Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever - Epilóg

28.02.2014 (20:45) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 2205×

Epilóg

„Môžete odísť s nami, ak chcete,“ navrhla Tia.

Otočila som sa na Edwarda a usmiala sa na neho. „Ďakujeme, ale máme vlastné plány. No určite vás prídeme navštíviť,“ odvetila som jej.

„Budete u nás veľmi vítaní, aj keď už nie si slobodná,“ poznamenal Benajamin. Náhle ma chytil za ruku a s úklonom ma pobozkal na hánky. Edward zavrčal.

„Slobodná ešte som, ale už nie na dlho,“ zasmiala som sa a položila hlavu na Edwardovo plece. Na prstenníku mi svietil veľký diamant. Nikdy som veľmi nebola na šperky, ale tento som zbožňovala. Možno hlavne preto, že mi ho dal Edward, keď ma žiadal o ruku.

„Už mi ju raz skoro ukradli, takže svadba bude čo najskôr,“ povedal a ja som ho za to štuchla medzi rebrá. Ostatní sa zasmiali.

„Keď nechcete ísť s nami, ani neostávate vo Volterre, kam máte teda namierené?“ chcela vedieť vždy zvedavá Keby.

„Volterra už patrí Marlowcom, mi tam už nemáme čo robiť. Ale som rada, že sme zložili ružové okuliare Marcusovi a vyjednali pre bratov a manželky azyl. S Alice a Jasperom sme sa rozhodli odísť do Ameriky. Chcela by som vidieť hrob svojich rodičov a možno sa tam aj na nejaký čas usadíme.“

„Myslel som, že chceš bývať v dome pri pláži,“ zamračil sa Edward.

„Áno, aj to, láska, ale najskôr budeme bývať vo Forks.“

„Nie, ja chcem ísť na pláž. Už mám po krk všetkých daždivých a tmavých miest,“ bránil sa. Prevrátila som oči a vzdychla si. Nemalo zmysel hádať sa s ním pred všetkými. Rozhodla som sa nechať si to do teplej postele, kde ho presvedčím o svojich zámeroch aj o tom, kde je najlepšie bývať.

„Ach, Bella, už teraz mi budeš chýbať,“ zavzlykala Keby a hodila sa mi okolo krku. Postupne som objala aj ostatných a nakoniec prišla k Tii. 

„Chcem sa ešte raz ospravedlniť, že som ti predtým klamala,“ pošepkala som jej.

„To nevadí.“ Tia mi odpustila už dávno, už keď ju Edward zlanáril, aby mi pomohla a prišla do Volterry. Ja som si však chcela byť istá.

„Postarajte sa mi o Samanthu. Kým bude svadba, rozhodne si po ňu s Edwardom prídeme.“

„Samozrejme,“ súhlasila Tia a venovala mi ešte jedno objatie.

***

„Mám ťa,“ zakričala Sam. Bola som na poschodí a sústredila všetku svoju energiu na mŕtvu mačku, no jej výkrik ma vyhodil z koncentrácie a musela som začať od začiatku. Trvalo to dlhšie, než malo, ale nakoniec sa mi ju podarilo oživiť bez toho, aby mi to zobralo čo i len kúsok moci. Vzala som to mravčiace stvorenie do náruče a zišla na prízemie k Edwardovi a Sam.

„Čo to máš, Bella?“ opýtala sa ma a ja som jej podala mačku. „Jéj,“ vykríkla. V jej rukách sa nevzpierala tak, ako v mojich a začala priasť. Samantha ju hladkala po hlavičke a odbehla s ňou do obývačky. Edward ma sledoval.

„Prestaň, nemám rada, keď sa na mňa takto pozeráš,“ zagánila som na neho a skontrolovala, či ma nepočula Sam.

„A ako sa mám na teba dívať, Bella? Myslíš, že neviem, o čo ti ide?“ hneval sa, aj keď šepkal.

Pokrútila som hlavou a vrátila sa hore do pracovne. Edward nechápal, čo chcem urobiť. Bol to už mesiac, čo sme opustili Volterru a vrátili sa do Ameriky. Edward mi ukázal hrob mojich rodičov a my sme sa dohodli, že na chvíľu ostaneme žiť tu, v dome, kde kedysi žili aj oni. Edward mi sľúbil, že mi o nich bude rozprávať a ja som ho vždy rada počúvala, ale čím viac svojich spomienok mi daroval, tým viac sa mi po rodičoch cnelo. Chcela som ich a rozhodla som sa pre to urobiť všetko. A tak som začala trénovať. Už som vedela, ako upírovi odobrať život a neumrieť pri tom a trvalo mi mesiac, kým som sa naučila robiť to naopak.

Edward skoro rozrazil dvere. „Nebudem sa pozerať, ako umieraš,“ vyhŕkol.

„Chápem, že sa bojíš, ale ja sa nebojím. Sú to aj tvoji rodičia, vychovali ťa. Čo ich nechceš späť?“ bránila som sa.

„Nie sú... Vlastne sú, ale nehovor, že sú to moji rodičia a zároveň aj tvoji, lebo to znie divne, keď s tebou spávam,“ zamotal sa a ja som sa skoro zasmiala. „Chcem tým povedať, že by som ich chcel naspäť, ale nikdy nie za cenu svojho života.“

„Umreli kvôli mne, patrí im môj život,“ šepla som a hneď som to aj chcela vziať späť, no bolo neskoro. Edward ma naraz prirazil k policiam s knihami, na čo som mu automaticky obmotala nohy okolo pásu a chytila sa ho okolo krku.

„To je somarina. Aro mal tvojich rodičov na muške už roky, len čakal na dôvod, aby ich mohol zabiť. A ja nedovolím, aby si umrela. Dočerta, Carlisle by ma zabil, ak by sa to podarilo, ale ty by si prišla o život!“

„Nezabil,“ protestovala som. „Si môj snúbenec.“ Pobozkala som ho na nos a potom na pery. Na chvíľu sme obaja stratili niť svojich myšlienok a zabudli sme, že sa vlastne hádame. Zatúžila som po ňom, no on sa odtiahol. Zavrčala som.

„Aj za to by ma Carlisle určite radšej zabil. A Esme takisto. Bola by si ich malé dievčatko a nesúhlasili by s tým, aby sme sa zobrali, nie to spolu ešte sexovali.“

„Všetko im to vysvetlíme.“

„Nie,“ stále protestoval. „Bella, ja nedovolím, aby sa ti čokoľvek stalo. Nemôžeš len tak sama rozhodnúť o tom, či ohrozíš svoj život. Zabilo by ma, ak by si umrela.“

Zahmlili sa mi oči. Edward bol taký rozhodný a zároveň taký sladký, keď sa o mňa bál. Aj keď mi tým teraz kazil plány, chcela som sa s ním milovať, možno by som ho potom presvedčila. Zavrhla som tú myšlienku ako poslednú možnosť a chytila jeho tvár do rúk.

„Keď budem v ohrození, zachrániš ma. Ak to nevyjde a ja budem tesne pred smrťou, tak ma odtiaľ odtiahneš aj za vlasy a ja ti sľubujem, že už sa o to nikdy viac nepokúsim. Dobre?“

Pochybovačne si ma premeral a potom súhlasil.

Netrvalo to ani dvadsaťštyri hodín, čo sme sa vydali na cintorín. Ja a môj sprievod sme odtiahli kameň, ktorým bola zapečatená hrobka a vošli sme dnu. Vzduch bol zatuchnutý, aj keď sa v poslednej dobe otvárala už veľakrát. Edward s Jasperom otvorili hrobku Esme – Alice povedala, že bude lepšie začať ňou – a položili jej telo do stredu hrobky.

Keď Aro dal zabiť mojich rodičov a ich telá roztrhali na márne kúsky, boli vyrušení, a preto ich nespálili. Edward sa vrátil domov a oni boli vyčerpaní bojom. Preto ušli aj so mnou a Edward oboch pochoval do hrobu. Ich telá sa postupne dali znovu dohromady, ale neožili. Možno im tu a tam nejaký kúsok chýbal, možno sa to nedalo. Nikdy som nevidela, aby roztrhaný upír ožil a začínala som mať pocit, že je to len povera alebo lepšie povedané poistka.

Kľakla som si k Esme a pozerala sa dlho na jej tvár. Bola nádherná. Alice často hovorila, že sa na ňu veľmi podobám, Edward zas, že máme veľa spoločné v správaní. Nadýchla som sa a začala sa sústreďovať. Zavrela som oči a dotkla sa svojej mamy na spánkoch. Ako pekne to znelo. Všetka moja energia sa začala prelievať jej telom. Bolo to ako oživovať mačku. Vlastne skôr veľkú levicu, ktorá má pokročilé schopnosti. Bolo to náročné a po chvíli som začínala cítiť, ako mi to uberá energiu. Navonok som však nedala nič znať, Edward si to nesmel všimnúť. Cítila som, že som blízko...

 „Hh,“ nadýchla sa Esme a ja som vystrašene odskočila. Narazila som do Edwardovej hrude, ale ten sa nehýbal, len nemo sledoval. Esme sa posadila a prezrela si hrobku. Jej pohľad skončil na mne a na Edwardovi. Najskôr som myslela, že nás spoznala, ale potom sa na mňa vrhla a chcel sa mi zahryznúť do krku. Jasper s Alice mali čo robiť, aby ju odtiahli.

„Je hladná, to je dobré znamenie,“ zažartoval Jasper a ja som ho skoro udrela.

„Vezmeme ju do lesa,“ navrhla Alice a spoločne ju odtiahli.

Vydýchla som. Edward si ku mne kvokol a začal mi masírovať skrehnuté prsty. „Mali sme to očakávať. Esme bola dlhé roky mŕtva, takže ani nejedla. Prosím, nebuď z toho sklamaná.“

„Nie som!“ Zavrtela som hlavou. „Som šťastná, že to vyšlo.“ A po tých slovách to aj skutočne bola pravda. Zasmiala som sa a vrhla sa na Edwarda. Chcela som ho pobozkať, no on sa odtiahol.

„Toto nie je práve najlepší nápad, keď tu teraz oživujeme tvojich rodičov.“

Prevrátila som oči. „Strachopud!“ Vyplazila som sa neho jazyk a pozrela sa na Carlisleovu hrobku.

***

„Oživení rodičia sú plne najedení a pripravení zoznámiť sa so svojou dcérou,“ zakričala Alice do domu.

Stála som s Edwardom v obývačke a triasla sa od nervozity. Čakala som, až vchodovými dverami prejde Alice s Jasperom a mojimi rodičmi. Keď sa tak stalo, všimla som si, akí sú obaja nádherní. Esme už nevyzerala ako mŕtvola, nemala fialové žilky, ani kruhy pod očami. Jej oči boli sýto zlaté, pery plné a vytvárala s nimi ten najláskavejší úsmev. Carlisle mal rovnako prívetivé oči. Na brade a lícach mal jemné svetlé strnisko a vlasy trochu strapaté. Neviem, ako to Alice urobila, ale zohnala mojim rodičom aj nové oblečenie. Už na sebe nemali tie staré rozpadávajúce sa handry. A k môjmu úplnému dojatiu sa tí dvaja držali za ruky.

„Takže, predstavujem vám Isabellu Marie Cullenovú,“ predstavila ma formálne Alice, aj keď to nebolo potrebné.

„Bella,“ šepla Esme a ja som to nevydržala. Slzy sa mi skotúľali po lícach a vrhla som sa na nich. Také objatie som ešte nezažila.

„Prepáčte, obyčajne takto nevyvádzam,“ povedala som po dlhej chvíli a utrela si uslzené oči. Odstúpila som od nich a vrátila sa k Edwardovi. Preplietla som si s ním prsty. „Spomínate si na Edwarda?“  

Teraz sa v ich náručí ocitol on, na čo som sa zasmiala. Z toho všetkého sa mi chcelo plakať a zároveň sa mi z toľkej presladenosti dvíhal žalúdok, ale bola som konečne úplne šťastná.

„Už sme im väčšinu s Jasperom povedali. Tvoji rodičia sú poriadne naliehaví, keď chcú niečo vedieť,“ oznámila mi Alice a obe sme sa tomu zasmiali. Vtedy si Carlisle odkašľal.

„Samozrejme. To mi pripomína, vy dvaja svoju...“

„Chceme sa brať,“ povedala som a Carlisle zamrkal. No, možno mal Edward pravdu. Možno nebolo vhodné, aby sa o tom dozvedeli a už vôbec nie takto. Môj snúbenec sa na mňa mučivo pozrel a potom sa otočil na Carlislea.

„Carlisle, mal by si vedieť, že si ťa vážim a neurobil by som nič, čo by ťa naštvalo. Preto by som sa ťa chcel najskôr požiadať o jej ruku,“ povedal Edward a všetci sme na chvíľu stíchli. Dočerta, muselo mu dôjsť, že je už medzi nami niečo viac. Edward hovoril, že otec je veľmi staromódny, veď bol synom kňaza, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že si zavolá Edwarda s Esme von a začne ho vypočúvať.

Klesla som na pohovku a zložila si ruky do lona. „Tak to je koniec,“ zavzdychala som.

„Neboj sa, oni sa len chcú uistiť, že si ťa zaslúži. Veď vieš, že keď sa videli naposledy, tak sa Edward vzbúril,“ presviedčal ma Jasper.

„Presne tak. Ale myslím, že ty by si mala mať teraz iné starosti.“ Alice ma vytiahla na nohy a zaviedla ma na poschodie do mojej izby. Na chvíľu odbehla a potom sa vrátila s malou krabičkou v rukách. „Vedela som, že sa to stane, a preto som bola pripravená. Len som netušila, že tak skoro.“

Zamračila som sa vzala si od nej krabičku. „Alice, to nemyslíš vážne.“

„Žiaľ, myslím. Ale radšej si urob test.“

***

 „Carlisle chce odložiť svadbu a ja s ním musím súhlasiť. Síce mi dovolil, aby sme robili to, čo robíme doposiaľ, ale chcú ťa mať ešte pár rokov tu, aby s tebou mohli stráviť nejaký čas a ja im to nezazlievam. Zlatko?“

Stála som vo dverách kúpeľne, keď Edward prišiel. Bol s Carlisleom a Esme dosť dlho vonku, až som začínala mať strach. Ale ten zo mňa opadol, akonáhle som ho uvidela celého a zdravého.

„Si v poriadku?“ opýtal sa možno už druhýkrát, no ja som nedávala pozor. Prezerala som si Edwarda a nemohla uveriť, že moje snívanie sa stalo skutočnosťou. Teraz ma držal za boky a kontroloval, či nemám teplotu.

„Som,“ povedala som a stiahla mu ruku z môjho čela. Obišla som ho a hľadala najlepší spôsob, ako mu to povedať a popri tom sa nesmiať od šťastia.

„Myslím, že Carlisle má pravdu, ale svadba by sa nemala zbytočne odkladať, inak budem v šatách vyzerať ako ropucha.“

„Prečo, plánuješ do svadby ešte priberať, miláčik? Vieš, že ťa milujem a vezmem si ťa, aj keby si bola o trochu širšia, ale zase odtiaľ potiaľ,“ zažartoval a vzápätí sa musel brániť, pretože som sa na neho vrhla a zložila ho k zemi. Sedela som na ňom obkročmo, vzala jeho tvár do dlaní a pobozkala ho.

„Nie, nechcem priberať. Ale sme tehotní, Edward...“  

Tak ste sa dočkali i poslednej kapitoly. Dúfam, že sa vám poviedka páčila a ešte občas si na ňu spomeniete. Mne sa do hlavy vryje hlavne kvôli tomu, že je to doposiaľ moja najdlhšie písaná poviedka, čo značí 4 roky. :D

Občas je to so mnou naozaj príšerné a ja sa vám všetkým chcem ku koncu z celého srdca poďakovať, že ste ju čítali a občas ste zanechali aj nejaké tie komentáre, ktoré ma posúvali dopredu. Ešte raz ďakujem a verím, že sa stretneme aj pri nejakej inej mojej poviedke. VictoriaCullen :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever - Epilóg: