Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hra srdcí 3. kapitolka

22.11.2009 (12:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2983×

3.kapitolka

Ked som sa zobudila nebol tu. Vyskočila som s postele a schúlila sa do rohu miestnosti. Mala som strach čo príde. Pomaly sa otvárali dvere. A ja som šialene začala plakať. Schovala som si tvár do dlaní a stále šeptala už nie, už nie. Zrazu sa ma niekto dotkol. Ale podla vône som vedela že je to Demeter. Skočila som mu okolo krku.

,,Prečo si ma tu nechal samú?“ vzlykala som.

,,Musel som ísť na lov.“

,,Aha.“ To som si uvedomila že na ňom stále visím.

,,Prepáč.“ Červenala som sa a napravila som mu košeľu. Usmiala som sa.

,,Môžem si dať sprchu? Či aj na to musím žiadať povolenie?“opýtala som sa a pri tom som sa pozerala do zeme.

,,Jane. Mňa sa nemusíš báť, jasné?“ a palcom mi zodvihol bradu. A ja som kývla na súhlas. Ukázal mi kde je kúpelňa. Dala som si sprchu vysušila vlasy ale nemala som čo na seba. Rozmýšľala som čo teraz. Vykašlala som sa na to a išla som do izby iba v uteráku. Kusla som si do pery a začala sa červenať. Ked ma zbadal spadla mu sánka.

,,Vieš ja nemám čo na seba.“ Povedala som placho.

,,Uhm, aha áno, jasné. Hneď som tu.“ Koktal. Ked odišiel zachichotala som sa a zvalila sa na postel. Doniesol mi zelené šaty a čierne čínany. Super výber.

,,Tie sa ti hodia k očiam.“ Zasa som sa začala červenať.

,, ďakujem“ usmiala som sa. Ked som bola hotová urobila som si cop a sadla si k nemu. Trčal mi jeden vlas. On mi ho dal za ucho. Bol to síce jeden jednoduchý pohyb ale bol v ňom toľko citu. Zrazu sa otvorili dvere a ja som už stála na nohách, schovaná za Demetrim. On ma chytil za ruku a potiahol vedľa neho. Ten čo stál vo dverách bol niaky divný.

,,Na to že je len človek je neuveriteľne krásna. Dokonca krajšia ako iné upírky. Aro mal pravdu.“ Povedal.

,,Aro?“  spýtala som sa.

,,áno rád by vás uvítal vo svojej pracovni.“ Demetri už išiel so mnou ked ten pacholík povedal.

,,Samú Demeter, máš ostať v jej izbe.“

,,No tak odkáž Arovi že má smolu. Ja bez neho nikam nejdem.“ No vtedy ma surovo schmatol za ruku a ťahal von.

,,Demetri!“ kričala som. Len tam stál so zvesenou hlavou.

,,Vitaj Jane. Posad sa.“ Mal červené oči. Fuj! Desivé.

,,Radšej postojím.“ Povedala som statočne.

,,Ako chceš. Takže asi nevieš prečo si tu u nás že ?“ neodpovedala som tak znovu začal.

,, Vieš Jane ty nie si len obyčajný človek. Tvoja sestra áno ale ty nie. Ked  dovŕšiš 18 rokov premeníš sa na ajnela. Anjela zla. Smrti, vojny, bolesti, smútku, strachu. Všetkého tohto. Tvoji  otec bol tiež anjel zla len sa toho vzdal lebo sa zaľúbil do tvojej matky. Dal sľub že jeho prvé dieťa to v 18 rokoch zdedí. Vždy ľutoval to čo ti spravil. Vedel čo to obnáša ale bol sobec.“

,,Môj otec nebol sobec.“ Kričala som. A zrazu začalo v kancelárii fúkať. Vštky papiere čo mal na zemi poletovali po kancelárii.

,,Tvoja premena nastane čoskoro.“

,,To nie je možné. Že si robíte srandu?“ opýtala som sa.

,,Nie. Budeš ten najmocnejší človek. Anjel. Schopnosti nadobudneš až po premene. Každý anjel ich má iné. Som zvedavý aké budú tvoje. “ Zamyslene sa pozeral von oknom.

,,Tak prečo to všetko tie pokusy? Ta bolesť?“ kričala som.

,,Lebo sme potrebovali o tebe zistiť všetko ako pracujú orgány tebe. A ja som umrtvenie dal prikázať. Felix neposlúchol.Vieš on sa vyžíva v takýchto veciach.“ Zasmial sa. Lenže ja som zúrila. Svetlo v jeho kancelárii začalo blikať až prasklo.

,,Ukludni sa Jane. Už ti nikto neublíži Demeter dá na teba pozor. Je tvoj ochranca. A myslím že si budete rozumieť.Dovidenia.“

,,Dovidenia.“ Pozdravila som sa pacholík ma zaviedol do mojej izby. Demi sedel na posteli a čakal. Hned jak sa zavreli dvere bol pri mne a objímal ma.

,,Pusti ma.“ Zakričala som. On ma pustil a vyvalene na mňa pozeral.

,,Sľúbil si mi že ma ochrániš. A čo si urobil keď ma ten upír schmatol? Nič Demetri jedno veľké nič.“

,,Ver mi. Mal som chuť ho roztrhať. Ale ja nemohol som. Bol to rozkaz Ara.“zložil si tvár do dlaní a sadol na posteľ. Bolo mi ho ľúto. Sadla som si k nemu. A dala mu ruky preč z tváre. Usmiala som sa a objala ho.

,,Prepáč.“ Šepla som mu. Len kývol hlavou a usmial sa.

,,Si hladná?“

,,Ako vlk.“smiala som sa. Chytil ma za ruku a viedol ma do jedálne, ak sa to jedálňou dánazvať. Pretože jediný kto tu bude jesť som ja. Bolo tu veľa upíov. Všetci sa na mňa otočili. Šepkali si.

,,čo si dáš? “pozrel sa na mňa.

,,Ahoj braček.“ Pozdravil Demetri zjavne svojho dobrého kamaráta. Bol blondiak a tiež mal zlaté oči.

,,No nazdar. Už nám ju sem vedieš?Všetci o nej už rozprávajú.“hovoril ako keby som tu nebola.

,,Ja som tu. Nemusíte sa o mne baviť ako keby som bola vzduch.“ Sykla som.

,,Och, prepáč. Derek toto je Jane. Jane toto je Derek“zoznamoval nás.

Usmiala som sa a podávala mu ruku.On sa na ňu len pozeral.

,,Ja narozdiel od teba nehrýziem.“ Chichotala som sa. On sa usmial a ruku mi podal tiež.

,,Prepáč. Teší ma. Tak ale vieš predsa len si anjel zla.“usmial sa.

,,Ešte nie.“ Spomenula som si na svoju sestričku a hrnuli sa mi slzy do očí. Demi si to všimol. A pošepkal mi do ucha.

,,Si v poriadku.“

,,Nie nie som.“povedala som mu pravdu.

,,Derek čo dobré máte na obed? Alebo už je večera?“opýtala som sa. Naozaj nemám ani  potuchy o čase. Demetri si všimol že to má nechať tak.

,,Už je večera. Takže palacinky?“ kývla som. Pred očami sa mi premietali všetky chvíle s Mag. Čo teraz asi robí.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hra srdcí 3. kapitolka: