tu mate uz dvatciatu prvu kapitolu......fuuu.....ja som cakala ze tato poviedka bude mat okolo 10 kapitol a ono tu je uz 21. ..... Zabvne......pjosim pjosi komentiky a kritiku......pekne citanie......PS:toto je predposledna kapitolka:-D
15.07.2009 (20:46) • vevushQa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3685×
XXI. časť
Pôrod
Bellin pohľad
Keď v tom..........zazvonil zvonček :-D Odložila som knižku, ktorú som čítala a išla som otvoriť dvere. Bol to poštár. Priniesol mi balíček. Ja som mu podpísala, že som ho prebrala a on odišiel. Bolo to od Renee. Som zvedavá čo min poslala. Prišla som do obývačky , sadla si na gauč a otvorila som balíček. Keď som zbadala jeho obsah , bola som dojatá. Poslala mi dvoje dupačky , jedny ružové a druhé modré. Pre chlapca a dievčatko. Boli naozaj nádherné.
Zrazu som cítila ze sedím na niečom mokrom a v tom istom momente sa dostavila strašná bolest. Predpokladám ze to mokre bola plodová voda, ktora mi prave odtiekla. To znamená , ze budem rodit. Pane bože čo mam robit. Au! To boli. Musim zavolať Alice. Kde je ten prekliaty mobil . Au! Ach , konecne, tu je. Vytočila som Aliceine číslo a hneď na prve pípnutie to zobrala.
„ Áno?“ spýtala sa. „ Alice! To boli. Prosím čo mam robiť? Asi idem rodiť. Prosím , rýchlo príďte. Potrebujem vás.“ Hovorila som lepšie povedané jačala som jej do telefónu ,lebo prišla ďalšia vlna bolesti. A to poriadne silná. „Prosím ta len klud. Zavolaj Charliemu nech ta zavezie do nemocnice. Ja s Jasperom sa posnažíme prísť čo najrýchlejšie. A hlavne zhlboka dýchaj. Dobre?“ „ Áno, Alice. Ďakujem“ povedala som a zlozila.
Takze povedala zlboka dýchať. Dúfam ze to pomôže. Nádych , Výdych, Nádych, Výdych......... Teraz rýchlo zavolať Charliemu.
Kym to ten zdvihol, to chvíľku trvalo. „ Halo?“ ozvalo sa. „Tati prosím, rýchlo príď. Ide rodiť a Alice s Jasperom sa vrátia az za par hodín. Prosím . Rýchlo. Strašne to boli.“ „Srdiečko. Hneď som tam. Vydrž“ „ Ďakujem ocko.“ „Nedakuj mi. Som tvoj otec a toto je moja povinnosť.“ Povedal a zlozil. Ja som na neho čakala a pri tom zhlboka dýchala. Ono to vazne zaberalo. Síce bolest neustúpila úplné , ale aspoň trošičku. „Uz to bude miláčikovia. Vydržte chvíľočku. Starký po nás príde, zavezie nás do nemocnice a tam sa už o nas postarajú.“ Hovorila som k mojim malým anjelikom.
Ubehlo asi päť minút od rozhovoru s Charliem keď pred domom zakvílili brzdy. Hmm , Charlie si dal na čas. Vletel do obývačky a hneď sa rútil ku mne , aby mi pomohol vstať a dôjsť k autu. „Ach zlatíčko. Moc to boli?“ spýtal sa Charlie. Bol s toho vystrašený hádam viac ako ja. Ja som mu z toľkej bolesti ani odpovedať nevládala, tak som len prikývla. Posadil ma na predne sedadlo a on si sadol na miesto vodiča. Naštartoval jeho policajne auto a už sa rútil smer nemocnica. Šiel ako blázon. Jeho jazdu by som pomaly mohla prirovnať k jazde hocikoho s Cullenovych.
Pred nemocnicou zastavil tak prudko, že kebyže som neni pripásaná skončím na prednom skle. Pomohol mi vystúpiť z auta a rýchlo ma viedol k recepcii alebo ako sa ta časť v nemocnici kde sa ohlasuje vola.
Tam si ma prevzala jedna sestrička a odviezla ma na izbu kde som mala pockat na lekára. Ked prišiel počúval srdiecka mojich anjelikov a potom este spravil nejakú rýchlu prehliadku. Povedal, že síce plodová voda uz odtiekla ale este takú hodinku musím vydržať. Že až za hodinu sa to vsetko zacne úplne. Ja som nechápala prečo mam ešte čakať. Ta bolest bola neznesitelna. Ale na druhu stranu som sa tešila. Možno to Alice s Jasperom stihnu.
Po asi hodine a pol čakania prišla sestrička a povedala, ze už je čas. Na pojazdnej posteli ma viezli z izby na sal. Zrazu som počula ako na mna niekto vola. „Bella“. A to uz pri mne bol Jasper. „Ach Jasper. Som taka rada ze ste tu. Počkať , kde je Alice?“ spýtala som sa ked mi došlo že vedľa mňa je len on. „Šla ti zbaliť nejaké veci. Bella?“ odpovedal a potom ma oslovil „Ano?“ spýtala som sa. „Mohol by som byt na sále aj ja?“ „Jasper, ja budem rada ked tam bude niekto koho poznám, ale bude tam toľko krvi. Zvládneš to?“ „Bella, nepodceňuj ma. Ved už som ti vysvetlil , ze ma tvoja krv neláka.“ Odpovedal mi a moje starosti boli ta tam.
Jasperovi prikázali aby sa šiel obliecť do tých lekárskych veci, v ktorých môže človek na sal. Ja som tam ležala na operačnom stole a plakala od toľkej bolesti. Keď bol Jasper a ostatný doktori prezlečený , prišli ku mne a pôrod sa mohol začať. Jasper ku mne vyslal vlnu kludu za čo som mu bola velice vďačná. Cely čas ma držal za ruku a hovoril ze to bude dobre. Doktor na mňa kričal že mam silno potlačiť, a znovu a znovu. Nakoniec bol na svete 1. chlapček. Ked sa na svet dostalo aj dievčatko všetka bolesť bola preč. Detičky umyli a dali mi ich do ruk. To už bola pri mne aj Alice. Odfotila ma s nimi ako tam ležím cela spotená a unavená po pôrode. Potom si maličké s Jasperom zobrali a mna odviezli na izbu. Premiestnili ma na normálnu posteľ a ja som hneď zaspala.
Autor: vevushQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hluposť-21. časť:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!