Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hranica - 1. kapitola

09.03.2013 (13:15) • loca • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 951×

Bella:

„Jacob? Čo tu robíš?“ opýtala som sa prekvapene. „Nečakala som, že prídeš.“

„Mám odísť?“ opýtal sa tým svojím hlasom, ktorému nešlo odolať.

„Nie,“ povedala som rýchlo. „Nie, som rada, že si prišiel. Dlho sme sa nevideli,“ povedala som už pokojnejšie. Naozaj mi chýbal.

„A práve preto som tu. Chýbaš mi,“ povedal a uprel na mňa svoj prenikavý pohľad. Povzdychla som si.

„Myslela som, že toto už máme za sebou.“ Uhla som pohľadom, aby som nevidela v jeho očiach možnú bolesť.

„Ty to máš za sebou. Ja sa nedokážem cez to preniesť.“ Otočila som sa a odišla do kuchyne. Svojim spôsobom som utiekla, ale bolo to na nič. Jacob išiel pochopiteľne za mnou.

„Prečo si prišiel?“ ozvala som sa, keď on mlčal. Bez vyzvania sa posadil na jednu z kuchynských stoličiek a pozrel mi do očí.

„Už som ti povedal. Chýbaš mi, chcel som ťa vidieť.“ Nevedela som, čo na to povedať, tak som mlčala. Nemohla som si pomôcť, mala som taký pocit, že sa niečo stane. Ešteže Edward odišiel dnes na lov, keby tu nájde Jacoba, tak by to dopadlo veľmi zle.

„Ako sa máš, Bella?“ opýtal sa Jake. Snáď sa nakoniec budeme môcť porozprávať. Jacob mi naozaj chýbal. A aj naše rozhovory.

„Fajn. Mám sa fajn. A čo ty?“ Sadla som si oproti nemu, takže sa musel otočiť.

„Bolo aj lepšie.“ Usmial sa nepresvedčivo. Hlások v mojej hlave mi hovoril, aby som sa nepýtala, lebo odpoveď by mohla všetko pokaziť. Nemusela som ho počúvnuť, lebo Jake sám pokračoval. „V poslednom čase je v rezervácií nejaké napätie. Nevieme, čo sa deje, ale musíme byť pripravení.“

„Pripravení na čo? Myslíš, že nejaký...“ nedopovedala som. Moje posledné stretnutie s kočovnými upírmi nebolo práve ako čaj o piatej.

„Nevylučujeme ani túto možnosť, ale taktiež...“

„Stále hovoríš my! Ja chcem vedieť, čo si o tom myslíš, Jake, nie aké domnienky má svorka.“

„Myslím si, že by ťa tá tvoja pijavica nemala nechávať osamote. Ak to nedokáže, môžem to zariadiť.“

„Prestaň, Jacob! Edwardova sestra sa ponúkla, že ostane somnou, ale ja som chcela byť sama.“ Nechcela som sa s ním hádam. Preto som sa už zmierlivejšie opýtala: „Čo si myslíš o tom napätí?“

„Niečo sa deje,“ povedal zamračene. „Niečo prevratné,“ dodal tichšie. Obaja sme mlčali, každý ponorený vo svojich myšlienkach. Vie Edward, že sa v rezervácií niečo deje? Preto išiel na dlhší lov? Vie, čo sa deje? Prečo mi to nepovedal? V mojej hlave vírilo množstvo otázok, na ktoré mi mohol odpovedať len Edward. Kedy sa vráti?

„Bella?“ Jacob ma chytil za ruku a jemne ňou potriasol. „Vnímaš ma?“ zasmial sa. 

„Och, áno, prepáč, čo si hovoril?“ ozvala som sa zmätene nad tým ako bezstarostne a veselo znie jeho hlas.

„Pýtal som sa, čo dnes večer robíš.“

„Och, ja neviem,“ vyjachtala som zaskočená jeho slovami. Pred pár minútami sme sa bavili o napätí v rezervácií a zrazu sa pýta na moje večerné plány. „Ja neviem,“ povedala som teraz už rozhodne. Dúfala som, že sa Edward vráti ešte dnes, ale ak nie... „Asi sa budem učiť,“ ozvala som sa napokon.

„No a čo by si povedala na kino?“ Tak toto je zlé. Čo, do pekla, mám urobiť? Nechcem mu ublížiť odmietnutím. „Haló? Opäť ma nevnímaš.“ Usmial sa Jake. Neuvedomila som si, že na mňa hovorí. „Tak čo?“

„Vieš ja...“ Prerušil ma zvuk motora na príjazdovej ceste. Že by sa Charlie vrátil tak skoro? Alebo je to už Edward? Edward by nešiel autom.

Dvere sa otvorili a o sekundu neskôr som stála v Edwardovom objatí. Prekvapene som zažmurkala.

„Edward,“ šepla som do ticha a pevne ho objala. Pritiahol si ma bližšie a pozrel mi do očí. Jeho oči boli čierne, čo ma vykoľajilo, ale nič som nepovedala, lebo vtedy nás Jacob upozornil na svoju prítomnosť.

„Nemal by si ju nechávať tak dlho samú.“ Uškrnul sa Jacob. Edward zrazu zavrčal a chladne hľadel Jacobovi do očí. Nebola som si istá či chcem vedieť na čo myslí.

„Daj od nej ruky preč,“ zavrčal Edward znova. Toto nedopadne dobre.

„Donúť ma,“ povedal Jacob a tvrdo sa na Edwarda pozrel. Chcela som sa medzi nich postaviť ako to robia vo filmoch, ale Edward ma tak tuho zvieral, že som sa nedokázala dostať z jeho objatia.

„Dosť,“ skríkla som, keď som na Edwardovi zbadala, že chcel tú možnosť vyskúšať. „Jacob, neprovokuj ho, prosím,“ povedala som naliehavo.

„Zavolám ti,“ ozval sa a odišiel. Nezabudol buchnúť dverami.

Pozrela som sa na Edwarda, no ten sa nepozeral nikam. Mal zavreté oči, vyzeral akoby sa na niečo príliš sústreďuje. Asi chcel dobehnúť Jacoba.

„Ahoj,“ ozval sa s jemným úsmevom po chvíli.

„Ahoj,“ oplatila som mu a postavila som sa na špičky, čakajúc bozk, ktorý som samozrejme dostala.

Odtiahla som sa od neho a ostala ticho. Mala som plnú hlavu nejakých myšlienok.

„Čo sa deje, Bella?“ opýtal sa vždy pozorný Edward. Na to, aby som mu klamala ma poznal až príliš dobre, tak som len pokrčila ramenami. „Vieš, že mi môžeš povedať hocičo?“ Prikývla som a on čakal.

„Jake mi povedal, že v rezervácií je nejaké napätie... Napadlo mi, no, že či náhodou nejaký...“

„O nikom nevieme.“ Skočil mi Edward do reči. „Alice nikoho nevidela a nikoho sme nezacítili,“ povedal rozhodne. „Ale náhodou viem, čo sa deje v rezervácii.“

Čakala som, ale ďalšie slová neprichádzali. „A povieš mi to?“

„Povedal by som, ale ty mi neuveríš a nahneváš sa prečo také veci hovorím.“ Smutne sa usmial. „Jeden z vlkov začal vzdorovať Samovi a...“

„Jacob?“ šepla som. Mlčal, čím mi to potvrdil. „Nie. Možno má Jake nejaké zlé obdobie, ale určite by nešiel proti Samovi.“

„Ako som povedal. Neveríš,“ usmial sa. „Teraz by som ťa mal presvedčiť, že hovorím pravdu a že Jacob je zlý. A ty sa samozrejme nahneváš, ale napriek tomu, Bella... Jacob sa dosť zmenil a je nevyspytateľný.“

„Ako nevyspytateľný?“

„Jeho myšlienky ohľadne teba sa zmenili,“ povedal tvrdo. „Už nikdy nedovolím, aby sa k tebe priblížil.“

„Edward, prosím ťa. Jacoba poznám už veľmi dlho. Nikdy mi nechcel ublížiť. Nemôžeš mi zakázať, aby som sa s ním vídala.“

„Ale môžem ťa zamestnať natoľko, že nebudeš mať čas,“ zasmial sa. „Môžem začať aj teraz.“ Sklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal. Srdce mi splašene búchalo a po chvíli som sa musela odtiahnuť, aby som sa nadýchla. Šikovne zažehnal náš rozhovor. So strachu, že sa naňho naozaj nahnevám alebo pre niečo iné?

„Ako bolo na love?“ opýtala som sa zvedavo.

„Vlastne sme nelovili,“ priznal sa. Preto tie čierne oči. Myslela som, že to bola reakcia na Jacoba. „Alice mala víziu, teda ide o to, že nemala, tak som sa vrátil najrýchlejšie ako som mohol.“

„Čo videla?“

„Nevidela. Po ceste som plánoval pre nás výlet a Alice ťa tam nevidela.“ Mňa? „Tak veľmi som sa o teba bál, že som sa okamžite vrátil,“ povedal ustarane.

„Aký výlet?“ opýtala som sa, aby som ho priviedla na iné myšlienky.

„V nedeľu bude slnečno. Pôjdeme na lúku?“ opýtal sa s úsmevom, ale oči mal vážne.

„Áno,“ súhlasila som nadšene. „Len my dvaja?“ Musela som sa uistiť. Keď sme tam boli naposledy vyrušil nás Emmett. Bolo to vtipné, ale aj tak chcem byť len s Edwardom.

„Áno, len my.“ Zasmial sa.

Poviedka bude naozaj krátka, pár kapitol.

Dúfam, že Vás zaujala a prečítate si aj ostatné kapitoly a necháte mi nejaký koment.

Autor: loca (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hranica - 1. kapitola: