Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hvězda - 12. kapitola

23.05.2010 (15:45) • Nessienka, Blotik • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2038×

12. kapitola

Pohľad Is:

Keď nás rozmotali, ospravedlnila som sa Angele. Tá sa iba smiala a nechcela žiadne ospravedlnenie počuť. Tak som jej navrhla, aby išla k nám. Na obed. Angela nebola proti. Dohodli sme sa, že po škole pôjde rovno s nami.

„Tak sa zatiaľ maj,“ povedala som jej, keď som vychádzala zo šatne. Angela mi zamávala a ja som išla na ďalšiu hodinu. Pred vchodom ma čakal Edward.

„Som rád, že si sa s ňou skamarátila,“ povedal a pobozkal ma do vlasov. Následne ma objal okolo pásu.

„Ja tiež. Dúfam, že si dneska všetko vyjasníme,“ povedala som a pobozkala ho na pery. Keď som sa chcela odtiahnuť, nesúhlasne zamručal a pritiahol si ma späť do náručia. Bozkávali sme sa, až kým nezazvonilo.

„Tiež dúfam,“ povedal, a mne chvíľu dochádzalo, že tým vlastne súhlasil s mojím predošlým tvrdením. Z jeho prítomnosti raz asi zošaliem.

Celý deň sa už nedialo nič, čo by upútalo moju pozornosť. Všetko bolo v najlepšom poriadku. Ja som mala hodiny s Edwardom, občas bola hodina s Angelou, ale nič zvláštneho sa nedialo. Edwarda a mňa nič nerušilo. Dokonca sa priznal, že Angela na neho nepôsobila, akoby ani nebola s nami v jednej miestnosti.

Keď sa skončila posledná hodina, išli sme k autu a čakali na Angelu.

„Prepáčte, trochu nás zdržal profesor. Tak, ideme?“ opýtala sa úplne nadšene. V tomto nadšení mi pripomínala Al. Ach, ako mi chýbala moja maličká sestrička a jej manžel. Bohvie, kedy ju uvidím nabudúce.

„Ideme,“ pokývala som hlavou a už sme všetci nastupovali do auta. Cesta prebiehala dobre. Rozprávali sme o všetkom možnom. Dokonca som tak nejako pocítila, že ona tiež nie je obyčajným človekom, na ktorého vyzerá. Bola niečo, o čom nemám tušenie. Opýtam sa jej na to neskôr. Dúfam, že mi dôveruje natoľko, že mi to povie.

„Tak, sme tu,“ povedala som, keď sme zastavili. Vystúpila som z auta a išla ku vchodu. Čakala som, až sa Angela pozviecha a pôjde ďalej, ale naďalej stála pred domom a užasnuto naň pozerala.

„Páni, máte to tu prekrásne,“ zašepkala s úžasom. Ešte niečo si zamumlala popod fúzy, ale Edward nemal šancu to počuť. Ja som mala lepší sluch, tak som mohla počuť, čo si mrmlala: ‚Ja som tu celý život, ale toto si nevšimnem. Ako som mohla? Veď to tu mám strážiť a taká vec, ako prestavovanie domu by mi nemalo uniknúť. Dúfam, že sa to nestane pravidlom.‘

Nechala som to tak. Ak bude chcieť, povie nám to sama. Teda dúfam.

„Tak, chcela som sa s tebou porozprávať,“ povedala som jej, keď sme si sadli na pohovku. V dome bolo podozrivé ticho. Emmett a Rose boli v škole, ale kde je Esme? Nemala by byť doma?

„Tak hovor,“ ponúkla ma a ja som sa nadýchla a začala som:

„Viem, že nie si normálny človek, tak prečo chodiť okolo horúcej kaše? Ja tiež nie som človek a Edward tiež nie. To ale určite vieš.“ Len prikývla, že to všetko, čo som teraz povedala, je pravda. Aspoň niečo.

„Chcela som ti len povedať, že tá zamilovanosť do Edwarda, nebola spôsobená tebou. Nejako sa to u nás zvrtlo a preto si sa doňho zaľúbila.“ Len na mňa vypleštila oči a nevedela, čo by mala povedať. Ja som čakala, ako bude reagovať, ale reakcie som sa nemohla dočkať. Stále tam len sedela a pozerala na mňa. Dúfala som, že sa teraz na mňa s krikom nevrhne a nebude ma obviňovať, že to ja som za všetko vinná. Teraz sme sa spriatelili, tak prečo to kaziť?

„Ja… ja… nemám slov,“ povedala, ale stále som nemohla vedieť, či to myslela kladne, alebo záporne.

Vyzerala, že sa chystá ešte niečo povedať, ale v tom sa ozvala rana ako z dela a nebom sa prebleskol záblesk ostrého svetla. Búrka to asi nebola, ten záblesk a tá rana, to všetko mi bolo dôverne známe. Takto prichádza na svet hviezda, a podľa všetkého dopadla pred dom.

Postavila som sa na nohy a rýchlo som vybehla von. Angela a Edward sa ponáhľali za mnou. Takmer bytostne som cítila ich napätie a zvedavosť. Vybehla som von a to čo som tam videla a prikovalo k zemi. Prekvapene som pozerala pred seba. V strede záhrady stál mne dobre známi muž – Moon. Stále vyzeral rovnako ako na oblohe.

Vlasy čierne ako noc a oči podobnej farby, v ktorých svietili drobné iskričky špecifické pre náš druh.

„Moon? Čo tu robíš, Moon?“ spýtala som sa popletene. Počula som ako Edward potichu zavrčal. Moon bol pravdepodobne zdrojom našich problémov, nečudujem, že bol naštvaný.

Moon sa na mňa otočil a tváril sa veľmi zmätene. Takéhoto som ho ešte nikdy v živote nevidela. Moon sa vyznačoval sebavedomím a určitou aroganciou, ale aj veľkou inteligenciou a lojálnosťou. Teraz som pred sebou videla mladého muža, ktorý vyzeral zraniteľný a slabý, nevinný ako malé dieťa.

„Moon?“ spýtala som sa znova, keď neodpovedal a priblížila som sa k nemu bližšie. Edward išiel potichu za mnou a stále potichu vrčal.

„Kto si?“ spýtal sa potichu a vyzeral veľmi zmätený. Prekvapene som sa na neho zadívala, odkedy on neviem, kto som?

„Ty nevieš? Nepamätáš si?“

„Neviem. Viem, že som Moon a viem, že som niečím nahneval svoju sestru a ona ma poslala tu, na zem. Ale nič iné si nepamätám,“ povedal zmätene. Znepokojene som zaprskala. Edward sa na mňa zvedavo zadíval, pýtal si odpoveď.

„Jeho sestra sa volá Sunny. Asi si mal pravdu, že je za toto zodpovedný, Sunny netrestá len tak pre nič. Ak trestá ona, dotyčný si trest nanajvýš zaslúži,“ povedala som potichu. Moon sa pozeral na Angelu. Schmatla som Moona za ruku a ťahala ho do domu. Mali by sme si pohovoriť, ale to bude asi problém, keďže si nič nepamätá.  

Posadali sme si na pohovku. Ja a Edward na jednu stranu, Angela a Moon na druhej strane. Spomenula som si, že Angela mi neodpovedala.

„Angela? Čo si za bytosť?“ spýtala som sa po dlhom tichu. Angela prekvapene zdvihla hlavu.

„Ty sa ma pýtaš, kto som, keď si tvoj priateľ nič nepamätá?“

„Sunny mu nezobrala spomienky len tak pre nič. Ako som povedala, ona trestá len keď naozaj musí. Nedozvieme sa prečo, len keď nám to Sunny povie a ona nie je práve fanúšičkou “rodinných“ stretnutí. Tak znova sa pýtam, čo si zač?“ spýtala som sa znova. Angela na chvíľu premýšľala, ale potom prikývla, akoby mi tým dávala znamenie, že mi to prezradí. Celá nedočkavá som čakala na jej vysvetlenie.

„Ja tiež nie som obyčajný človek, ako si už sama povedala. Neviem, čo si zač, ale prečo to nepovedať,“ blažene sa usmiala a kdesi sa zapozerala. Pozrela som sa tým smerom a pozerala som na Moona.

„Som strážca tohto mesta. A čo si ty? Viem, že si upír, Edward. Teba som tu už raz stretla. Akurát vás bolo o dvoch menej. Ale ty mi stále ostávaš záhadou.“

„Som hviezda. Moon bol, už podľa mena, Mesiac. Keď je ale mesiac na zemi, na oblohe sa práve zrodil iný mesiac. Aké meno mu dali, to naozaj neviem. Tuším ale, že to bude tiež Moon. Teraz tu Moon ostane spolu s nami. Ako ja. Už sa nevráti, pretože teta Sunny ho už späť nevezme. Na čo by boli dva mesiace, že?“ Angela ostala pozerať s otvorenými ústami. Ja som sa začala smiať. Vyzerala veľmi smiešne.

„Angela, zatvor ústa,  lebo ti do nich vletí mucha,“ poradila som jej. Angela sa spamätala a potom sa opäť pozrela na Moona. Prečo sa stále na neho pozerá?

„Angela?“ vyrušila som ju v jej pozeraní sa.

„Áno?“

„Dúfam, že to nie je to, čo si myslím, že to je.“

„A na čo myslíš?“ povedala, ale stále ku mne hlavu neotočila.

„Angela, nehovor mi, že si sa zaľúbila?“ opýtala som sa jej. Až teraz od Moona odtrhla hlavu a ako som sa pozrela na Moona, aj on sa na mňa pozrel až teraz. Angela sa začervenala a Moon na ňu neveriacky pozeral. Takže Moon je na tom rovnako. Super. Máme tu zamilovaný párik. Zamilovali sa do seba dve odlišné bytosti. Jedna bola donedávna “zamilovaná“ do môjho priateľa. Druhý nám zase doteraz robil svojimi kúzlami len samé problémy.  Aký je ten svet krásny...

shrnutí (blotik)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), Blotik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hvězda - 12. kapitola :