Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hvězda - 10. kapitola

27.03.2010 (18:00) • Nessienka, Blotik • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2489×

10. kapitola

Pohľad Is:

Niečo ma ťahalo k moru. Nevedela som, prečo ma to tak ťahalo. Jedna vec ma síce napadla, ale je to vôbec možné? Veď Al má byť inde, alebo nie? No rozhodne nie tu, na tomto mieste. Prečo sa jej nespýtať? Ak neodpovie, je stále nad Forks. Keď odpovie, je nad morom. Aj keď neviem, prečo by tam mala byť.

„Al, čo potrebuješ?" opýtala som sa a dúfala, že mi nikto neodpovie. Bolo by to veľmi čudné, kdeby mi odpovedala.

„Is, som taká šťastná, že ťa to napadlo. Ja..."

„Al, čo ty tu robíš? Nemáš byť nad Forks? Čo robíš tu, nad morom?" pýtala som sa jej, aj keď som bola veľmi šťastná, že ju znova počujem. Je ako môj strážny anjelik. Síce je to hviezda, ale aj tak.

„Ja neviem, či ti to môžem povedať, pretože by ma Moon zabil, ale ver Edwardovi. Vypočuj si ho," prosila.

Čo sa do toho stará? Ona ho nevidela. Nevidela, ako sa tvári. Nič mi nepovedala. Je to síce moja najlepšia kamarátka, ale prečo si to nechávala pre seba? Mohla mi to povedať skôr, ako som sa stihla zaľúbiť do Edwarda. Teraz sa mi bude veľmi ťažko odchádzať. Ak vôbec odídem. Môj život má zmysel, len keď som s ním. A teraz nie som s ním. Som sama. Zranená. Moje srdce, ktoré je ľadové, a pritom žiarivé ako hviezda, je zlomené. Je prelomené na dve časti.

„Al prečo si ma nevarovala? Ako si mohla byť taká krutá. Vedela si, že ho ľúbim a nechala si ma v tom. Bola som slepá. Bola som slepá voči tomu, čo skrýva. Koho miluje naozaj,“ osočila som sa na ňu.

„Ale miluje teba. Ja ti naozaj nemôžem povedať, prečo sa tak správa. Mohlo by to byť to posledné, čo by som v živote spravila.  Raz som sa ti už snažila pomôcť, a preto som tu skončila. Dúfam, že to časom pochopíš. Ale už musím ísť. Mám prácu, bohužiaľ. Obaja máme prácu. Mám ťa rada. Najviac na svete. Ako svoju mladšiu sestričku, ktorú musím chrániť."

A potom jej už nebolo. Ale ako to myslela? Je to predsa moja kamarátka. Najlepšia kamarátka, ktorá mi nikdy neklamala. Budem jej veriť aj teraz.

Vydala som sa späť do Forks. Za Edwardom. Možno bude mať nejaké vysvetlenie, ktoré by som mohla aj pochopiť. Ktoré by to mohlo všetko vysvetliť. Al, Edwarda, dokonca aj to, čo povedala o Moonovi. Ak to pomôže, budem jej vďačná do konca sveta. Alebo do konca svojich dní.

Už som bežala tak dve minúty a začala som spoznávať lesy Forks.

„Edward.." zašepkala som, keď som ho uvidela kľačať na zemi, v snehu. Bol taký smutný. Bolo mi ho ľúto. Jeho smútok, môj smútok. Chcela som ho nejako rozveseliť. Nejako mu pomôcť. No neviem ako.

„Is? Is!" rozkričal sa na mňa a už ma zvieral v náruči. Takmer som to nepostrehla. Bolo to dosť rýchle, dokonca aj na upíra. Dokonca by sa mohol rýchlosťou vyrovnať hviezde.

„Prepáč," zašepkal a odtiahol sa odo mňa.

„Prišla som si pre to vysvetlenie. Ale buď rád, že mám kamarátov, ktorý majú radi aj teba," povedala som mu záhadne.

„Ako to myslíš?" pozrel sa na mňa zo zvedavým výrazom.

„To je teraz jedno. Tak môžeš začať vysvetľovať," pokynula som mu rukou, aby si sadol. Aj keď to nepotreboval.

„Čo všetko si vtedy počula?“ spýtal sa zvedavo, ale opatrne. Asi vedel, že každú chvíľku môžem utiecť. Pozná ma dobre.

„Len to, ako si hovoril, že ťa niečo ako láska ťahá k Angele,“ povedala som smutne a sklonila hlavu.

„Len to? Nič viac?“ spýtal sa opatrne. Len som kývla, neodvážila som sa zdvihnúť hlavu a pozrieť mu do očí.

Smutne si povzdychol a začal rozprávať. Povedal mi všetko, o čom s Rose hovorili. Každým slovom som si v duchu viac a viac nadávala a bola som na seba naštvaná. Najradšej by som si nafackovala. A Al pri najbližšej príležitosti vybozkávam nohy a do konca večnosti jej budem ďakovať, ako šialená. Mala pravdu, Edward mi poskytol viac než dobré vysvetlenie. Toto nie je jeho vina. Za toto môže nejaká hviezda, sú v tom naše čary.

„Prepáč, mala som ti veriť,“ povedala som nakoniec smutne, zhnusená sama zo seba. Keby som bola na jeho mieste, vynadala by som si.

„A ako si mohla? Nepopieram. Milujem ťa tak veľmi, že to až hraničí s posadnutosťou. Kedykoľvek som s tebou, myslím len na teba a nič iné ma nezaujíma. Ale keď je nablízku Angela, niečo ma k nej ťahá. Neviem, čo to je. Je to niečo ako túžba. Som si ale istý, že kým si neprišla, ani som si ju nevšimol. Ja ťa milujem, zbožňujem ťa, Is. Ale niečo, akoby ma ťahalo od teba preč. Hlavne keď som s Angelou,“ povedal kajúcne a sklonil hlavu do dlaní. Mňa však nezaujímalo to o Angele. Jediné, pre mňa podstatné je, že ma miluje rovnako ako ja jeho. A to je najdôležitejšie. To ostatné zvládneme.

„Asi máš pravdu, Edward. Toto mi sedí na hviezdne čary. Toto nie je len tak. Len si neviem predstaviť, prečo by to niekto robil. My, hviezdy, nie sme pomstychtivé. Žijeme spolu, vedľa seba, niekoľko tisíc – niektorý dokonca desaťtisíc – rokov. Naučili sme sa jeden druhého rešpektovať a nevyrábať problémy. Neviem si predstaviť, prečo by nás chcel niekto rozdeliť na náš úkor,“ povedala som zamyslene. Nikdy som nemala žiadnych nepriateľov. Žiadna hviezda nikdy nemala nepriateľa. Sem tam vznikajú nejaké konflikty, nežijeme predsa v Utópii. Ale všetko to boli len maličkosti.

„Is?“ spýtal sa zrazu a jeho hlas bol smutný? Prečo bol smutný? Ja nechcem, aby bol smutný. Ja mám rada jeho úsmev.

„Čo sa deje, Edward?“ spýtala som sa opatrne.

„Naozaj tu môžeš ostať len rok?“

„Je to pravda, Edward. Sotva som prehovorila Moona, aby ma sem vôbec pustil. Rok je málo, ale je to aspoň niečo. Som spokojná, že som dostala aspoň rok. Rok strávený s tebou, s tvojou rodinou. Je to málo, ale aspoň niečo,“ povedala som a objala ho okolo pása. Pritiahol si ma na svoju hruď. Vdychovala som jeho omamnú vôňu a bola som šťastná. Čo viac si priať v takejto chvíli?

„A čo to ostatné, čo si povedala? Naozaj môžeš vyhasnúť?“

„Je to pravda. Bolo to riziko, keď som sa rozhodla ísť sem dolu. Milovala som ťa už tam hore a chcel som byť s tebou. Chcela som ťa aspoň raz objať, rozprávať sa s tebou. Zdal si sa mi milý, taký smutný. Videla som celú tvoju rodiny. Zamilovala som si ich. Riziko však bolo v tom, že by si ma nemusel milovať. Keby to tak bolo, vyhasla by som. Zomrela by som,“ povedala som smutne. On si ma ešte viac pritúlil a zaboril mi tvár do vlasov.

„Prisahám, že ti už neublížim,“ zamrmlal mi do vlasov. Zdvihol hlavu a zahľadel sa mi do očí. V jeho očiach bola láska a odhodlanie, neha a šťastie. Tak isto som sa cítila aj ja.

Až mučivo pomaly sa priblížil k mojim perám a začal ma bozkávať. Najskôr nežne. Potom rýchlejšie a vášnivejšie. Zobrala som celú svoju silu a zvalila ho do snehu. Pretočil sa na mňa a podoprel sa na lakti, aby ma neťažila jeho váha. To všetko bez toho, aby rozpojil naše pery... 

Pohľad nikoho:

Na odľahlom mieste, kde nikto nedovidí, sa rozčuľoval mladík a búchal pri tom do stola.

„Nebozkávaj ho! Nesmieš! Ty si moja!“ kričal ako zmyslov zbavený mladík. Bol takmer šialený od hnevu. Keby sa teraz niekto vyskytoval v jeho blízkosti, zle by dopadol.

„Pusti ju! Ona je moja!“ kričal opäť, tento krát na toho chlapca. Možno ho počuli, a možno nie. Bolo mu to jedno. Cítil sa zradený, podvedený. Celý život ho povzbudzuje a nakoniec ho nechce? Vyberie si niekoho takého ako je on? Ako len mohla?

„To Al! Pričarovala jej tú lásku!“ skríkol, akoby objavil Ameriku. A bol úplne vedľa, zabudol, že pravá láska sa nedá vyčarovať.

„Však počkaj, Is! Počkaj, Edward! Ja vám ešte ukážem! Ešte len spoznáte pravého Moona!“ kričal a kričal. Celý palác sa otriasal pod náporom jeho kriku. Počuli ho snáď všetky hviezdy na celom svete. A budú mať doživotne poškodený sluch.

Shrnutí (blotik)

 << >>

Tak čo? Chcete aj pokračovanie?

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), Blotik, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hvězda - 10. kapitola :