Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I want to feel pretty! - 11. kapitola

04.01.2012 (19:45) • Nesii • FanFiction na pokračování • komentováno 21× • zobrazeno 2720×

Táto kapitola je síce krátka, ale nechcela som ďalej pokračovať, pretože sa chystá druhé video a chcem, aby ste sa prekvapili. :) Hádam vám toto nebude prekážať a počkáte si na video i ďalšiu kapitolu a pridáte mi komentár, či už záporný alebo kladný, ktorý mi určite urobí radosť. Takže komentujte a komentujte, mňa to nabáda k neustálemu pokračovaniu a novým a novým akciám. :) Všetkým vás mám naozaj veľmi rada a ďakujem vám. :)

A mám nové informácie k poviedke. Tak ak chcete, mrknite sa na zhrnutie. ;)

Bolesť zrazu zmizla. Pomaly mi z tela utekala a ja som sa cítila stále viac a viac lepšie. Telo sa mi naplo a ja som otvorila oči. Nado mnou stála Alice a bojazlivo sa na mňa pozerala. Očami som prehľadala miestnosť. Tanye nikde nebolo. Pohľadom som znova ukotvila na Alice, ktorá ma stále uprene pozorovala.

„Bella, ako ti je?“ spýtala sa a striasla sa, ako keby si spomenula na nejakú nepríjemnú udalosť. Posadila som sa a roztrhla si tričko na prsiach. Na mieste, kde by sa malo nachádzať srdce, mi svietila veľká, červená jazva, ktorá ma pálila. Ale aspoň sa mi hojila, aj keď pomaly.

„Tanya!“ zavrčala som naštvane. Sykla som od bolesti a rýchlo išla do kúpeľne. Namočila som uterák do studenej vody a priložila na ranu.

„Ja tú suku zabijem!“

„Koho myslíš, čo sa deje?“ pýtala sa Alice. Vyjavene som sa na ňu pozrela.

„Zaútočila na mňa Tanya, nevidela si ju tu?“

Zakývala hlavou, že nie a zhlboka sa nadýchla.

„Dokonca nič necítim, len teba,“ povedala. Pustila som na zem uterák, prehodila cez seba župan a sadla si na posteľ.

„Alice, prosím, choď. Už mi je dobre,“ šepla som a ľahla si na posteľ. Bolo mi nejako divne. Zvláštne mi brnelo v bruchu a v hlave sa mi prevaľovali vlny bolesti.

„Keby niečo, zavolaj,“ povedala a pred odchodom ma objala. Zavrela som oči a myslela na udalosť pred uhryznutím.

„Ty zmija! Konečne si to môžeme zrátať medzi štyrmi očami!“

„Zabila si ich!“

Vôbec som ju nechápala. Koho som mohla zabiť?! Komu som mohla ublížiť z jej priateľov, keď donedávna som ani netušila, že existujú upíri?

Zrazu buchli dvere a ja som až nadskočila na posteli. Rozbúšilo sa mi srdce a bojazlivo som hľadela na dvere.  Dnu zasa vstúpila Tanya teraz už s pokojnejším pohľadom. Pochabo sa na mňa usmiala a ostala stáť pri zárubni dvier.

„Čo odo mňa chceš? Čo také som ti spravila, že si ma chcela zabiť?“ pýtala som sa nahnevane a zároveň bojazlivo. Áno, som poloupír, som silnejšia ako ľudia, ale nie silnejšia od Tanye alebo upírov. V očiach jej blyskol hnev.

„Ty sa ešte pýtaš?!“ skríkla na mňa a zavrela oči. Zhlboka sa nadýchla.

„Nepamätáš si tých dvoch upírov, ktorých si spálila?“ spýtala sa, stále zvyšujúc hlas. Natiahla som sa k mobilu a okamžite vytočila Alice a mobil som otočila obrazom k posteli tak, aby si to nevšimla.

„Čože?! Ja... ja som to nevedela,... jeden z nich mi to prikázal,“ obraňovala som sa. Čože? Tí dvaja čudní upíri vtedy na pláži boli jej priatelia? A čo som mala iného spraviť? Mala som nechať nech ma zabijú alebo si ma nájdu, zistia si o mne, aj o mojej rodine, všetko a potom... Tanya. Presne toto bol jej plán. Celé telo sa mi roztriaslo od strachu. Neodpustila by som si, keby mi zabila Charlieho alebo Renée. Nahnevane roztvorila oči.

„Za to sa ti pomstím! Zabijem ťa, Isabella Swanová, za vraždu môjho snúbenca a brata. Zabijem tvojho milovaného otca i matku!“ zakričala a pohla sa ku mne. Teraz som už vedela, že Alice to všetko počuje a je už na ceste. Bála som sa menej, pretože som vedela, že ma zachráni. Zavrela som oči a pevne dúfala, že už na mňa nepoužije ten oheň. Pocítila som znova okolo seba teplo. Natiahla som pred tvárou ruky, akoby som nejako vedela zabrániť tej silnej žiare, čo z nej išla.

„Ty si si zavolala posilu!“ štekla a vylepila mi takú silnú facku, že som padla na zem. Ešte som pocítila, ako do mňa kopla, presne do brucha, a hlavu mi buchla o zem.

Vzlykla som od bolesti a nechala zatvorené oči. Sústredila som všetky zmysli, ktoré boli naozaj oťapené na to, aby som zistila, či tu niekde je. Tanya už zdrhla. Konečne som sa mohla rozplakať. Vypustila som zo seba všetku bolesť, ktorá sa vo mne doteraz držala. Plakala som a vypúšťala zo seba i bolestné vzlyky. Celé telo ma nehorázne bolelo, ale najmä rebrá a hlava. Zrazu som pocítila na sebe chladný dotyk. Zapišťala som a otvorila oči. Predo mnou stála Alice a s ľútosťou a strachom na mňa hľadela. Naklonila sa ku mne a zdvihla na ruky.

„Bella, je mi to tak ľúto, tak ma to mrzí. Ideme teraz k nám. Carlisle ťa vyšetrí, nevyzeráš dobre,“ prihovárala sa ku mne Alice. Chcelo sa mi spať, oči sa mi zatvárali, no snažila som to prekonať.

Alice so mnou na rukách vyskočila z okna a utekala rýchlosťou blesku cez les. Nehorázne ma pálila hruď a v hlave mi bubnovala ostrá bolesť.

„Alice,“ vzlykla som bolestne.

„Už sme skoro tam,“ šepla a zastala. Vošli sme do krásnej vily, ktorá bola celá presklená a vstúpili do obrovskej obývačky zariadenej v krémovom luxusnom štýle. Teda, hádam, že toto je obývačka.

„Carlisle, potrebujem pomoc!“ zakričala do domu Alice. Celá rodina sa zbehla do tejto miestnosti, aj Carlisle, ktorý si ma okamžite prevzal na ruky.

„Čo tá to tu robí?!“ zasyčal Edward. Ešte predtým, ako ma Carlisle odniesol do nejakej miestnosti, som nahnevane pozrela na Edwarda a zložila ho na zem.

Zhrnutie

Autor: Nesii (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I want to feel pretty! - 11. kapitola: