Na druhej strane parkoviska stáli oni - Cullenovci. Naše pohľady sa stretli a navzájom do seba zabodávali. Tvárila som sa sebavedomo a vyrovnane. Pozrela som sa na každého jedného z nich... Alice, Jasper, Rosalie, Emmett, Edward, Bella... a... a počkať! Kto je ten siedmy?!
Krásne čítanie prajem.
23.09.2014 (20:45) • HappyDee • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 1874×
Stála som so zarazeným výrazom. Ja, upírka, som tam stála naproti Cullenovcom, zarazená, pričom pohľadom som sledovala jeho, neznámeho. Nikdy predtým som ho nevidela. Premerala som si ho a pozrela mu do očí. On do tých mojích pozeral rovnako upreto. Videla som stredne vysokého upíra, s krásne sýtymi hnedými vlasmi a skvelou figúrou. Oblečenie, ktoré mal na sebe, mu na sexappeale len pridávalo. Moje oči naňho stále uprene hľadeli. Kto to vlastne je? Nejaký nový člen ich klanu?
Bože, ja krava, prečo na nich toľko čumím? Konečne som sa rozhýbala a pokračovala v chôdzi. S úsmevom na tvári, samozrejme. Parkovisko ma so záujmom sledovalo. Chalani na mňa zahľadeno pozerali a baby si ma vražedným pohľadom premeriavali.
Pomaly som prešla cez parkovisko a vstúpila do budovy. Uf, je to tu naozaj iné. Priestory školy sa poriadne zmenili.
Našla som sekretariát, povyplňovala nejaké papiere a dostala nový rozvrh. Papierovačkami som sa zdržala hodnú chvíľu, keď som vyšla z dverí, všimla som si, že zvoní na obedňajšiu prestávku.
„No tak, srdiečko, nehanbi sa, určite si vyhladla, choď do jedálne, je týmto smerom,“ hovorila mi s úsmevom nejaká žena, zrejme učiteľka.
„Oh, jasné, ďakujem,“ odpovedala som jej.
Ako som vchádzala do jedálne, všimla som si, že je skoro preplnená. Za stolom vzadu som si všimla Cullenovcov, v momente ako ma ucítili, pozreli na mňa. Mňa však zaujala iná scéna z jedálne.
Malá útla postava, vo vyťahanom svetri rozdávala študentom letáky, keď ju nejaké namyslené decká začali otravovať a strkať do nej. Počkať, veď to je Sia! To dievča z lesa!
„Slečna nám prešla k rozdávaniu letákov?“ povedal jeden vysoký chalan v obtiahnutom čiernom tričku so smiechom Sie a jeden jej dokonca vytrhol z ruky letáky.
„Pozrite na to, decká, Sia rozdáva letáky na školskú párty túto sobotu, to je irónia, však?“ povedal s rehotom skupinke nejakých snobov. Z ich mrmlania som sa dozvedela, že sa volá Dann. Celá jedáleň len tak sledovala túto scénku, ale nikto nič nepovedal. Dokonca ani Sia, stála tam a čakala na ďaľšie povrchné nepríjemné slová k jej osobe. Čo sa tu všetci zbláznili?
„Nebodaj na tú párty ideš aj ty, naša malá šprtka, Sia,“ dokončil a skupinka spustila rehot.
Z rehotu ich však vytrhol môj hlas.
„Vlastne, Sia ide na tú párty so mnou,“ povedala som s pevným postojom a ľahkým úsmevom smerom na toho idiota.
V jedálni nastalo hrobové ticho, všetci na mňa upreli pohľady, dokonca aj Sia s otvorenými ústami.
Pristúpila som bližšie k Sii, zobrala jej jeden leták, prečítala si informácie a dodala:
„No čo tak čumíte, nejaký problém?“ spýtala som sa a pozrela smerom k skupinke. Nikto nepovedal ani slovo. Usmiala som sa.
Keď sa ten idiot spamätal a zistil, že zrejme nemá čo povedať, vysúkal zo seba len:
„No, tak na vašu prítomnosť sa veľmi tešíme, nových ľudí tu vždy radi privítame,“ dokončil ironicky.
To mi je jasné. Usmiala som sa naňho a zobrala Siu k najbližšiemu stolu, kde sme si sadli, samozrejme, ešte stále za veľkého ticha a ľudí čumiacich na nás. Dokonca aj Cullenovci vyzerali prekvapene.
„L...L...Lara, ty si normálna?! Ja a párty?! Zbláznila si sa? To čo ťa napadlo? Odpadnem,“ začala nervózne Sia.
„Sia, neblázni, prestaň, lebo zistia, že si o ničom nevedela a pokazíš to,“ povedala som jej nahnevane.
Keď jej došlo, ako tí snobi konečne dostali, tak sa ukľudnila a začala hovoriť normálne.
„Keď som videla ako sa do teba tí hlupáci navážajú, nemohla som sa na to pozerať a nechať ich, nech si myslia, že vyhrali, proste si tam stála a nič si Dannovi nepodala,“ povedala som trochu so sklamaním v hlase. Vedela som, že Cullenovci všetko počujú, tak som si musela dávať pozor na to, čo vravím. Videla som, že pre Siu táto téma nie je príjemná, takéto navážanie zrejme zažíva na tejto škole často, tak som trocha upravila tému.
„Čo sú vlastne zač tí idioti? Nikoho okrem teba na tejto škole nepoznám,“ zaklamala som a radšej sa nepozrelana Cullenovcov.
„Ten, ktorý sa do mňa navážal, je Dann, miestna školská hviezda, tá vedľa neho s tými blond vlasmi je Jenna, je to nafúkaná barbie, ktorá robí napriek každému, ako sa len dá,“ pokračovala vo vymenovávaní a ukazovala na nich.
„Myslia si, že peniaze z nich robia niečo viac, ale nie je to pravda, sú to len hlúpi snobi,“ dokončila Sia, vidiac, že ju to trápi.
Vidím, že na tejto škole nebude o problémy núdza.
„Ďalej, tam tí vzadu, vidíš? To sú Cullenovci, už som ti ich spomínala v lese,“ povedala a ja som si všimla, ako okamžite spozorneli. Vedela som, že počujú každučké slovo.
„Rosalie tvorí pár s Emmettom, Alice s Jasperom, Bella s Edwardom... no a Christopher, teda Chris, je myslím sám. Zo školy sa naňho stále lepia nejaké kočky, niekedy mám pocit, že si to užíva, no a inokedy sa tvári, že žiadnu aj tak nechce,“ pokračovala „chodia na školské akcie, ale s ostatnými sa príliš nebavia,“ pokrčila plecami a vzdychla.
Takže Chris, to je náš nový neznámy.
Keď už zábava, tak poriadna. Nemohla som si odpustiť poznámku:
„Počkaj, oni sú súrodenci, ale chodia spolu? Nie je to nejaké divné? Ako rodinný incest? A nie je ten posledný slobodný, ten, ehm, Chris, na chlapov?“ povedala som s úsmevom a otočila sa smerom na nich. Všimla som si, že Emmett sa zasmial.
„Nie, sú adoptovaní, takže nie sú rodina ako rodina, veď chápeš, ale aj tak,... sú divní,“ dokončila Sia a zachechtala sa.
„Záleží od toho, či divní v dobrom alebo zlom slova zmysle, však?“ neodpustila som si opäť menšiu poznámku.
„To už ťažko povedať, ach, keby nás tak teraz počuli,“ usmiala sa Sia.
„Veru, keby nás tak počuli,“ povedala som jej s úsmevom, vediac, že všetko aj tak počujú.
„Počuj, Sia, potrebujem od teba jednu vec, nevieš komu patrí taká čierna Audina? Videla som ju tu aj na parkovisku,“ spýtala som sa záujmom, že zistím meno, toho idiota, ktorý sa tak ráno ponáhľal.
„To myslíš vážne? Tá patrí predsa Dannovi! Prečo sa pýtaš?“
No super, takže on nie je len idiot, on je nezodpodvedný idiot.
„Len tak, potom ti možno poviem, ďakujem,“ dodala som s úsmevom.
Znovu som uvidela ten leták na párty a dodala som:
„Mimochodom, v piatok sa u mňa pred tou párty zastav, pôjdeme tam spolu,“ dokončila som a bez toho, aby stihla Sia zareagovať som sa zdvihla a so zvonením na ďaľšiu hodinu vyšla z jedálne.
Počas ďaľších hodín sa mi venovala nejaká určiteľka, ktorá mi ukazovala priestory školy a učebne. Veľmi zdrcujúca prehliadka, dokonca aj na upíra. Zachytila som, že jej meno je pani Growlová, vyzerala však veľmi znechutene, vidno, že ju táto práca veľmi napĺňa. Na konci prehliadky mi dala ešte nejaké papiere a povedala, že môžem ísť domov.
Ako som vychádzala na parkovisko, všimla som si pár študentov s učiteľom vonku. Zrejme mali nejakú hodinu. Všimla som si medzi nimi aj Edwarda, Bellu a Chrisa. Musím uznať, že pre mňa nebolo jednoduché vidieť Bellu, najmä teraz, keď bola upírkou, plnohodnotnou členkou rodiny Cullenových. Snažila som sa ju ignorovať, ale jej pohľad na mne som cítila.
Kráčala som k autu, keď som počula ako niekto kričí:
„Kráska, zveziem ťa?“ zakričal so zvodným úsmevom Dann a kývol na jeho Audinu. Audinu, ktorá do mňa ráno skoro nabúrala.
Pomaly som k nemu pristúpila tak, že naše tváre sa skoro dotýkali. Všimla som si, že zostal v rozpakoch.
„Najskôr sa nauč šoférovať, pretože idioti ako ty za volantom nemajú čo robiť,“ povedala som jemne, otočila sa išla do auta.
Keď uvidel moje auto, zjavne pochopil, že tá z rána som bola ja. Všimla som si ako od nervov kopol do niekoho pneumatiky na aute a zmizol v budovách školy.
Chris sa na mňa uprene pozeral. Neviem ho dostať z hlavy, neviem, čím to je.
Pustila som, ako vždy, hudbu na plné pecky a smerovala domov, rozmýšľajúc nad zajtrajšou párty, do ktorej som sa zamotala, ani neviem ako. Spomenula som si na scénu v jedálni, na tých snobov, ktorí sa pustili do Sii.
„Chcú mať párty, budú ju mať.“
« Předchozí díl
Autor: HappyDee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek I'm back. Did you miss me? - 2. kapitola:
:-D Tak jo, musela jsem si ji předčíst znova, páč mám absťák
Nesmierne ste ma potešili toľkými komentármi! Ďakujem krásne za každý jeden. :) Ospravedlňujem sa za meškanie, ale bola som chorá :( Ďaľšia kapitola už bude v najbližších dňoch ! :)
Rýchlo další diel!!!! Inak, fantastické
To je ale borka, jak sa zastala Sii rychle další díl
super tesim se na dalsi
Moc hezké.
Prekvapive je to docela dobre jednoducha zapletka ktera ma i presto sve kouzlo a tvuj styl psani je vazne pusobivy
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!