Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hra srdcí 4. kapitolka

01.12.2009 (14:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 663×

4. kapitolka

POHLAD MAGIE

Plakala som stále viac a viac. Už som nevládala. Nedokážem žiť dalej. Nedokážem kráčať  s myšlienkou že Jane umiera kvôli mne. Je to moja vina. Keby som nebola taká hlúpa sedela by vedla mna. Smiala by sa a hrala by so mnou našu melódiu. Už nikdy neokúsim žiadne jej kuchárske umenie. Nikdy tu už pre ňu nebudem ked bude smutná. Nikdy ma nechytí za ruku , už mi nepovie ako ma ľúbi. Stratila som dalšiu vec v mojom živote najcenejšiu.

Išla som potkýnajúc sa do jej izby. Sadla som si na postel. Mala tam text našej novej piesne. Uvidela som tiž jej tričko, ktoré mala včera. Zobrala som ho a obliekla si ho. Cítila som ju pri sebe. Cítila som ako  pri mne sedí. Ako mi šepká že bude navždy u mňa.

Ale nie. Stratila som ju len pre svoju nevdačnosť. Plná smútku a samoty som zaspala. Ráno som sa zobudila  na to že mi škvŕka v bruchu. Ach keby si tu bola. Stiekla mi slza po tvári. Zišla som dole a otovirla ladničku. V krabičke bolo jedlo a na ňom papierik. Ked sa vrátiš z temných ulíc. A prestaneš trucovať tak sa najec. Ľúbim ťa. Tvoja sestrička Jane. <3

Vzala som ten papierik a čítala si ho stále dookola. Najedla som sa a šla znocu do jej izby. Sedela som tam asi hodinu a rozmýšľala ako budem žiť dalej. Či má zmysel žiť dalej. No zrazu som si spomenula na to  ked sme sa raz v posteli začali ohadzovať vankúšmi a niečo si sľúbili.

Pozerali sme telku v našej izbe. Mama už dávno spala.

Pozerali sme Súmrak. Čo iné však? Sme proste šialené.

“No, Edward  už sa vzchop a daj jej bozk.“kňučala Jane.

“Dobre veš že jej ho dá.“smiala som sa na nej. Ona vie byť taká trubka.

“Viem. Ale ostatní nemusia vedieť že viem.“smiala sa levo vlastne nevedela čo vypotila. Začali sme sa ohadzovať vankúšmi. Ked sme mali dosť lahli sme si na zem a pozerali sa strešným oknom na hviezdy.

“Vieš Magie musíš mi niečo slúbiť.“

“Počúvam.“ Vedela som že ked to hovorila sa mračila. Vždy ked nad niečím rozmýšla alebo ju niečo trápi spraví sa jej na tvári maličká vraska.

“Keby sa mi hoci kedy niečo stalo. Budeš žiť dalej že ?Nikdy si nič nepsravíš.Ja si to prajem. Aby si bola šťastná za nás obe aj keby to bolo to najtažšie čo máš spraviť.“Chvíľu som nič nehovorila.

“Tebe ten Súmrak lezie na mozog Jane.“

“Tak sľubuješ?“spýtala sa znovu.

“Sľubujem. Ale už podme spať ty potvora.“

“Dobre madam.“

Znovu som začala plakať. Som ňou opustená. Ale ja to slovo dodržím Jane. Sľubujem! Išla som upratať Spotovi klietku. Tak kamoško budeme to musieť niako zvládnuť.Ked som to mala hotové. Urobila som si úlohy. Išla do sprchy a išla som dokončiť našu novú pieseň. Zajtra mám školu. A po škole musím ísť vybaviť všetko okolo jej pohrebu. Znovu mi stiekli slzy. Ale pre Jane všetko.

Už ubehlo niekoľko mesiacov. Mojím najlepším Priateľom sa stal Simon. Viem že k nemu cítim niečo viac ale on ku mne určite nie. O 4 dni by mala Jane 18 rokov. Neboj sa sestrička oslávime ho.

Cŕŕŕn. Ozvalo sa zdola. Zišla som dole otvoriť.

“Ahoj, Simon.“tak som sa tešila že ho vidím. Sú totižto zimné prázdniny.

“Ahoj, trubka.“Vyceril zúbky. Zistila som o ňom pár vecí. Je studený, silný a strašne rýchly. Myslím že je upír. Ale chcem aby mi to povedal sám. Hlavné je že sa ho nebojím.

“čo ty tu ?“opýtala som sa ho.

“Ale chcel som ťa vidieť. Dlho si sa neozývala. Tak že či si v poriadku.“

“Aha. Jasné som v pohode.“usmiala som sa. Znovu ma objal. Ale toto bolo iné. Zobral ma do rúk a viedol ma von. Posadil ma do jeho auta.

“Kam ideme?“

“Musím ti niečo povedať Magie.“zamračil sa a na tvári sa mu spravila vrázka.

No a už je to tu. Išli sme už asi hodinku.

“čo ma ideš zabiť a zahrabať?“smiala som sa. Niekto tu nemá náladu. Teraz sme zabočili so ľava. Išli sme cez les. Furt to so mnou drkotalo. Už som si myslela že to nikdy neskončí. Ked sme sa zrazu ocitli na lúke s altánkom. Bolo to očarujúce. Všade okolo žiarilo slnko. A páve vtedy ma to napadlo nikdy som ho nevidela na slnku. Aj teraz čakal v tieni. Kričal aby som ho počula.

“Musím ti niečo povedať Magie.“ Chvíľu mlčal no potom ku mne išiel. Naozaj žiaril ako 1000 diamantov. Ach Jane to by si mala vidieť. Určite by bola nadšená.

“Si upír. Noa?“ povedala som a mikla plecami.

“Nehnusím sa ti? Ja Magie môžem odísť.“Zvesil hlavu a otáčal sa. Utekala som za ním. No ale potkla som sa a padala  k zemi. Už som zatvárala oči ked ma zachytili jeho ruky.Otvorila som oči a nado mnou stál môj záchranca.

“Ty snád pokazíš každú važnu minútku.“ Zasmial sa. Iba som si hryzla do pery.

“Milujem ťa.“ Tieto dve slovká som od neho ma spravili najštastnejšou na svete. Už sa prestával blišťať.

“Zapadá slnko.“povedal. Otočila som sa na neho a pritiahla som si ho bližšie.

Prvý krát sa naš pery spojili. Bola som v siedmom nebi. Zobral ma na ruky a viedol nás do altánku.

“Kvôli tebe som konečne celá.“ Pri tom som sa mu pozreala hlboko do jeho očí. Topila som sa v tom zlate.

“Kvôli tebe má moja existencia zmysel.“ Povedal a spojil naše pery.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hra srdcí 4. kapitolka: