Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hmla - 5 Konečne

26.03.2009 (18:27) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1626×

Konečne

Konečne sme sa od seba odtrhli, Edward na mňa skúmavo hľadel, a ja som sa dosť červenala.

„ Ideme von?“ bojazlivo som sa ho spýtala, Edward spustil rehot a ja som sa tiež pridala.

„ No poď ty trdlo ideme“ zaceril sa na mňa jemne ma pozdvihol z postele.

„ Edward?“

„ Áno?“

„ Ako sa mám obliecť?“ spýtala som sa ho a postavila pri tom poukazujúc na moju zasadrovanú ruku a nohu, Edward sa potichunku zasmial, ale ja som to aj tak počula.

„ Počkaj zavolám Alice“ pochechtával sa . Zišiel rýchlo dole po schodoch a ja som sa stačila len mierne zatackať a už stál pri mne pridržiaval ma , a po jeho boku sa pochechtávala Alice.

„ ale no ták, veď som marod , nesmejte sa mi“ šeptala som po nich

„ poď sem Bella“ povedala Alice a ja som ku nej pristúpila.

„ Edward... Von!!!“ rozkázala prísne Alice, a Edward so zarmúteným výrazom odišiel.

Alice ma najprv opatrne vyzliekla potom taktiež opatrne obliekla, dala mi hrubé čierne rifle, biele tričko, a hnedý svetrík.

„ Aj ťa mám namalovať?“ spýtala sa ma Alice s nádejou v hlase.

„ Alice, idem len tu von, nikam na párty, ďakujem , ale netreba“ vysvetľovala som jej, Alice sklopila zrak a odišla z izby, v tom sa tam objavil Edward s úsmevom na tvári.

„ Carlisle dovolil, ale nemáme byť dlho, aby si náhodou neochorela, hoci pri tých 23 stupňoch , čo je vonku , je to málo pravdepodobné, ale aj tak pre istotu“ zazubil sa na mňa Edward, ja som si len vzdychla, vyzdvihol ma znovu nežne do náručia, zišiel po schodoch, obul topánky, a vyniesol dverami von.

„ Bella , teraz sa ma poriadne drž, a hlavne mi dôveruj“ povedal na oko vážne

„ ehm,... dobre“ dokončila som svoje zaváhanie, a zatvorila oči. Rozbehol sa . Bežal veľmi rýchlo, okolo nás svišťal vietor tak silno, že ma až šľahal do tváre, po tých 5- tich minútach strachu sme zastavil. Jemne ma chcel položiť na zem, ale ja som sa ho, ešte stále vystrašená, držala pevne okolo krku ako kliešť.

„ No ták, Bella, už je to v poriadku, už sa môžeš pustiť“ prehovoril upokojujúcim hlasom.

„ Ale ja som sa tak nejako zasekla“ odpovedala som šeptom, a on sa na tom báječne bavil. Jemne mi ruky odpojil od seba a dal dole zo svojho krku . Položil ma jemne na zem.

„ Ďakujem“ hlesla som po ňom, a až po chvíli som si uvedomila kde stojím, stála som na lúke plnej kvetov, či mak, sedmokrásky, fialky, alebo vysoké margarétky , ktoré tak moc milujem, a dokonca aj sem tam slnečnice. Bola to nádhera, dokonca mi bolo ľúto tých pár kvietkov, ktoré som pripučila svojimi nohami, bolo to neskutočné, naozaj to vyzeralo iba ako v rozprávke, a tá vôňa , tá sa nedala porovnať s ničím čo som doteraz cítila, taká zmes všetkých kvietkov, utvárala dokonalú vôňu, takú akou mi voňal Edward, len táto bola sto krát silnejšia.

„ To, to je neskutočné“ hlesla som celá omámená šeptom Edwardovi. Ten stál za mnou, pritiahol si ma ku telu, hlavu si položil vedľa môjho krku na vlasy a šeptal mi.

„ Bella, ja nechcem aby si sa trápila, a nechcem ti nikdy ublížiť a chce,m byť navždy s tebou, ty si pre mňa teraz to najdôležitejšie na svete, a to sa nikdy nezmení, pamätaj.“ Boli to tie krásne slová, tie ktoré u vás vyvolajú ten pocit, tú ozajstnú LÁSKU. Jemne som sa mu otočila v náručí, a popritom si dávala pozor na svoju nešikovnosť aby som neskazila túto krásnu chvíľu. Zadívala som sa do jeho prekrásnych očí, a postupne som putovala očami po jeho zlatom nošteku, po jeho perách, krásne vykrojených, jemne začervenaných, pri tých som pravdaže skončila, pozdvihla som sa ku nim, a on sa mi naklonil, vtisla som mu bozk, ale toto sa nedá ani povedať, že to bol bozk, bolo to niečo omnoho krajšie, lepšie, úžasnejšie, niečo, čo nezažívate každý deň, ale chceli by ste. Už to neboli tie bozky, čo sme si dávali v izbe, neboli také krátke, také nesmelé, boli krásne, úplne precítené, a hlava sa mi točila dookola, ale jedine okolo Edwarda.

„ dýchaš“? odsunul sa odo mňa trochu Edward a spytoval sa. Ja som polapila novú vlnu vzduchu a odpovedala.

„ jedine keď si tu so mnou“ táto odpoveď sa mu moc páčila, zaceril sa, a objal ma tak silno a s toľkou láskou, že sa mi hlava znovu krútila. Potom ma schytil do svojho náručia, a pomaly prechádzal okolo kvietkov na lúke, hladila som ho po tvári a naplno si užívala túto chvíľu, zniesol ma na zem, do tých kvetín, boli také mäkké, cítila som sa ako v kvetinových perinách ľahol si pri mňa, a ja som sa ku nemu pritisla, dala mu hlavu na hruď a pevne ho objala, on mi obmotal ruky okolo tela a taktiež ma pevne zovieral vo svojom náručí. Z pod korún stromov začalo vychádzať slnko, ihneď ako sa dotklo Edwardovej pokožky, začala svietiť tisícami diamantmi, leskla sa na všetky strany, vyzeral ako Boh , vytesaný Boh, a ten Boh tu bol so mnou, zdvihla som mu opatrne ruku a otáčala ju v smere ako sa blýskala, bolo to niečo neuveriteľné, v tejto chvíli som naozaj neverila že je skutočný.

„ Páči sa ti to?“ šepol mi lahodne do ucha.

„ Si , si taký nádherný“ zakoktala som, a Edward sa na to rozosmial

„ Ja by som vedel o niekom omnoho krajšom, o niekom na kom mi nesmierne záleží“ šeptal mi do ucha tie slastné slová, a ja som sa pri ich počutí roztápala.

Ležali by sme tam takto večnosť, keby neprídu mraky, a nezačalo pršať, neďaleko bol posed s niečím čo sa podobalo altánku, ale hlavne že to malo strechu.

Vošli sme spoločne pod neho, kvapky dopadali na zem a búrka sa poriadne vybláznila, celým lesom sa ozýval rachot bleskov. Oslepovali ma, ale ja som búrky milovala, úplne ma oslobodzovali, bolo to niečo neskutočné, ale aj tak ozajstné. Bola som tam s mojím Edwardom, niečo neskutočné. Na Jacoba som v tejto chvíli ani nepomyslela, a už mi bolo aj dosť jedno či niekedy na neho pomyslím. Bol tu môj Edward môj anjel. Nedokážem pochopiť prečo som sa uspokojovala s princom, keď ja môžem mať anjela, to som bola až tak moc slepá. Edward sa na mňa na chvíľu ustarostene zapozeral, chudáčik, zase sa bál o mňa , znova nahodiť úsmev a vnímať len a len jeho.. rozkazovala som si v duchu. Usmiala som sa na neho, a on mi úsmev oplatil, a potom pridal krásny bozk. Sedeli sme tam približne hodinu, no v tom Edwardovi zazvonil mobil.

„ Áno“

„ Edward, kde ste? Všetci máme o vás strach! Nedokážem vás vidieť ste v poriadku?“ vypytoval sa nás Alice, nemohla nás vidieť, a Alice nás nemôže vidieť iba v jednom prípade, sú tu vlkodlaci!, zachvela som sa a Edward si ma pritiahol bližšie ku telu.

„ Neboj sa Alice sme v poriadku, ďakujem za upozornenie, keby niečo zavolám, pomaly už pôjdeme domov.“ Edward zaklapol telefón a pozeral sa mi do očí.

„ Edward, sú tu?“ spytovala som sa ho smutne so strachom v očiach.

„ Neboj sa, aj keby hej, mňa nedoženú, takže nedovolím aby sa ti niečo stalo, usmial sa na mňa a znovu pobozkal.

„ Ale pre istotu by sme už mali ísť, neviem čo môžeme od nich očakávať, a určite nebudem riskovať aby ti ublížili“ ustarostene sa na mňa pozeral.

„ Neboj sa , všetko bude v poriadku“ usmiala som sa na neho a jemne nežne som ho pobozkala.

„ Bells, čo by som ja bez teba robil“ predniesol zamilovane, a tým si získal odo mňa vášnivo dlhý bozk.

„ Už by sme mali ísť“ zašeptal mi

„ Prídeme sem ešte niekedy?“ pýtala som sa ho smutne, smutne, pre to že z tohto krásneho lesa odchádzame.

„ Zlato, ak chceš tak aj každý deň tu môžeme byť“ zaceril sa na mňa, potom si ma znovu stiahol do náručia a utekal rýchlo preč. Nestihla som ani moc zmoknúť a už sme boli u Edwarda doma. Alice mi zase pomohla sa prezliecť a Edwarda znovu tak odporne vyhnala z izby, dosť ma to rozosmialo, ten jeho zmučený výraz keď odchádzal z izby, bol tak zle hraný.

„ Bella, je tu tvoja maminka“ povedal Edward vstupujúc do izby, keď som už bola prezlečená.

„ Znesieš ma prosím dolu“

„ S radosťou“ zaškeril sa potmehúcky na mňa a zase som lietala v jeho náručí.

„ Vie už René o tej ruke?“

„ Áno Carlisle jej to práve povedal“

„ A?“

„ A?, vzala to celkom fajn, je rada že ti to dal pre istotu do sadry, aspoň nemusí ona s tebou chodiť neskôr po doktoroch“ zasmial sa uličnícky.

„ To je celá mamka, už jej to asi trochu vadí“ pousmievala som sa

„ To s tebou bolo takto aj kým som sem neprišiel?“ spytoval sa celý ohromený.

„ No mám pocit že ešte horšie, dosť katastrofy priťahujem“ priznávala som sa, a pokračovala:

„ Ale nedokážem si predstaviť ako som pritiahla teba, aspoň raz mi šťastie doprialo“ žiarivo som sa na neho usmievala a on tak isto na mňa. Dole už čakala René, bola ako malé dieťa keď mu idete dať lízanku.

„ ahoj mami“ pozdravila som ju veselo a Edward ma zložil na nohy aby ma mamka mohla objať.

„ zlatíčko som tak rada že ťa konečne vidím, ty môj magnetík na katastrofy“ prednášala piskľavo ako malému 3 – ročnému dieťatku, ale nezazlievala som jej to ako inokedy, teraz som bola ozaj šťastná že ju konečne vidím.

„ Carlisle, kedy môže ísť Bella domov? „ spytovala sa nedočkavo.

„ Už zajtra, ale musí ku mne chodiť na pravidelné kontroly“ zdôrazňoval Carlisle. Edward sa zmučene smutne pozeral do prázdna, natiahla som sa ku nemu, a dala mu pusu na líce, hneď ho jeho smutná nálada prešla, aj mne bolo smutno že už nebudem tu s ním, ale veď predsa sa nevidíme naposledy ...teda dúfam. Edward ma poriadne objal a hladil ma po mojich rukách. René len nevedomky vyvaľovala oči, moc nechápala tejto situácii, musela som jej to vysvetliť.

„ Mami, my, my sme sa s Edwardom dali tak nejako do kopy.“ Pokoktávala som, reakcia nebola až taká zlá ako som myslela, René sa vyrovnali ustarostené vrásky a dokonca sa aj usmievala. Edward ku nej galantne pristúpil a podal jej ruku.

„ Edward Cullen, pani, ..., k vašim službám“ dodal pobavene a všetci sme vyprskli smiechom, mamka mu ochotne podala ruku a odpovedala.

„ René Swan, ...Edward... mamička na plný úväzok“ a prišla ďalšia vlna smiechu.

„ Čo sa to tu deje, aj ja sa chcem zasmiať“ prišla ku nám pobavene Alice s Jasperom, predstavila som ich mamke, dosť sa jej páčila, boli také isté fanatičky do nakupovania, takže sa ihneď dohodli na sobotu, takže nebude ťažké mamku presvedčiť že ma tú celú dobu bude strážiť Edward. Neskôr sa ku nám pridala Esme , Rose a Emmet, ktorý vytvoril úžasnú náladu, smiali sme sa už toľko že ma z toho rozbolelo brucho, sedela som na pohovke pri maminke v Edwardovom náručí. Bohužiaľ ma neskôr začala chytať únava a ani neviem ako som tam zaspala. Mala som konečne sen, no tento krát bol krásny, o mne a Edwardovi, o mojom životnom anjelovi, ktorý bude pri mne stáť navždy a ja ho zase navždy budem dychtivo milovať. Ráno bolo zase jedno z tých krásnych, pravdaže pre to že som sa zobúdzala pri Edwardovi, slnko na neho jemne svietilo a znovu spôsobovalo to omráčenie ligotajúcimi sa diamantmi na jeho koži. Uložila som sa v jeho náručí, a on ma slane pobozkal. Nebolo treba slov, rozumeli sme si aj bez nich, city nám prezradzovali len jediné, to ako moc sa milujeme.

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hmla - 5 Konečne: