Trocha nudná kapitola. Teda, trochu dosť nudná, ale vynahradím to treťou, v ktorej sa mnohého udeje. A prosím o komentíky. Ďakujem, Nesii.
30.11.2011 (15:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 24× • zobrazeno 3179×
O pol roka neskôr
Každodenná práca s mojim telom a dobré stravovanie mi zmenili život. Nie som síce ešte chudá, ale aspoň už nie som obézna.
O pár dní budem mať šestnásť rokov a hrdo môžem oznámiť, že som schudla šestnásť kilogramov. Priznávam, za šesť mesiacov by sa dalo aj viac schudnúť, ale doktori povedali, že by mi to mohlo ublížiť, že sa nemusím báť, že takýmto tempom budem mať primeranú váhu k môjmu veku. A to ma poháňa ďalej a ďalej.
Teraz, keď sa pozerám na svoje omnoho chudšie telo a vidím na váhe, že z mesiaca ide páčka dole, pochytí ma taká radosť... jú, veď mám už len šesťdesiat kilogramov. Áno, je to veľa, aj keď meriam sto šesťdesiat tri centimetrov, ale už mi stačí schudnúť tých deväť až desať kilogramov a budem vyzerať ako každý normálny tínedžer.
Môj deň je zostavený z piatich jedál, ktoré sú v malom množstve. No čo už. Môj žalúdok si zvykol a viac si nepýta.
Ľudia ani chlapci sa už na mňa nepozerajú s odporom, teraz sa o mňa skôr ani nezaujímavú a to je fajn. S Jearsy a Deanom som sa síce nevidela, ale viem, že sa majú fajn a že prídu na moju oslavu. Veľmi sa na nich teším, oni sú mojevšetko. Som nadmieru zvedavá ako zareagujú, keď ma uvidia.
Práve som doobedovala, mamka spravila pangasius so zemiakmi. Bolo to výborné, inak, keď spomínam, že som obedovala doma, nechodím do školy, učím sa doma a celkom mi to ide. Chodia ku mne aj učitelia, mama ich platí, takže sa naozaj cítim ako v škole, ale oveľa príjemnejšie, lebo som vo svojej izbe.
„Mami, idem sa prejsť, hneď som naspäť!“ zakričala som na mamu z obývačky.
„Dobre, zlatko,“ zakričala mi naspäť z kuchyne.
Rýchlo som vybehla do svojej izby, navliekla na seba rifle, ktoré už, mimochodom. nie sú asi štyridsať osmičky, ale len tridsať osmičky. Áno, síce taká tridsať sedmička či tridsať šestka by bola najideálnejšia, ale k tomu sa dopracujem.
Navlieka som si na seba i fialové tričko s nápisom Terranova, obula tenisky a zbehla dole do chodby. Pozrela som sa ešte do zrkadla a vyšla von. Phil momentálne hrá, takže doma nie je. Príde až večer.
Prechádzala som sa ulicou a vošla som do menšieho lesíka, cez ktorý sa dostanem na pláž. Ruky som mala vopchané vo vrecku a so sklonenou hlavou som kráčala. Keď som vyšla z lesíka, vyzula som si tenisky, ponožky, ktoré som brala v rukách a prechádzala sa po jemnou a teplom piesku. Bol to úžasný pocit, pretože ten piesok je jemný a ten pocit, keď sa mi presýpa cez nohy milujem.
Sadla som si teda na piesok a rozmýšľala. Ako sa mu pomstím? Ako sa pomstím všetkým, ktorí mi ublížili? Z môjho rozmýšľania a dumania ma vytrhlo nejaké vrčanie. Okamžite som sa pozrela smerom, z ktorého som to počula a zazrela som nejakých dvoch mužov stojacich v tieni, ktorí stáli oproti sebe skrčení, ako keby sa chystali zaútočiť, a hádzali na seba vražedné pohľady.
Srdce mi nekontrolovateľne búšilo, nemala som tušenie, o čom tým dvom šlo. Rýchlo som sa postavila a potichusa snažila ujsť. Rozbehla som sa smerom k domu, no to som musela prejsť cez ten menší lesík. Vlastne som ani nezaváhala a rozutekala sa tam.Chcela som byť čo najrýchlejšie doma.
Keď som už vstúpila do lesa, započula nejaké kroky za mnou. Otočila som a zakopla o kameň. Padla som na zem a uvidela nejakého muža ako sa nado mnou nakláňa a pozerá na mňa červenými očami. Vzlykla som a rukami sa poháňala dozadu. No on ma schmatol za vlasy a zaklonil mi hlavu. Hneď na to mi zahryzol do hrdla. Tá bolesť, ktorú som pocítila, sa asi nedala porovnať s ničím, bolo to proste hrozné, neznesiteľné.
Metala som sa, kričala, no on neprestával. Začala som byť slabšia, oči sa mi zatvárali. Tak nejako som tušila, že je môj koniec.
No zrazu niekto zavrčal a odhodil toho muža odo mňa. No a bolesť, čo nastúpila po tej, keď sami zahryzol do hrdla a pil krv, bola ešte horšia. Celé telo ma pálilo. Ako keby vo mne založili oheň, zaživa som horela. Vrieskala som, no nepomáhala to. Nevedela som, ako ovládať tú bolesť. Zrazu ma nejaké chladné ruky stisli a znova niekto priložil ústa k môjmu hrdlu. No nepil z krvi, zdalo sa mi, že ťahal jed, dával mi ho z tela.
„Musíš nás spáliť...“ šepol nejaký hlas. Veľmi som to nevnímala, ale počula som to.
Zrazu mi začalo byť lepšie, oheň ustupoval, zrak sa mi zdokonalil, bola som to znova ja. Odtiahol sa, lebo znova zaútočil ten druhý. Ani neviem ako, ale nejako si obidvaja naraz chytili hlavy a trhli. Zvýskla som a sledovala, ako im odpadli hlavy ako kus kameňa. V ruke som zacítila zápalky. Spomenula som si na jeho slová.
So strachom som sa postavila, prešla k im telám a škrtla zápalkou. Hodila som na ich telá, ktoré okamžite vzbĺkli. Odstúpila som pred tým ohňom a a rozutekala som sa naspäť domov. Chcela som na toto zabudnúť a nikdy to už nezažiť.
Hneď, ako som vošla do domu, rozutekala som sa hore a zamkla sa v izbe. Okamžite som zavrela okno a ľahla si do postele. Dala som sa do klbka a zaspala. Mamine klopanie som nevnímala.
Sklamala som vás, že? Vôbec sa mi nepáči táto kapitola. Je taká suchá a to písanie, no ja si nepomôžem. Hádam ďalšia kapitola bude lepšia. A ešte raz, ak som vás sklamala, tak prepáčte. Nesii
Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 2. kapitola:
Lussy: Všetko je premyslené a napísané tak ako to plánujujem aby to potom vychádzalo aj v ostatných kapitolách. :))))
Přijde mi to jako dobrý nápad, ale chtělo by si to ujasnit, jak asi člověk vypadá při 60 kg a měří 173 cm. Věř, že ani 20-ti kilová nadváha nejde moc vidět, za to ta 50-ti kg určitě.
Dále mi nejde do hlavy ten útok. Ten upír ji vysál nějakou krev, to znamená, že byla docela dost oslabená. Měla by jít do nemocnice a ne se ještě rozběhnout domů a tam se zavřít v pokoji. Chtělo by to udělat trochu realičtěji, i když se jedná o upíry.
K povídce jako takové... S lidmi jako je Edward (zrovna v téhle povídce) moc nesympatizuji, takže jsem proto, aby jim Bells pořádně vytřela zrak a Eda musel prosit, aby se na něj jen podívala.
Ještě si dovolím malou radu. Bells v tvém příběhu má nízké sebevědomí a to nezískáš ani s míry modelky. Je potřeba tam zařadit nějakou psychickou pomoc.
super
Babyyy neplašte sa ochwilu bude aj 3,4,5 a aj Edward tam bude a bude ju milovat,a ani si neuwedomi ako jej ubližil.
Ach můj bod mrazu se nepatrně posunul.. vypadá to, že moje rady zabírají.. ne... to opravdu ne akorát toužím po uznání... jsem to ale otravný tvor... inu pěkné... pokračuj... dnes už to balím, tak žádné ságodlouhé komentáře nevedu..
Mně se táhle kapitola strašně líbí :D ,ale mohla by být delšííí :D
ona má 59 kilo, 173 centimetrů a ty říkáš, že je to moc? Vždyť kdyby měla ještě o těch deset kilo míň, byla by z ní možná tak kost potažená kůží.
Ale jinak skvělá povídka a zajímá mě, co mělo znamenat to na konci...
Páni. Vôbec si nesklamala. Bolo to veľmi zaujímavé. Myslela som, že z Belly bude upírka, ale nie. No uvidíme ako to bude ďalej. Myslím, že v tom nemám celkom jasno, ale verím, že postupom času sa mi vyjasní.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!