Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hra srdcí 1. kapitolka

15.11.2009 (13:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2502×

1. kapitola

Magie si plačom lahá na posteľ. Rozmýšla prečo život jej matky spadol do rúk smrti.  Jane jej o rok staršia sestra  k nej potichu kráča s úmyslom  priviesť ju na iné myšlienky. Magie so zmáčanou tvárou od slz sa otáča s otázkou

"Prečo?“ .

"Zlatko,  MY dve to zvládneme ako vždy všetko.“

"Pochytilo ťa básnické črevo?“ chabo sa usmeje Magie.

"Zlatko ešte sme nestihli prebrať to stahovanie.“

"Ako môžeš na toto myslieť Jane? Práve sme sa vrátili z maminho pohrebu. Spamätaj sa! “ zvrieskla Magie.

"Pomôže nám to zabudnúť. Samé tento velikánsky dom nesplatíme Mag.“

"Máš pravdu prepáč. Asi to už nezvládam.“

"A práve preto musíme odísť.“

"Tak teda kam ?.“

"Rozmýšlala som nad jedným malým mestečkom v Amerikom menom Forks. Je veľmi upršané. Ako stvorené pre teba .“ zachichotala sa Jane.

"Tak podme baliť kufre. “ Konečne  som na jej preách uvidela úsmev. Pomyslela si Jane.

O mesiac neskôr

"Mag už musíme ísť“ skríkla Jane na sesru, ktorá sa lúčila s priateľmi.

"Ved už idem! „ zakričala a ponáhlala sa k autu.

"Všetci mi budú strašne chýbať“

"To aj mne Jane“ usmiala sa Magie. Ich jazda bolá tichá, každá bola ponorená vo svojích myšlienkach. Išli  veľmi rýchlo ked zrazu Jane prudko zabrzdila.

"Zabudla som Tobyho“ ,,Dúfam že sa nechceš vrátiť na druhý svetadiel kvôli nejakému mackovi.“ Jane urazene zazrela na Magie.

"No prepáč ale ja som ho  dostala od Mika.“

"Preboha ved to  bolo v škôlke.“  Rozrehotala sa Magie. No ked uvidela ako ju sestra prebodáva pohľadom, dala sa na ústup  so slovami

"Ja ti kúpim nového. A okrem toho máš jeho fotky.“ Aj ked sa veľmi snažila dalšiemu smiechu sa neubránila. S chuťou sa zasmiala aj Jane. Znova naštartovala svoj čierny  citroen.

"Už sme tu.“ Prebudila  Jane  s jasotom svoju sestru. Mag ospanlivo otvorila oči, no ked uvidela ich nový domov hned z auta vyskočila.

"Páni, to je nádhera.“ Ich domček bol síce maličky ale za to  útulný. Z vonku  bol porastený popínavou  rastlinou. Za domom bola mala záhradka z ktorej viedla cesta do lesa.

"Fúha, môžeme chodiť na hríby“ zasmiala sa z chuti Mag.

"Však ich nenávidíš. Ja nič také variť nebudem.“

"Ja viem že ti to smrdí, nepretvaruj sa prosím ťa!“

"Ja za to nemôžem že mám čuch ako Nemecký ovvčiak.“ Smiali sa a pri tom sa ohadzovali šiškami.

"Dúfam že tu nie je veľa veveričiek.“   poznamenala s úsmevom Mag.

"No jasné tých sa musíš najviac báť. Čo tak vlci, netopiere a medvede?“

"Takého vlčka by som nám rada skrotila“  rozosmiali sa obe sestry spolu.

"Tak podme sa konečne vybaliť“ povedali obe naraz.

POHLAD MAGIE

Vošli sme do domu a hned som si to tu zamilovala.

"Ktorú chceš izbu?“ zakričala na mňa Jane s kuchyne. Pravdaže začala hned variť večeru. Nechápem ako vedela že už som hladná. Je vidieť že sme sestry. Nikto ma nepozná tak ako ona. Neviem  čo by som si bez  nej počala. Pravdepodobne by som umrela hladom.

"Ved sú rovnaké. Ale tak berem ľavú stranu.“   Povedala som jej zamyslene. Jane neodpovedala už bola zabraná do môjho obľúbeného jedla. Vošla som do izby a začala som vybaľovať. Išla som na balkón a chviľu  som pozorovala západ slnka ked ma odrazu osvietlo. Začala som brnkať melódiu na svojej gitare a pri tom som v hlave domýšľala text.  Odrazu som počula ako Jane hrá  na bycích. Úplne sme sa doplňali.  Vbehla som do sestrinej izby

"To bolo úžasné.“

"Ja viem“ pochválila sa.

"Nová pieseň? Kedy si to stihla?“ spýtala sa ma.

"Na balkóne do mňa vrazila múza.“ Povedala som pyšne.

"A ináč kedy sa ideme príhlasiť na strednú školu?“

"Ja už som to vybavila, zajtra nastupujeme.“

"Ty si  neuveritelná“ vzdala som jej hold. Jane sa snažila  napodobiť královský úklon, no moc jej to nevyšlo kedže je strašne nemotorná. Pri tomto jej kúsku sa jej podarilo zhodiť Spotovu klietku. Spot vybehol a ja som začala vrieskať

"Chyť toho kanálového grázla!“

"Však je to len potkan Mag.“

"Len potkan? Nepamätáš sa ako napadol Baby- Loo?“ zasmiala som sa trpko.

"Ale naštastie  je pre Spota tvoja žaba veľká a nechutne slizká.“

"No dovol nikto nebude urážať mojho miláčika!“  urazene som vypochodovala z Janinej izby.

POHLAD JANE

"Večera je na stole Mag. Znes svoju pohodlnú peknú riť dole.“

"Však už idem vaše veličnstvo“ zatiahla ironicky Mag. Hmm mýslím  že mi tú Baby-Loo tak skoro neodpustí. No nevadí  ju to prejde. Však má len 16.

Zišla zo schodov a sadla si k stolu. ,, Mhm voní to lahhodne.“   poznamenala.

"Ktoré moje jedlo nevonia dobre?“

"Pri tvojom čuchu to nie je ani možné.“ zasmiala  som sa spolu s ňou. Naša večera prebehla vcelku ticho a rýchlo.

"Mag sprac zo stola ja som varila.“

"Jasné už som pripravená.“  ukázala mi svoje žlté gumené rukavice na umývanie riadu. Zasmiala som sa a vybehla som po schodoch do svojej komnaty.  Lahla som si na moju veľkú posteľ a začala premýšľať. Tieto posledné dni boli pre Mag ale aj mňa veľmi tažké. Som taká rada že už je štastnejšia. Dúfam že to všetko zvládnem. Začalo byť chladno tak som išla zavriet okno. Ale pravdaže ako som sa pozrela na výhľad začala som snívať.  Zrazu mi vtrhla do izby Magie a ja som sa rýchle vrátila do reality. ,, Jane ? ja už idem spať. Dobrú noc.“

"Aj tebe Mag.“  usmiala som sa na svoju mladšiu sestru.

Tá už išla zatvoriť dvere, no náhle sa otočila. ,, Jane ľúbim ťa.“ A skôr ako som stihla odpovedať aj ja teba bola preč.

Bola som taká unavená ale musela som si dať ešte sprchu. Na tú sa teším vždy najviac. Prúd teplej vody mi uvolnil všetky svaly. Myšlienky sa mi ustálili  na jednom bode. ZAJTRAJSOK pomyslela som si trpko.   Je čas viliezť. Ked som vyšla zo sprchy pozrela som sa do zrkadla. Moje havranie vlnité vlasy boli celé pozmáčané a moja slonovinovo-krémová pleť pomaličky zanikala.

