Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever! - 13. Skúška ohňom

08.08.2012 (21:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2301×

13. Skúška ohňom

„Edward, tak čo povieš?“ naliehavý hlas Kristen ma donútil prestať premýšľať nad Isabell a vrátiť sa späť do prítomnosti. Zodvihol som hlavu a prezrel si svoju spoločníčku. V purpurových šatách s čiernymi stuhami na sukni a nazberkanými krátkymi rukávmi vyzerala naozaj neodolateľne.

„Si nádherná,“ usmial som sa. Kristen nadvihla obočie. Musela si všimnúť, že so mnou niečo nie je v poriadku. Bola to predsa moja najlepšie priateľka.

Posadila sa vedľa mňa a chladnou rukou mi pohladila chrbát. „Čo ti je? Si celý nesvoj. Stalo sa snáď niečo?“ Trafila do čierneho, no odpovedal som jej len slabým „nie“. „To ti neverím. Edward, vytiahla som ťa na jesenný ples, aby si zabudol. Súvisí tvoja mrzutosť s tým, čo sa stalo včera?“ Stiahla mi na ruky, ale ja som sa postavil a vymanil z jej objatia.

„Kristen, nechaj to tak. Kapitola s Arom je uzavretá. Nepripomínaj mi ho viac,“ zvýšil som hlas. Bolo to možno preto, lebo som klamal. Kapitola s Arom sa mala ešte len otvoriť. Vstala a objala ma okolo krku. Jej čierne oči žiarili. Bolo v nich niečo čudné, čo som nedokázal identifikovať.

„Naozaj chceš ísť dnes na ten ples? Nezostaneme doma a...“ Nedovolil som jej dokončiť. Odstrčil som ju na posteľ a sám odstúpil k dverám. Nemohol som uveriť, čo mi chcela práve navrhnúť.

„Doriti, Kristen, čo sa to s tebou deje? V poslednej dobe ideš po mne, akoby som bol posledný chlap na planéte. A prečo si vlastne vtedy povedala, že som tvoj snúbenec?“ kričal som na ňu. Možno si to nezaslúžila, ale hneval som sa sám na seba, čo som urobil Belle a musel som na niekom konečne vyventilovať svoj hnev. A Kristen mi na to dala pádny dôvod.

„No tak prepáč, že som žena,“ vykríkla na mňa rovnakým tónom a prudko vstala z postele. „Kvôli tým posratým vlkolakom nemôžem ísť na lov. Tak mi prepáč, že nie som ako ty a nemôžem kontrolovať svoj hlad. Snažím sa aspoň trochu odreagovať, ale ty, ako vidím, nemáš záujem.“ Nahnevane rozhodila rukami. „Prečo ma stále odmietaš, Ed? Pred rokmi nám to predsa spolu tak pekne vychádzalo. Plánovali sme si spoločnú budúcnosť. Tak prečo sa teraz strániš každého môjho dotyku? Každého intímnejšieho pohladenia?“ šepkala a postupne pristupovala ku mne.

Rukou sa  dotkla môjho rázporku na nohaviciach a perami sa pomaly blížila k môjmu krku. Cítil som jej sladkú, upírsku vôňu a spomenul som si na Bellu. Na jej neodolateľnú vôňu. Ako jej pulzovala krv v žilách, hlasno bilo srdce. Odrazu som ju videl pred sebou, keď slastnými vzdychmi odpovedala na moje skúsené dotyky. Zacítil som mrazivý bozk a prebral sa. Odstúpil som od Kristen. Bella zmizla.

„Už nikdy viac to neurob,“ šepol som ťažko a vypadol z jej izby. Nadával som si do hlupákov a zároveň preklínal Bellinu krásu. Musela byť taká očarujúca, pýtal som sa v duchu. Odpoveďou mi však bolo len ticho. Vtrhol som do svojej izby a primrzol vo dverách. Bella bola preč, ale jej vôňa bola ešte stále taká intenzívna, akoby nikdy neodišla. Celé telo sa mi naplo bolesťou a hrdlo mi zovreli plamene. V ústach som cítil vlastný jed a len sťažka som bol schopný prehltnúť ho bez prímesi krvi.

„Upokoj sa, Edward, nesmieš jej ublížiť,“ pripomenul som si svoju prísahu. Opäť som nasal jej vôňu a vykročil ku skrini. Tá prísaha ma držala spútaného ako v okovách. Bolo by také jednoduché vraziť teraz do jej izby a vziať si všetko, čo mi jej telo ponúka. A to nehovorím len o krvi. Ale bola tu prísaha. A fakt, že je to Carlislelova dcéra a tej by som nikdy nedokázal ublížiť.

Vytiahol som si smoking a znechutene ho na seba navliekol. Oveľa radšej som mal voľnejšie oblečenie – jeansy a tričko. Ale predpisy sú predpisy. Letmo som nakukol do zrkadla a potom vyšiel na chodbu. Hlasy som počul z Amunovej izby, ale aj z obývačky. Nazrel som do mysle Benjamina, či v spoločenskej miestnosti neuvidím Bellu, ale nebola tam. Jeho myšlienky sa teraz zameriavali na krásnu blondínku menom Sarah. Nechcel sa s ňou oženiť, aj keď v jeho očiach po tej jednej noci plnej vášne ešte viac stúpla. Vypol som svoju schopnosť, o toto som sa naozaj nechcel pozerať. Išiel som teda za Amunom. Ani dnes sa nechystal s Tiou opustiť letný dom. Victoria sa stále celá chvela a neprebrala sa zo šoku. Potichu som zaklopal a vošiel. Ryšavka sedela v kúte izby a rukami si obopínala nohy. Kývala sa z jednej strany na druhú a stále opakovala tie isté slová. Amun s Tiou stáli pri okne a zničene na ňu pozerali.

„Čaute,“ pozdravil som ich a pristúpil k nim. „Ako je na tom?“

„Zle. Stále melie o vlkolakoch, asi sa z toho už nedostane. Je upírkou len rok, asi by bolo najlepšie...“ Veľavýznamne sa na mňa pozrel. Pochopil som. Bolo to ako so zranenou mačkou. Ak sa jej už nedalo pomôcť, mohli ste ju aspoň zbaviť bolesti. Raz a navždy.

Chvíľu som sledoval Victoriu a rozprával sa s Tiou, ako to chcú urobiť. Upírka nereagovala na náš rozhovor. Akoby bola mysľou niekde úplne inde. Po polhodine som už musel ísť. Rozlúčil som sa s nimi a vyšiel pred dom. Nasal som čerstvý vzduch. Limuzína čakala iba na mňa. Vnútri sedela už aj Isabella. Nevidel som jej do tváre, pretože pozerala von oknom. Na sebe mala nádherné tmavo-fialové šaty bez ramienok a o niečo bledším korzetom. Keď som si sadol proti nej, trochu sa zatriasla, ale nevenovala mi najmenší pohľad a ja som sa jej ani nečudoval. Vodič naštartoval.   

***

„Smiem prosiť?“ opýtala sa ma sladká upírka a ja som prerušil svoje sledovanie. Obzrel som si ju. Nevyzerala zle, no jej myšlienky by odpudili každého. A tak som ju rýchlim gestom odmietol. Zjavne si myslela, že tu nemám partnerku, keď stojím v kúte miestnosti, unavene opretý o podporný stĺp. Ale mýlila sa. Kristen sa vykrúcala stredom parketu s mladým Angličanom, ktorý jej azda priveľmi vášnivo opätoval každý dotyk. Ale ona nebola stredobodom môjho záujmu. Bola ním Bella.

Konečne dotancovala s oplzlým chlapíkom, ktorý myslel len na jej oblú postavu a teraz stála pri stole na druhej strane miestnosti. Pokojne si odchlipkávala z pohára a neraz zavadila o môj pohľad. Ale hneď na to ho znechutene odvrátila a vo mne zovrelo. Mal som sto chutí ísť k nej a vyžiadať si všetky zvyšné tance. Pohľad, ako tancuje s niekým iným, mi nerobil dobre. Ale ovládol som sa. Nezniesol by som odmietnutie. Hlavne nie od nej.

Prišiel k nej Aro a ona sa ako na povel otočila a vyčarovala široký úsmev. Čosi mu šepkala, len ťažko som mohol cez hluk počuť jej slová. Aro sa zasmial a ona sa pridala. Vedel som, že sa núti. Už som videl jej pravý úsmev a takto nevyzeral.

Vzal ju okolo pása a vo mne stuhla krv. Prešli spolu ku schodom a na horné poschodie s Felixom v tesnom závese. Keď sa stratili za rohom, nedokázal som sa len tak nečinne prizerať. Prerazil som si cestu stredom parketu, nevšímajúc si nadávky na moju osobu. Schody som bral po štyroch a behom stotiny som bol na poschodí. Všimol som si Felixa a zanadával som, keď sa jeho oči zabodli do mňa. Toho chlapa som nikdy nemal rád a teraz už bol hlboko pod čiarou. Mal som dve možnosti. Po prvé, zmerať si s ním sily a snáď by sa mi aj podarilo vyhrať. A po druhé, prejsť za Isabellou nenápadne.

Vzhľadom na Felixovu mohutnú postavu som volil druhú možnosť. Prešuchol som sa do izby a vyšiel som cez okno. Postavil som sa na rímsu a bez väčších ťažkostí sa dostal až k rozsvieteným svetlám v okne druhej izby. Spoza závesov som si všimol Ara. Zachytil som jeho myšlienky.

Krásna Maria, už sa teší, ako ťa dnes v noci zabijem. Nie, najskôr si ťa vezmem a potom ťa zabijem. Budeš ma prosiť o milosť, ako tvoje predchodkyne. Uvidíš, že čoskoro sa stanem tvojim pánom...

Prišlo mi zle. Ledva som dokázal zastaviť dáviaci reflex a radšej som vypol svoju schopnosť. Ale tesne pred tým som sa pozrel, kde je Isabella. Bola zamknutá v kúpeľni a podľa Arových myšlienok sa pripravovala na veľkú noc. Dnes ju nedostaneš, pomyslel som si a mienil to aj splniť. Nechápal som len jedno: prečo sa Isabella zbytočne vystavovala riziku? Aro ju mohol predsa kedykoľvek odhaliť, tak prečo? A prečo sa s ním chcela vyspať? Vari bola až taká zvrhlá?

Nie, tomu som nemohol uveriť, aj keď to bolo najpravdepodobnejšie. Ale podľa jej slov, bola ešte pannou... Alebo mi klamala?  Preboha, naozaj som sa nechal oklamať druhotriednou klamárkou? Aj keď, musel som uznať, že ma so svojím pôvodom klamala dosť dlho. Ak by mi Alice nepovedala pravdu, asi by som ešte teraz nevedel, čím vlastne je. A hlavne kým.

Chytil som sa okna a opatrne sa načiahol za druhým. Isabella nemo hľadela do zrkadla, tvár mala odhalenú a bledú ako mramor. V očiach mala váhanie. Rozhodovala sa a to ma celkom aj potešilo. Zaklopkal som na okno, ale len tak jemne, ako keď konáre stromov narážajú pri veľkom nápore vetra do sklenených tabúľ. Aj to však stačilo, aby sa naľakala. Zmätene sa na mňa otočila a otvorila okno. Ja som bez najmenšieho slova vkĺzol dnu a pozrel sa Arovi opäť do hlavy. Nič nepočul, aj keď sa mu zdalo podozrivé, že teraz z kúpelky počuje biť dve srdcia. Tento jav však pripísal množstvu krvi, ktorú vypil.

Neváhal som ani sekundu. Schytil som Bellu okolo pása a vyskočil s ňou von oknom. Vlastným telom som zmiernil jej pád, aj keď mňa to pekelne bolelo. „Dočerta, čo si o sebe zase myslíš?“ trieskala mi do pŕs a snažila sa postaviť. Lenže čipka zo sukni sa jej zamotala do môjho zipsu na nohaviciach a nechcela povoliť. „Sakra,“ zanadávala. Začul som, ako Aro rozrazil dvere na kúpelke a hlasno sa dožaduje svojej koristi. Vzal som Bellu na ruky, aj keď protestovala a bežal som popri vile, hlavne preč od toho zvrhlíka.

„Pusti ma. Ako si to dovoľuješ? Čo si tam robil a prečo sa mi stále pletieš do cesty?“ zasypávala ma otázkami moja krásna, hnedovlasá batožina. Ignoroval som každú z nich. Kým som si nebol stopercentne istý, že sme dostatočne ďaleko od vily, nezastavoval som.

„Tak ma už konečne pusti!“ rozkázala si odrazu panovačne. V duchu som sa usmial, ale poslúchol som. Odrazu som zastavil a tak prudko odtiahol ruky, že dopadla bolestivo na zadok. „Au, dočerta, ty si ale grobian,“ komentovala a šúchala si bolestivé miesto. Neuvedomila si pri tom, čo sa stalo.

Látka zachytená o môj zips nepovolila, ale pri Isabellinom prudkom pohybe zobrala zo sebou aj ďalšie časti jej šiat. Teraz mala na stehne veľkú dieru, ktorá však odhaľovala viac ako len stehno.

Zavrčal som. Zrak som nemohol spustiť s jej dokonalých tvarov. Všetko sa vo mne búrilo. Cítil som, ako ma v nohaviciach opäť tlačí. Bol to nepríjemný pocit a jediný spôsob, ako ho zastaviť, bolo vziať si ju. Už som to aj chcel urobiť, ale potom sa znova pomrvila.

„Dočerta, pozri sa, čo si urobil,“ hnevala sa a snažila sa akosi zakryť svoje nahé lono. Problém bol v tom, že ja som sa už dávno pozeral a vôbec mi to nerobilo dobre. Nechcel som sa len pozerať. Chcel som sa dotýkať a bozkávať ju. A nakoniec sa zahryznúť...  

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever! - 13. Skúška ohňom: