Ako sa zachová žena, ktorej syn tvrdí, že sa pozná s morskou pannou? Lenže Leah nie je tak úplne človek... Prajem príjemné čítanie.
04.05.2012 (18:30) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1365×
V minulom diele:
„Asi by som sa bol utopil, keby ma nezachránila,“ dokončil. Leah vedela, koľko námahy a odhodlania ho to muselo stáť, aby priznal, že bez niečej pomoci by sa bol utopil.
„Kto ťa zachránil?“ spýtala sa roztrasene a zvedavo zároveň.
„Morská panna.“
5. kapitola: Leino rozhodnutie
„Enrik, dobre vieš, že nemám rada vtipy na túto tému,“ odsekla mu na to Leah.
„To nie je žiadny vtip,“ ohradil sa.
„Tak čo to potom je?!“
„Oznámenie. Tajomstvo. Fakt. Ja... ja som jej sľúbil, že to nikomu nepoviem, lenže ja nechcem odtiaľto odísť. Čo keby sme tu zostali celé prázdniny? Alebo sa sem presťahovali? Mohol by som s ňou byť každý deň a vy by ste ju tiež mohli spoznať...“
„Morskú pannu?! Enrik, niečo také som od teba nečakala. Myslela som, že si už seriózny chlapec a nevymýšľaš si!“ Leah prudko vstala zo stoličky.
„Mami, prosím! Počúvaj ma! Možno nie je všetko také, ako sa zdá na prvý pohľad. Ja by som tomu tiež neveril, ale je to tak! Keď ju uvidíš...“
„Dosť! Mám tých nezmyslov plné zuby! A zbaľ si veci! Odchádzame, ešte dnes!“
„Mami, nie! Veď máme ešte jeden deň!“
„Len do desiatej ráno! To už sa tak či tak neoplatí. Raňajky nemáme, nič sa nestane, ak odídeme skôr,“ odvrkla Leah.
„Ešte jeden deň na pláži! Mami, musím sa s ňou rozlúčiť!“
Leah si prekvapene uvedomila, že Enrik plače. On nikdy neplakal, vždy to bol taký hrdina.
„Nie! So žiadnymi výmyslami sa lúčiť nemusíš! Toto miesto má na teba zjavne zlý vplyv. Treba nám odísť čo najskôr!“
Enrik klesol na kolená a srdcervúco sa rozplakal, ale to už Leah odchádzala z izby.
Nebolo to však tak, že by chlapcovi neverila. V skutočnosti práve naopak – vedela, že vraví pravdu. Pre svoje deti bola vždy autorita a zakladala si na tom, aby jej nikdy neklamali. A nebolo by to až také čudné, veď, ak existujú upíry a vlkolaci, prečo by nemohli byť aj morské panny a všakovaké iné príšery? Lenže Leah nikdy nechcela, aby jej deti mali niečo s nadprirodzeným svetom. Neušla z neho preto, aby v ňom podporovala svojich potomkov. Chcela normálny život, obyčajný a všedný a predsa výnimočný, lebo by bol ich. Naozaj nikdy nebude môcť byť nič normálne? Ale doteraz sa jej pomerne darilo, udržať svoje deti od všetkého neľudského. Týmto dňom sa to neskončí. Ona to proste nedovolí. Preto museli okamžite zmiznúť a viac sa sem nevracať. Raz sa jej snáď podarí syna presvedčiť, že si to celé iba predstavoval.
Enrik nikdy nebol taký zaťatý ako teraz. Stále za ňou chodil, dobiedzal, plakal, skuvíňal, vrieskal, plakal, prosil... No Leah bola neoblomná.
„Aspoň mi dovoľ, aby som jej nechal odkaz...“ modlikal stále dokola.
Samozrejme, že to pre ňu bolo ťažké. Svojho syna milovala a veľa krát mala už namále, no vždy sa nakoniec uspokojila s pocitom, že hoc teraz bude pár dní smutný a bude trucovať, zachránila mu budúcnosť.
Dokonca aj Manuel sa Enrika zastal.
„Ja viem, ako s výmyslami nesúhlasíš, ale aspoň ten odkaz by si mu mohla dovoliť. Bola to pre neho taká hra a tým odkazom sa to skončí a už sa sem nevrátime. Tak ho nechaj,“ dohováral jej.
Manuel väčšinou nikdy nešiel proti Leah. Po prvé - preto, lebo s ňou takmer vždy súhlasil, po druhé - preto, lebo sa mu nikdy nepodarilo vyhrať. Leah bola príliš zanovitá a málokedy si dala poradiť.
„Nie. Ak mu to dovolíme, bude to brať, ako podporovanie, a to nestrpím,“ nesúhlasila Leah.
Manuel to už potom nechal tak. Leah mu za to bola vďačná. Mala čo robiť so svojimi pochybnosťami.
Ako povedala, ešte ten deň z hotela odišli. O tom, že urobila správne sa presvedčila, keď odchádzali z parkoviska. Do nosa jej zavial dobre známy štipľavý pach.
Smradľaví upíri. Pomyslela si, keď zatiahla okno na aute, aj napriek veľkému teplu.
Prosím, kto číta túto poviedku a páči sa mu, napíšte mi do komentárov. Nebaví ma uverejňovať kapitoly v takýchto malých časových odstupoch, keď si tu potom nájdem dva komentáre...
« Předchozí díl Následující díl »
Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hladina stúpa - 5. kapitola: Leino rozhodnutie:
alicecullenhale2: Nepíšem len pre komentáre, keby ma písanie nebavilo, tak nepíšem vôbec,ale konkrétne na túto stránku to dávam pre nejakú odozvu, aby som videla v čom sa mám zlepšiť, či idem správnym smerom a či ľudí okolo mňa baví, to čo mňa... Veď prečo sem mám dávať kapitoly každý deň, keď mi to okomentujú dvaja ľudia? Ale písať by som písala tak či tak, len nie sem...
obsahovo vydarena poviedka len musim povedat ze pridavas o dost kratsie kapitoli co by nebol problem ked pridavas casto a pravidelne ale tvoj styl pisania je taky detsky by som povedal, ja by som na nom rozhodne zapracoval(neber to co trieskam do uvahi ja mam esci horsi styl XD)
je to naozaj super poviedka...
kapitolka je tiež skvelá...
teším sa na pokračovanie...
P.S.: mala by si písať ak ťa to baví, ak ti ide len o komentáre je to o ničom lebo najprv si ťa čitatelia musia nájsť...
ME GUSTA!!!!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!