V tomto momente na mna všetko dolahlo. Začala som klipkať  očami aby som zadržala pláč. Ved  to nie je také zlé opakovala som si v hlave viac než 1000krát. Pozbierala som sa a išla som naspäť do izby. Prezliekla som sa nakrmila Spota a konečne si lahla. Chcela som ešte nad všeličím premýšľať ale moje oči sa vrhli do temna.

Obe sestry zobudil silný dážd čo narážal do okien. Jane pripravila na raňajky palcinky.

"No, takéto raňajky by si mohla robiť častejšie.“

"Nezvykaj si.“  Zasmiala sa Jane.

"Hovorí sa že správna dávka cukru upokojuje stres. A ked je dnes náš prvý deň na novej škole tak som spravila palacinky.“

"Som zvedavá ako také čudáčky ako sme my dve príjmu.“

"Určite dobre.“  JJ mrkla na Mag.  Obe sa pobrali do kúpelne. Mag do sprchy a JJ k zrkadlu. Ani jedna z nich sa moc nelíčila. Jane si naniesla riasenku a to bolo celé. Prstami si prešla jej vlnite vlasy a jej úprava bola dokončená.

"Mag už by si mala výsť. Je čas sa obliecť.“

"Ale ked ja neviem čo na seba. Nevyberieš mi niečo?“

"Jasné.  Tak ja vyberiem niečo tebe a ty vyber zas mne.“

"To bude zaujímavé“ zasmiala sa Magie. Magie  zišla zo schodov oblečená v bledých džínsoch a bielom tričku na ktorom mala zelenú košelu, obuté mala bledulinko ružové konversy. Jane ju čakala už dole pri motorkách. Mala na sebe  riflové potrhané džinsy, biele tričko a karamelovú koženkovú vestičku. Vyzerali naozaj veľmi dobre.

Nasadli na svoje čierne motorky a vyrazili do školy. Mag išla za Jane lebo ešte nepoznala cestu. Každá z nich si vychutnávala jazdu.  Ked už boli pri škole prudko zabrzdili. Zoskočili zo svojich motoriek a pomaly si dávali dole helmy, pri čom ich čierne vlasy pluli vo vetre. Obzreli sa po okolí a  pravdaže každému vyrazili dych.  Ich zrak sa zastavil na skupinke nadprirodzene krásnych a tajomných bytostiach. Sestry sa na seba pozreli a unudene mykli  plecami.

"Je z čoho vyberať“ zasmiala sa Mag.

"Ako keby ti na tom niekedy záležalo“ podpichovala ju Jane.

Obidve sa schuti zasmiali, ked ich prerusilo uznanlivé písknutie.

Sestry sa obzreli a zbadali chlapca s pubertálnou pletou, blond vlasmi nagelovanými do špicov a v drahom značkovom oblečení. Zdá sa že ten má EGA dosť pomysleli si.

"čo na nás pískaš?! Myslíš si že ti skočíme k nohám ako nejaké psy?!“ Chlapec s velkým egom na takéto reakcie asi nebol zvyknutý. Pozeral ako vyoraná myš. Jane tukla helmou do svojej sestry a pozrela sa na hodinky

"Mag už je 08:00 mali by sme ísť.“

"Rada som ťa spoznala.“  zatiahla Mag ironicky. Vošli do školy  objali sa a každá išla na svoje poschodie.  Mag mala triedu na druhom poschodí a JJ na tretom.

POHLAD MAGIE

Vošla som do prázdnej triedy. Zdá sa že žiaci si  dávajú na čas pomyslela som si.  Sadla som si  do stredného radu. Začala som si potichu pospevovať našu novú pieseň. Bola som tak zabratá do slov našeho songu, že som si ani nevšimla, že trieda sa začína pomaly plniť.

"Pekná melódia.“  Ozval sa za mnou melodický hlas.

"Doma ta neučili že sa nemáš rozprávať s cudzími ľudmi?“ vyštekla Magie nahnevane.

"Ja som Tad Bowen“ predstavil sa mi  nadprirodzene krásny chalan čo som ho videla na parkovisku.

"Teší ma, ja som Magie Stanlyová. Pre priateľov Mag.“

"Rád ťa spoznávam Mag.“ Usmial sa na Mňa Tad.

"A kto povedal že si môj priateľ?“ usmiala som sa vítazne.

"To bol vtip.“ Dodala som rýchlo ked som   uvidela jeho zarazený  pohľad.  Zazvonilo na hodinu a ja som ho s radostou začala ignorovať.

POHLAD JANE

Ked som pomaličky vyliezla na tretie poschodie, začala som hľadať svoju novú triedu. Pár žiakov v nej už bolo. Sadla som si  úplne do zadu aby som mala vlastný pokoj.   Ked vošiel učitel len sa na mňa usmial a nechal to tak. V to som aj dúfala. Moja prvá hodina bola výtvarná výchova. Mali sme za úlohu vyjadriť svoje pocity na va výkres prostredníctvom malby. Vytiahla som kružidlo spravila jeden veľký kruh a vyfarbila ho na čierno. Ked som to dokončila začala som si čarbať do svojho zošita.  Na konci hodiny sme mali naše výtvory odovzdať. Učiteľ na mňa pozrel ako keby som potrebovala psychiatra.

"čo to má znamenať slečna Stanlyová?“

"No, mali sme vyjadriť svoje pocity. A mne k tomu stači jedna veľka diera.“ Zbadal môj vážny pohlad a radšej to nechal tak.

"Nie je náhodou toto tvoja skutočná práca?“ ozval sa za mnou sametový hlas. Otočila som sa za jeho pôvodcom. Zistila som že to je chalan z tej nadprirozdene krásnej skupinky.

"Doma ťa neučili že nemáš strkať nos do cudzích vecí?!“

"Moje  meno je Ray Bowen, teraz sa už predsa poznáme.“ Potmehúdsky sa umsial.

,,Ale však nevieš ani ako sa volám ja.“ Zaškerila som sa.

"Môžem hádať?“

"No, skús.“ Bolo mi hned jasné že ho neuhádne.

"Jane Stanlyová, žeby?“ zasmial sa.

"áno presne tak. Ako to dievča zo súmraku. Vieš ta z Volturiovcov.“ Vystrašene ma prebodával svojim zlatým kukučom.

"Ty si to čítala?“

"Jasné, so sestrou sme maniačky. Prečitali sme celú ságu a videli aj filmy.“ Usmila som sa.

"Ale neveríš že niečo také existuje. Chcem povedať že to je nezmysel.“

"No, mám isté pochybnosti, vždy som verila na magické veci.“ V tom spočívali všetky moje sny. K Rayovi sa prisunula maličká a veselá osôbka.

"Ahoj, ja som Elaine Bowenová!“ predstavila sa. ,, Dalšia Bowenka.“ Zasmiala som sa.

"Ešte nás tu je dosť.“ Poznamenal Ray. No super pomyslela som si.

"Prepáčte ale už idem na hodinu španielčiny. Hasta la vista.“

Odchádzala som  a pri tom sa chichotala. Zakopla som o svoje nohy a padla na neznámeho votrelca. Zachytil ma svojimi mohutnými pažami.

"Prepáč ja som strašné nemehlo.“ Začervenala som sa.  Usmial sa a mne to vyrazilo dych. Ukázal mi svoju radu žiarivo bielych zubov. Bolo mi to hned jasné ORBIT pomyslela som si , ked vzápätí mu vypadli z tašky. Zodvihla som ich a povedala

"Ja som to vedela.“ A zasmiala som sa.

On sa na mňa len nechápavo pozrel.

"O čom to hovoríš?“

"Narážam na Orbitky a tvoj  žiarivý úsmev.“ Zasmiala som sa.

"Dáš si ?“

"Bude mi cťou ponúknuť sa TVOJIMI Orbitkami.“ Odvetila som na čo sme sa obaja zasmiali.

"Moje meno je Jane Stanlyová.“

"Teší ma, ja som Jared Up. U nás  ma ale volajú Orlie pierko.“ Zasmial sa a ja s ním.

"Fifi pireko ideš na španielčinu?“

"Jasné, Jane“ usmial sa a štuchol do mňa aby sme sa pohli. Zaregistrovala som nadurdený  pohlad Elain a Raya. Uštedrila som im  škodoradostný úsmev.

POHLAD MAGIE

Začala hodina matematiky. Strašne som sa nudila lebo všetko z toho viem. Dala som si do uší sluchatká z MP3 a rozmýšlala  som nad tým prečo  nikto neverí na magické bytosti a veci.  Ked odrazu do mňa vletela krieda. Vytiahla som si slúchatká a vražedným pohladom hladala kto prerušil moje úvahy. Bol to pán Pluton. Pohlad som zmenila na nevinný a tajne som dúfala že sila mojich modrých očí zapôsobí. Ale márne.

"Slečna Stanlyova, zdá sa že vás nudím. Nechcete nám ísť tento príklad vysvetliť vy?“ "S radosťou“ dopredu som sa vítazne usmiala.

"Tak to som zvedavý.“ Prišla som k tabuli a napísala som jediné číslo.

"Je to 69,5583.“  Výhlasila som isto.

"Ste si tým istá? Urobte nám aj výpočet.“ Unudene som si vzdychla a začala písať.

"Vidíte? Je to správne“ povedala som po chvílke písania, čím som celej triede vyrazila dych vrátane učiteľa.

"Chodte si sadnúť.“ Povedal nahnevane. Asi nebol zvyknutý  prehrávať. So spokojným úsmevom som si sadla a dala som si slúchadlá do usí. Ešte stále som nevyriešila  prečo je mravec  tažsí ako ten kečup. Asi  zazvonilo lebo všetci sa zberali na obed.

Odrazu k mojej lavici priskočilo dievča.

"Ahoj, ty si tá nova však? Na matike si poriadne zažiarila, ja som Ashley Bowenová.“

"A ja som  Simon Bowen.“ Predstavil sa chalan vedla nej. Obaja boli bledí so zlatými očami. Ani ma neprekvapilo že sú tiež Bowenovci. Boli rovnako krásny ako Tad.

"Rada vás spoznávam  ja som Mag. Dúfam že už na žiadneho Bowena nenatrafím.“ Povedala som veselo.

"No ešte tu sú další traja.“ Povedala Ashley so smiechom.

Chudák Jane pomyslela som si.

OBED

Ked Mag zbadala Jane rozbehla sa za ňou s úsmevom na perách.

"Ako bolo sestrička?“

"Ale tak celkom fajn. A ako si to zvládla ty?“ spýtala sa JJ po ceste ako išli do rady, kde sa čakalo na obed. Mag si dala minerálku a cestoviny so syrom a Jane si dala tiež minerálku a zeleninový šalát.

"Mag ja už po obede končím. Ty máš ešte nejakú hodinu?“

"No, mám ale to je iba telesná tak pôjdem s tebou.“

"Pohyb by  sa ti zišiel.“ Rozrehotala sa Jane. A celá jedáleň sa na ne otočila.

"Budem sa robiť že som to nepočula. A upokoj sa lebo ma oprskáš svojím rozžuvaným jedlom.“

"Dobre dobre.“

"Inak JJ vieš čo ma celý deň trápi ?“

"No, tak to ma zaujíma.“

"Prečo nikto neverí na magické bytosti vieš, celkom to nechápem?“ zamyslene sa opýtala Mag.

"Vieš že aj ja som nad tým dnes rozmýšlala na VV ?“

"A k akému si prišla záveru?“

"K takému že my vlastne nemáme dôkazy, ľudia sú už moc zaujatý nevedia veriť.“

"No to máš pravdu.“  Obe dievčatá vstali a pobrali sa z jedálne k svojim motorkám.

"Ideme hned domov alebo si ešte tak zajazíme?“  opýtala sa Mag.

"Moju odpoved určite poznáš.“ Usmiala sa JJ.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hra srdcí 1. kapitolka: