Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Horiaci prach - 2. kapitola

11.11.2021 (09:00) • Lorinne • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 678×

Na začiatku bola Leah nadšením celá bez seba. Utekala a po mnohých míľach narazila na sneh, z čoho usúdila, že prinajmenšom prebehla hranice s Kanadou.

Privítali ju šantiace líšťatá, ktoré boli príliš hlúpe, aby ju brali ako nebezpečenstvo. Mäkkými zúbkami jej začali hrýzť do nôh a snažili sa chytiť konček šedého chvosta. Kto vie ako dlho ich to bavilo, ale z hry na skrotenie zlého vlka prešli na skákanie a potápanie sa v snehu. Bystrím skokom mláďatá vyskočili do vzduchu, pokrčili chrbát do prevráteného písmena U a s nosom napred zmizli v prašane. Po prvý raz sa o nich Leah bála. Rozbehla sa k miestu, kde sa prepadli a snažila sa ich nájsť. Rýpala ňufákom až jej omrzol do biela. Na to sa líšky vynorili z druhej strany a zahryzli sa jej do srsti na chvoste, pretože v hľadajúcej pozícii potrebovala mať nohy na široko, čím sa nevedomky prikrčila k zemi.

„Prekliate mláďatá,“ zavrčala na nich. Zvieratká škoricovej farby sa rozbehli do brloha odkiaľ vyšli, no nedali Leah vydýchnuť a zaraz boli naspäť. Obtierali sa o jej horúce laby namiesto ospravedlnenia a znova začali vystrájať a vlčica sa k ním pridala.

Unavilo ju to viac, než si bola ochotná priznať, ale spamätala, keď sa lesom zakrádala mama líška. Leah nemala chuť zostať prichytená pri čine a byť pohrýzaná nejakou besnotou, preto sa samici vyhla veľkým oblúkom.

Na severe prichádzala noc rýchlejšie. Unavená, ale šťastná sa Leah schovala medzi kríky na okraji lesa a sledovala hviezdnu oblohu na horizonte pred sebou. Na pustej planine videla v mesačnom svetle prevaľujúci sa sneh.

Noc bola úžasnou príležitosťou akou príroda odhaľovala jedno zo svojich najväčších tajomstiev - hviezdy. Títo poslovia nebies svojou mnohorakosťou fascinovali a dodnes fascinujú celý svet. Za obdobie existencie ľudstva sa nahromadili a v priebehu tisícročí i overili isté všeobecné zásady ich výkladu, ktoré napomáhajú pri ich objasňovaní. Bolo veľmi málo tých, ktorí verili, že prostredníctvom nich sa dozvedia niečo o svojej minulosti, budúcnosti a o sebe samých. Rovnako tak sa Leah snažila prísť na to, kým je, ponáraním sa do hlbín svojej duše.

Zo psychológie vedel menej, ako boli základy, mala iba všeobecný prehľad a neanalyzovala sa ako by to urobil skúsený psychológ alebo psychiater. No aj bez titulu vedela, že spôsob, akým sa doteraz správala voči svetu, bol nespravodlivý. Celým jej svetom sa preplietal hnev tak často, až ho zvnútornila a prevzala ako svoju najdominantnejšiu vlastnosť. Najprv ho využívala ako pôsobivú obranyschopnosť, aby sa žiaden z chlapcov z dediny nedostal až príliš blízko k jej srdcu a ona sa pred ním nerozplakala. Účinnejšie ako slzy bolo zdvihnúť hlavu, zahnať sa proti škodoradostníkom alebo im ukázať pravý opak toho, čo si mysleli. Iba jednému, jedinému chlapcovi ukázala slabú stránku a ako na to doplatila?

Ani teraz neplakala, aj keby vlastne mala. Neurobila to z dvoch dobrých dôvodov: Prvým bol chlad, ktorý by kvapôčky vody v žmurknutí premenil na bodavé ihly. Druhý bol rovnako bolestivý ako jeho fyzikálna príčina.

„Musím to prekonať,“ sľubovala si v duchu. „Lenže ako to mám dokázať?“

Nepočujúc myšlienky svojich druhov, k nej doľahol hlas vnútornej vlčice.

„Ak sa uzavrieš pred svetom, nielenže sa nikto nedostane dnu, ale nikomu neukážeš, aká naozaj si.“

„To sa lepšie hovorí ako vykonáva.“

„Ak chceš byť sympatickým človekom, musíš pôsobiť prístupne a otvoriť sa novým nápadom. Nikto nemá záujem o rozhovor s osobou, ktorá si už svoj názor vytvorila a za žiadnych okolností ho nezmení.“

Leah trpko odfrkla. Sneh pred ňou sa rozpustil.

„Si príliš vážna a úzkoprsá,“ pokračoval jej vnútorný hlas. „Sympatickí ľudia poznajú správny pomer nadšenia pre prácu a schopnosti baviť sa. V spoločnosti prejavujú veľa nadšenia a zápalu pre vec.“

„Budem ako moja mama.“

„Chceš byť ako ona?“ položila si otázku.

„Nikto nechce byť ako svoja matka.“

Vlčica jej pred oči predostrela najlepšie obrazy. „Mama je skvelá. Všetci ju majú radi. Je múdra a pôvabná. Prečo nemôžeš byť viac ako ona?“

„Som Leah Cleawaterová,“ pripomenulo si dievča. „Moje meno znamená levica, pani a vládca. Som dcérou Harryto a Sue. Môj mladší brat je Seth.

Nasledujúce týždne šlo rozjímanie s prázdnym žalúdkom veľmi ťažko. Koľkokrát sa musel Maslow potešiť, že aj v 21. storočí jeho pyramída potrieb funguje. Ak chýba nižšie položená zložka, tak sa prakticky nedokáže realizovať tá nad ňou. A keďže primárnou zložkou bolo jedlo a spánok a seba aktualizácia bola až na vrchu, nezostávalo Leah nič iné, než si zháňať potravu a útočisko. Trvalo jej jeden deň behania, kým si našla jaskyňu. Pomedzi to lovila králiky a, bohužiaľ, sa musela ulakomiť aj na polárne líšky.

Lesy v časti Kanady, kde sa pohybovala Leah, neboli sformované do kopcov, takže orientácia tu bola omnoho ťažšia ako v rezervácii La Push. Musela vynaložiť všetko úsilie, aby pod bielymi nánosmi videla nejaké machy a lišajníky rásť na severnej strane kmeňov. Keď tieto znamenia nepomáhali, pomohla si letokruhmi na zlomených stromoch.

Jeden deň sa Leah zobudila na vôňa tepla vo vzduchu. Krásny slnečný deň ju lákal ohriať si kosti a kožuch na teple.

Lúče sa odrážali od snehu Leah rovno do očí. Prudko zavrela oči, ale to jej zraku nepomohla. Naopak jej to pridalo ďalšie problémy, pretože dostala snežnú slepotu. Po tme sa vrátila do jaskyne a chrbtom k otvoru ležala až do poobedia, než sa slnko opäť stiahlo za mraky a zrak sa jej opäť aspoň čiastočne neobnovil.

Znova vyliezla z jaskyne a pomedzi stromy videla ako niektoré lúče ešte stále presakujú pomedzi oblaky. Neváhala ani minútu. Rozbehla sa za nimi, nech si aspoň na chvíľu pripomenie horúčavu a nie len dostatočnú teplotu tela, ktorú ju len tak tak chráni pred

Ak sa ešte niekedy rozhodne ujsť z domu, už nikdy nebude bežať na sever. Radšej sa schová v lesoch v Oregone, Montane, Idaho alebo dokonca až vo Wyomingu, ale už nikdy nepôjde do Kanady.

Slnko svietilo približne tridsať metrov pred ňou, tak pridala do behu a vyvalila sa na lesnú čistinu. To čo predtým nevidela, boli rozstavané stany z kože a dreva.

Vytvorená osada bola plná Inuitov a ona im stála zoči voči. Všetky tváre sa obrátili k obrovskému šedému vlkovi. Ženy skryli deti za chrbty a muži pobrali zbrane a vyrazili. Vlčica nad telom Leah prevzala kontrolu a rozbehla sa skôr, ako jej ľudská duša stihla spracovať skutočnosť, že pred nimi nestojí neveľká indiánka, ale obrovské zviera dobré na kožušinu a mäso.

Mladíkovi sa kopija triasla v rukách a Leah s roztvorenými očami čakala, čo sa stane. Vnútro jej horelo od kriku, že má chlapca napadnúť, čím zachráni svoj život i zasýti hlad, ale Leah sa nad vlčicou podarilo zvíťaziť. Ak jej ona sama radila, že nemá využívať agresiu ako primárny pud, urobí presný opak.

Leah nesklonila telo, iba hlavu, aby svojmu vrahovi dokázala, že nie je bezvládna, no zároveň sa pred ním dokáže pokoriť a prijať svoju smrť.

Inuit zalapal po dychu a kopija mu vyletela z ruky.

Zacítila čerstvú krv a na to počula ako sa mládenec tacká do kríkov.

Leah otvorila jedno oko, aby skontrolovala, čo sa vlastne stalo.

Inuit už vychádzal späť z porastu a na rukách niesol približne pätnásťkilového samca rosomáka sibirského. Silné čeľuste, svalnaté noty a široké chodidlá sa mu bezvládne hojdali vo vzduchu.

Mládenec položil zviera podobné medveďovi na sneh a kopijou potlačil černasto hnedú kôpku bližšie k nej. Čerstvá krv rinúca sa z rosomákovho boku za sebou nechávala výrazné stopy.

Leah neváhala a zahryzla sa mu do krku. Nič teplejšie už dlho nejedla. Krv sa jej príjemne stekala po hrdle a mäso umlčalo aj vlčicu. Kým dojedla, po mladíkovi už nebolo ani chýru ani slychu. Vzdialene sa k nej ozývali mladíkove výkriky v cudzom jazyku a následne sa z celého lesa vytratili všetci muži.

Leah privrela oči a vytiekla jej malá slza. Ak ju pokora dokázala zachrániť od smrti v Kanade, čo to spôsobí v jednaní s civilizovanými ľuďmi?

„Vidíš, vravela som,“ vysmieval sa jej vnútorný hlas. „Nenávidíš ma, lebo mám pravdu.“

„Buď už konečne ticho.“

Leah bola konečne pripravená odísť domov. Hnaná novou vnútornou silou a posilnená mäsom z rosomáka, utekela späť do La Push. Späť domov.

Cesta naspäť trvala niekoľko dní. Leah sa snažila priblížiť aspoň nejakým mestám, aby vedela, kde sa vlastne nachádzala. Prebehla okolo Calgary v Alberte, ďalej na juhovýchod do Lethbridge, prebehla cez národný park Washingtonu Colville a a pri Seattle už vedela, že je skoro doma.

Keď sa sneh začal pomaly vytrácať a nahradila ho zeleň, Leah ani netušila, že raz bude za túto zmiešaninu žltej a modrej taká vďačná ako dnes. Sľubovala si, že od pobytu v divočine bude vďačnejšia aj za ďalšie veci, akými sú teplá strava, posteľ a ľudské telo. Ako len bude milovať svoje krivky nahrádzajúce srsť. Nedopustí, aby chĺpky zvíťazili nad jemnou pokožkou na nohách a v podpazuší. Bude s nimi bojovať trebárs aj každý deň.

Do La Push dorazila pod rúškom šera. Zozadu sa priblížila k domu, premenila sa a z bútľavého stromu vytiahla rezervné oblečenie v nepremokavom vrecku, aby prípadnú návštevu nevyľakala svojou nahotou.

Našťastie si cez okno overila, že je jej mama sama a umýva kuchynskú linku.

„Leah! Vitaj doma. Aký si mala mesiac?“

Leah sa po naozaj dlhej dobe šťastne usmiala a opätovala mame objatie. „Únavný." 

Sue ju od seba odtiahla a chytila jej vychudnutú a špinavú tvár do dlaní. „Musíš byť hladná. Poď uvarím ti králika na smotane."

Leah sa zaškľabila. „Radšej ako králika by som si dala teplý kurací vývar a cestoviny."

„Mohlo mi napadnúť, že si sa v lese kŕmila takouto zverou. Choď si dať horúci kúpeľ a ja ti medzitým pripravím aj tvoj obľúbený čaj."

 Leah sa nadýchla vône domova a po mnohých maminých pokusoch ju konečne poslúchla.

V kúpeľni si vyzliekla oblečenie a skôr než si ľahla do vane, zo seba zmyla špinu a pot. Na tele cítila drobné škrabance, ktoré sa jej pod teplými prúdmi zázračne zaceľovali, akoby ich umývala živou vodou. Keď sa jej zo zlepených vlasov odplavili konáriky a všetka hlina, až vtedy bola pripravená si napustiť vaňu. Pridala tam pár kvapiek domáceho levanduľové oleja od jej mami a takisto relaxačnú soľ. Pozerala aj na farebné gule od čiernovlasej upírky, ktoré dostala na Vianoce, ale tie radšej nechala ležať na poličke, pretože nevedela ako sa používajú.

Mama jej zo zotrvačnosti chodila zabúchať na dvere, či náhodou nezaspala vo vani. Bolo dobre, že to robila, pretože inak by sa Leah asi skutočne mohla utopiť. Viečka jej klesali dole a dlhé mihalnice sa jej obtierali o lícia.

Po dvojúrovňovej hĺbkovej očiste sa postarala aj o chĺpky na rôznych častiach tela, ako si to nahovárala cestou domov.

Na konci starostlivosti o seba sa nahá postavila pred zrkadlo a žala si česať vlasy narastené pod bradu. Telo mala asketické ako kostlivci na historických reliéfoch a zároveň bola maliarskym plátnom plným žltých a fialových modrín. Ak sa chcela skutočne zmeniť, musí to urobiť so všetkou parádou.

S počúvaním mami jej to dnes šlo až príliš ľahko. Prečo to tak nebolo doteraz?

Čakala, či sa v nej ozve vlčica. Mlčala. V divočine sa jej nadvláda dostala až do jej vedomia ako hlas, ale teraz bola opäť umlčaná civilizáciou.

Sue nakukla dovnútra.

Leah sa neprikrčila, neskryla ani neotočila.

Sue jej na privretú dosku toalety položila kôpku oblečenia a nechala ju samú. Zrejme usúdila, že potrebuje ešte chvíľu pre seba.

Mladá indiánka si prezrela nové, už vypraté oblečenie. Tričko s dlhým rukávom malo klasickú bielu farbu, ale tepláky boli lososové.

Ako to, že rodičia vždy vedia, čo ich deti potrebujú ešte skôr, než si oni sami uvedomia, čo chcú?

Keď Leah vyšla do kuchyne, Sue jej už nakladala tanier zeleninového vývaru.

„Si krásna. Ale k dokonalosti ti ešte niečo chýba.“

Sue jej vzala prsty do svojich dlaní a otočila smerom nahor. Pod nechtami mala ešte stále zalezenú špinu.

„Vieš s tým niečo urobiť?“

„Samozrejme!“

„Posaď sa na gauč a ja donesiem sadu na manikúru.“

Leah prikývla a nechala mamu, nech sa o ňu postará.

Oheň praskal v krbe a Sue do atmosféry pridala aj bylinkový čaj a jablkový koláč. Po miestnosti ešte rozostavila nejaké ručne vyrábané sviečky z včelieho vosku.

„Musíš mi o všetkom porozprávať. Vyzeráš taká... šťastná." 

„Všetko postupne,“ krotila ju Leah. V hlave sa snažila zosnovať príbeh, ktorý by bol napínavý a bolo v ňom omnoho viac jedla.

Sue sa usmievala ako pubescentné dievča, keď jej Leah hovorila o stretnutí s inuitmi, lebo to brala ako romantickú zápletku.

„Naozaj to nebol ten pravý? Necítila si pri ňom nič?" 

„Nie."

Sue si poklopala po perách. „Budem ti veriť. Neviem, čo si v lese prežila, ale si naozaj ako vymenená. Možno by som to starším mala navrhnúť ako súčasť prípravy mladých vlkov." 

„To si neviem predstaviť.“

„Navrhnem to Samovi a Jacobovy. To on mi prišiel povedať, že si šla z mesta rovno preč. Nebolo to od teba pekné.“

„Prepáč. Jacob nie je zlý, ale stal z neho poriadny nafúkanec." 

„Vychovávať vlastnú priateľku ho naučí drezúre. Bude krotký ako baránok, ver mi.“

Leah sa opäť usmiala. „Vhodnejšie by bolo povedať, že bude domestikovaný.“

Sue ju zasnene sledovala. Vlasy jej už vyschli a tvár sa zafarbila do ružova. Leah mala opretú hlavu o opierku a nohy schované pod flyšovou dekou a hrubými ponožkami. O teplý čaj si ohrievala ošetrené ruky.

„Vidieť tvoj úsmev po takej dlhej dobe je ako vidieť slnko. Pozri, ako si rozžiarila celú obývačku." 

„Chýbala si mi, mami."

„Aj ty nám.“

Indiánka sa naklonila k svojej mame a objala ju, aby dokázala svoje slová. Od dojatia a pocitu bezpečia v hrejivej náruči jej z očí začali tiecť slzy. Valili sa z očí rovno na Sueinu štvorcovú šatku na pleciach.

„Musím sa ťa ešte toľko vecí opýtať."

„Nechceš si nechať nejaké otázky aj na zajtra?" zívla Leah a odtiahla sa.

„Si unavená?" preľakla sa Sue, že ju radosť zaslepila pred skutočnými potrebami jej dcéry. 

„Nie."

„Čo budeš robiť teraz?" 

Leah ihneď dekódovala, že sa nepýta na dnešný večer, ale na najbližšie kroky vo svojom živote.

„Chcela som zasa odísť z Forks, ale náčelník Swan mi ponúkol prácu u nich na stanici." 

„Huncút jeden! Ani mi o tom nepovedal! Robila by si sekretárku?“

Leah sa nahla nad konferenčný stolík a vzala si jablkový koláč. „Nie, bola by som policajtka." 

„Páni! To sa k tebe veľmi hodí. Budeš robiť to, čo doteraz, ale nemusíš sa už premieňať na vlka. Môžeš si nechať narásť dlhé vlasy."

„Aj tak mi narástli, lebo mi ich veveričky odmietli odhryznúť."

Seth vošiel do dverí. „Zdalo sa mi, že počujem hlas svojej sestry, ale nikoho známeho nevidím, lebo osoba predo mnou sa smeje a to Leah nerobí."

„Ty si malý trkvas," odbila ho Leah a strčila si do úst ďalší kus zákusku.

Mladému indiánovi zasvietili oči. „Máme jablkový koláč?" 

Leah privrela oči a už ho nebolo. „Ty ma ani poriadne neprivítaš?“ kričala za ním do kuchyni.

Späť jej zvolal späť s plnými ústami: „Na to bude ešte dosť času, ale koláč sa doraz minie!“

Sue sa vrátila k predchádzajúcej téme. „Prijmeš tu prácu u Charlieho?"

„Áno."

„Len si to predstav. Ak sa budeš veľmi snažiť, môžeš raz byť náčelníčka policajnej stanice, Leah Cleawaterová."

„Uvidíme, čo z toho bude."

„Nebojíš sa, že nezvládneš stres a hnev?"

„Tiež som nad tým rozmýšľala, ale čo môže byť horšie ako polovica upírskeho podsvetia v jednom meste?“

Po dlhej dobe som pridala ďalšiu kapitolu. Pre mňa osobne je Leah veľmi zaujímavá a ambiciózna a dôvody jej správania som sa snažila zohľadniť. Zároveň verím, že niektorí ľudia musia zažiť "nič", aby bolo schopní "všetkého". Pre Leah mám pripravené ešte mnohé zápletky a takisto aj akčné scény z jej nového, policajného sveta. 

Budem rada, ak si na čítanie tejto poviedky nájdete čas a zanecháte mi v komentároch nejaký názor :) Príjmam dobré aj zlé. 

Autor: Lorinne (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Horiaci prach - 2. kapitola: