožky, ktoré som brala v rukách a prechádzala sa po jemnou a teplom piesku. Bol to úžasný pocit, pretože ten piesok je jemný a ten pocit, keď sa mi presýpa cez nohy milujem.

Sadla som si teda na piesok a rozmýšľala. Ako sa mu pomstím? Ako sa pomstím všetkým, ktorí mi ublížili? Z môjho rozmýšľania a dumania ma vytrhlo nejaké vrčanie. Okamžite som sa pozrela smerom, z ktorého som to počula a zazrela som nejakých dvoch mužov stojacich v tieni, ktorí stáli oproti sebe skrčení, ako keby sa chystali zaútočiť, a hádzali na seba vražedné pohľady.

Srdce mi nekontrolovateľne búšilo, nemala som tušenie, o čom tým dvom šlo. Rýchlo som sa postavila a potichusa snažila ujsť. Rozbehla som sa smerom k domu, no to som musela prejsť cez ten menší lesík. Vlastne som ani nezaváhala a rozutekala sa tam.Chcela som byť čo najrýchlejšie doma.

Keď som už vstúpila do lesa, započula nejaké kroky za mnou. Otočila som a zakopla o kameň. Padla som na zem a uvidela nejakého muža ako sa nado mnou nakláňa a pozerá na mňa červenými očami. Vzlykla som a rukami sa poháňala dozadu. No on ma schmatol za vlasy a zaklonil mi hlavu. Hneď na to mi zahryzol do hrdla. Tá bolesť, ktorú som pocítila, sa asi nedala porovnať s ničím, bolo to proste hrozné, neznesiteľné.

Metala som sa, kričala, no on neprestával. Začala som byť slabšia, oči sa mi zatvárali. Tak nejako som tušila, že je môj koniec.

No zrazu niekto zavrčal a odhodil toho muža odo mňa. No a bolesť, čo nastúpila po tej, keď sami zahryzol do hrdla a pil krv, bola ešte horšia. Celé telo ma pálilo. Ako keby vo mne založili oheň, zaživa som horela. Vrieskala som, no nepomáhala to. Nevedela som, ako ovládať tú bolesť. Zrazu ma nejaké chladné ruky stisli a znova niekto priložil ústa k môjmu hrdlu. No nepil z krvi, zdalo sa mi, že ťahal jed, dával mi ho z tela.

„Musíš nás spáliť...“ šepol nejaký hlas. Veľmi som to nevnímala, ale počula som to.

Zrazu mi začalo byť lepšie, oheň ustupoval, zrak sa mi zdokonalil, bola som to znova ja. Odtiahol sa, lebo znova zaútočil ten druhý. Ani neviem ako, ale nejako si obidvaja naraz chytili hlavy a trhli. Zvýskla som a sledovala, ako im odpadli hlavy ako kus kameňa. V ruke som zacítila zápalky. Spomenula som si na jeho slová.

So strachom som sa postavila, prešla k im telám a škrtla zápalkou. Hodila som na ich telá, ktoré okamžite vzbĺkli. Odstúpila som pred tým ohňom a a rozutekala som sa naspäť domov. Chcela som na toto zabudnúť a nikdy to už nezažiť.

Hneď, ako som vošla do domu, rozutekala som sa hore a zamkla sa v izbe. Okamžite som zavrela okno a ľahla si do postele. Dala som sa do klbka a zaspala. Mamine klopanie som nevnímala.

Prológ + 1. kapitola Zhrnutie

Sklamala som vás, že? Vôbec sa mi nepáči táto kapitola. Je taká suchá a to písanie, no ja si nepomôžem. Hádam ďalšia kapitola bude lepšia. A ešte raz, ak som vás sklamala, tak prepáčte. Nesii

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 2. kapitola: