Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever! - 3. Letný dom

09.05.2011 (07:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 5246×

3. Letný dom

Je koniec, Edward. Si upír! Bojím sa ťa.

Jessicine slová mi stále zneli v hlave a nemohol som ich odtiaľ vypudiť. Celý deň som strávil v lese lovením, aby som zahnal jej tvár. Ale dopadlo to tak, že som sa „opil“ krvou. Vo Forks práve padol súmrak. Obľúbená časť môjho dňa. Ale aj chvíľa, kedy je na čase ísť späť do rodinnej hrobky.

Bolo okolo ôsmej, keď som dorazil na starý cintorín za mestom. Išiel som pomedzi hroby až na koniec, kde bol vchod do hrobky rodiny Cullenovcov. Odsunul som kameň a schoval som sa dnu dúfajúc, že ďalší deň bude lepší a spánok mi dovolí zabudnúť na Jessicu.

***

Pohľad autora:

Tiene sa prechádzali po náhrobkoch, akoby mŕtvi vstávali z hrobov. Bola už hlboká noc a len spln mesiaca sa pozeral na dianie pod ním. Vysoká postava sa blížila k hrobke upíra. Nebolo jej vidieť do tváre, lebo bola zahalená čiernym plášťom, ale krok mala istý. Ladný.

Vošla dnu, do otvorenej hrobky, kde nebolo svetlo. Neznáma sa orientovala iba pomocou hmatu. Rukou prešla popri hladkej skale, kde v strede bolo vyryté meno Carlisle Cullen. Na okamih zastavila. Na tvári pod kapucňou bolo vidieť smútok. Prešla však ďalej až sa dostala na druhú stranu hrobky a tam rukou nahmatala ďalšie meno Esmé Cullen.

„Čo tu chceš?“ vydralo sa z úst Edwarda, ktorý sledoval siluetu z rohu. Bol prikrčený ku skoku a pripravený bojovať, aj keď ešte nevedel proti čomu.

Silueta sa otočila a popritom si zložila kapucňu. Bola to pre Edwarda Cullena veľmi známa tvár.

„Kristen,“ zašepkal. Dievča sa mu hodilo okolo krku.

„Je mi to všetko tak veľmi ľúto, Edward. Aj to, že som neprišla skôr,“ plakala mu na ramene.

Chvíľu tam takto stáli a potom sa Kristen odtiahla. „Ako to vlastne všetko zvládaš?“

„Som v pohode. Ale ako si ma vlastne našla? Je to predsa už tak dávno.“

„Prišla som sem na jesenný ples a potom som odrazu zachytila tvoju auru. Edward, pokúšala som sa ťa nájsť už predtým, ale vždy si odišiel skôr, ako som stihla prísť. Je mi to ľúto,“ povedala znovu. Edward ju len opäť objal. Bol rád, že stretol starú priateľku v tejto zlej chvíli. „Prečo si opäť tu?“

Edward si vzdychol. Nechcel ju zaťažovať svojimi starosťami, svojim smútkom. „Nechcem o tom teraz hovoriť, Kristen. Prepáč.“

„Nevadí. Ale nemal by si tu byť. Deprimuje ťa to. Cítim to z teba. Poď so mnou.“ Kristen ho chytila za ruku a potiahla ním, aby ho naozaj donútila ísť odtiaľ preč.

„Kam?“ spýtal sa len.

„Bývam v letnom dome vo Vancouvri. Edward, keď sa dostaneš viac medzi ľudí, pomôže ti to.“

Edward nakoniec súhlasil, aj keď nerád opúšťal rodinnú hrobku. A tak bežali spolu cez les, až k letnému domu.

Pohľad Isabelly:

Keď sme dorazili do Vencouvru, bola už tma. Len niekoľko minút pred úsvitom. Na letisku sme už mali pristavené autá a dokonca si Tia dala záležať na tom, aby som mala aj svoje vlastné auto, aj keď som vôbec netušila, ako sa jej to tak rýchlo podarilo vybaviť. Potom sme sa šialenou rýchlosťou vybrali k domu, kde budeme bývať.

Letný dom sa nachádzal za mestom. Ležal v rozľahlej záhrade, ktorá mi nápadne pripomínala detstvo, ktoré som strávila v japonských údoliach. Aj dom vyzeral rovnako. Zvláštne však bolo, že bol celý vysvietený. Moje auto potichu zaparkovalo za Kebyním a hneď sme aj vystúpili.

Tia vstúpila do domu ako prvá. Ocitli sme sa v obývačke. Akonáhle som vstúpila dnu, zacítila som pach upíra. Napli sa mi všetky svaly rovnako, ako aj Amunovi, Benjaminovi, Tií a Batiánovi, ktorý sa postavil pred Keby, aby ju ochránil.

„Haló? Je tu niekto?“ zvolal Benjamin, ale nikto neodpovedal. Po niekoľkých sekundách sme sa rozdelili, aby sme našli upírov. Mne pridelili severné krídlo.

Išla som cez jedáleň, až som sa dostala na akúsi križovatku, ktorá rozdeľovala severné krídlo na tri časti. Prešla som dve časti a prehľadala som niekoľko izieb, ale nikoho som tam nenašla. Aj vôňa upíra bola v tých miestach len veľmi slabá, a preto som išla do poslednej časti. Tu bolo upíra nielenže cítiť, ale som začula aj slabé dýchanie.

Potichu som otvorila dvere a ešte tichšie som vstúpila dnu do izby, kde niekto spal. Ale zdalo sa, že som nebola až taká tichá, pretože som sa behom sekundy ocitla na zemi. Nado mnou bol upír s čiernymi očami ako noc. Bolo na ňom však vidieť, že som ho zobudila.

Skúmal ma očami niekoľko sekúnd, až pokým som ho neprevalila na druhú stranu, pretože táto poloha mi bola nepríjemná. Vstala som a postavila som sa do dverí v obrannom postoji. Nechcelo sa mi bojovať, ale z tohto upíra som nemala dobrý pocit. Nakoniec som mala pravdu. Skočil po mne, ale ja som sa mu vyhla. Potom som skočila ja, ale môj skok bol zmarený prudkým nárazom do steny, ktorá pukla.

Tvrdo som dopadla na zem, až podlaha zapraskala a pokúšala som sa vstať. Odnieslo si to pár rebier, ktoré sa bolestivo ozvali. Teraz oproti mne stáli už dvaja upíri. Aj jedno dievča, ktoré prehnane vrčalo.

„Čo si zač?“ spýtalo sa ma.

„A vy? Čo tu robíte?“

„Bývame tu. Boli sme pozvaní na jesenný ples.“

Narovnala som sa a upokojila sa. „Tak asi došlo k omylu. Aj my sme boli pozvaní na jesenný ples a pravdepodobne budeme bývať spolu, len nás o tom zabudli informovať.“

„Patríte k egyptskému klanu?“ Dievča sa tiež narovnalo.

„Nie tak úplne,“ zašepkala som. „Volám sa Marie a vy?“

„Kristen Cullen a môj snúbenec Edward,“ klamala. Videla som jej to na očiach, aj na tom, ako sa chlapec vedľa nej mykol, ale nechala som to tak.

„Predstavím vás aj ostatným.“ Usmiala som sa na nich a zaviedla som ich oboch späť do predsiene, kde už boli všetci. Po krátkom rozhovore Tií a Kristen sme sa dohodli, že budeme predsa len bývať spolu a Kristen nás oboznámila, kde sú voľné izby. Potom sme si už len zobrali veci z áut a ja som si išla nájsť izbu.

Išla som do severného krídla vľavo, kde som si predtým všimla veľmi peknú izbu.

Vybalila som sa a hodila sa na posteľ. Bola som neskutočne unavená, a tak som behom niekoľkých sekúnd aj zaspala.

Ráno ma zobudilo veľmi vytrvalé klopanie na dvere. Do izby potom vstúpila Keby v pyžame. Tvár jej žiarila.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa jej podozrivo.

„Dnes príde návrhár, aby ti ušili šaty. Už zajtra je uvítací ceremoniál a ty ešte nič na seba nemáš. Daniel bude neskutočne nahnevaný, keď ťa nájde v posteli a k tomu s prázdnym žalúdkom.“

„Čo? Dočerta, kto je to Daniel?“ nechápala som.

„Bože!“ Prevrátila očami. „Daniel je veľmi schopný návrhár z našich upírskych kruhov. Minulý rok mi robil šaty a poviem ti, boli úžasné. No tak sa rýchlo obleč, aby sme mohli ísť na raňajky.“ Potom vybehla z mojej izby.

Kebyno správanie ma trochu vytočilo. Bolo dosť arogantná aj na človeka. Asi si neuvedomovala, že by som ju mohla kedykoľvek roztrhať na márne kúsky tak, že by jej pozostatky nikdy nenašli, ale pre tento krát som to nechala tak.

Obliekla som sa do svojich tradičných krátkych šiat z Volterry a vybrala som sa na raňajky. Vonku poriadne pršalo, ale zároveň bolo príjemne teplo, a tak kým som čakala na Keby, párkrát som sa prešla hore dolu po kamennej cestičke medzi jednotlivými časťami domu.

„Wow! To vyzerá sexi,“ začula som za sebou Keby. Otočila som sa a videla som, že za ňou kráča v menšej vzdialenosti aj Bastián, ktorý sa pri pohľade na mňa tváril veľmi čudne.

„Niečo je zle?“ okamžite som sa spýtala.

„Dievča, odkiaľ si ty prišla? Vyzeráš super. Chalani sa budú musieť snažiť, aby po tebe hneď na raňajkách neskočili.“

„Doma som takto chodila stále, ale ak to vadí alebo to snáď vyzerá čudne, prezlečiem sa do niečoho iného.“

„Ale nie, neblázni. Vyzerá to v pohode. Tak poďme.“

Išli sme do jedálne a tam som si uvedomila, o čom Keby hovorila. V jedálni už sedel Benjamin, ktorý sa zdá potrebuje tiež ľudskú stravu a ten chalan, Kristen, Edward. Obaja sa veľmi čudne zatvárili, a tak som len so sklopeným pohľadom prešla k stolu a usadila sa. Zhovorčivá Keby sa ma okamžite začala vypytovať. Vôbec jej nevadilo, že tam sedel niekto cudzí.

„Marie, čo si vlastne robila v Španielsku? Pýtala som sa už aj Tií, ale tá buď o ničom nevie, alebo mi nič nechcela povedať. Takže? “

„Nemyslím si, Keby, že je to vhodná téma na rozhovor v tejto chvíli.“

„Prečo by nebo...“ nedokončila, pretože práve vtedy do jedálne vošiel sluha, ktorý prišiel dnes ráno. Na tácke mal pre všetkých niečo iné. Mne dal čokoládové vločky s mliekom.

„Tia nevedela, čo máš rada, a tak si musela len tipnúť.“

Usmiala som sa. „Tipla si dobre.“

„Nechcem sa do toho nejako miešať, ani ma do toho vlastne nič nie je, ale vy sa nepoznáte?“ spýtal sa nás Edward so zvedavým pohľadom. Šikovná Keby mu situáciu okamžite začala objasňovať.

Hovorila, že ma stretli v Španielsku a aj to, že som sa k nim pridala a mienim s nimi nejaký čas zostať, aj keď ani ja sama som si nebola istá tým, ako dlho s nimi zostanem.

„Takže!“ Otočila sa späť na mňa. „Čo si robila v Španielsku? Neviem prečo, ale Tií sa zdalo, akoby si pred niečím unikala. Čo je na tom pravda?“

Videla som, že ma Keby nenechá na pokoji až pokým neuhasím aspoň kúskom pravdy jej zvedavosť.

Na mojich cestách sa vyskytli isté komplikácie, a tak som bola nútená na nejaký čas odísť do Španielska. Spokojná?“

„Tak to nie. Ani zďaleka.“

„Aaa!“ ozval sa dlhý výkrik z vonku. Okamžite som vyskočila z miesta, tak ako ostatní, a išli sme sa všetci pozrieť, čo sa to deje.

Vonku, pri zadnej časti domu, sa v daždi bili mečmi katana Tia a Kristen.

„Čo sa deje?“ spýtal sa ich v okamihu, keď Tia ležala na zemi a Kristinin meč mala tesne pod bradou.

„Len trénujeme,“ odvetila Tia. Ale zdá sa mi, že pre ňu nie som rovnocenný súper.“ Kristen jej s úsmevom pomohla vstať.

„Nič si z toho nerob, Tia. Učila som sa u najlepších a vďaka mojim schopnostiam som neporaziteľná.“

Bolo mi z toho neskutočne zle. Naozaj som si nemyslela, že je Kristen namyslená. Ale to, ako sa vyjadrila, mi trhalo žily od hnusu. „Môžem to skúsiť?“

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever! - 3. Letný dom: