Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hladina stúpa - 4. kapitola: Odhalenie

03.05.2012 (08:00) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1158×

4. kapitola -  Odhalenie 

Deň konca jeho trojtýždňového pobytu v Nemecku sa blížil veľmi rýchlo. Enrik nechápal, ako to mohlo tak rýchlo uletieť a čoraz viac sa mu to priečilo.       

Nevedel si predstaviť, že by sa s Aquilou jeden deň nevideli, nezahrali. Bál sa, že by sa všetko mohlo premeniť len na spomienku. Nechcel to.

Ako jediné správne riešenie sa mu zdalo, odhaliť rodičom pravdu. Potom by tu určite mohli zostať aj dlhšie a často sa sem vracať, možno dokonca presťahovať. Otcovej práci by to nevadilo, on bol majiteľ, šéf aj manažér, rozhodoval o všetkom. A mame by to podľa jeho mienky tiež neprekážalo. A tak sa snažil Aquilu prehovoriť.

„Ty chceš, aby som odišiel?“

„Nie, jasné, že nie! Ale sľúbil si mi...“

„Ja viem, čo som sľúbil. Ale keby si mi to dovolila...“

Aquila len pokrútila hlavou.

„Pre teba nie je dôležité naše kamarátstvo?“

Kto by bol povedal na malého chlapca, že bude kedy trúsiť také vety? Lenže Enrik pozeral veľa filmov. Keď boli v angličtine, mal to dovolené.

Angličtinu ovládal, ale ako mu mama nikdy nezabudla pripomenúť, nie tak, ako by mohol. Preto sa čokoľvek v angličtine stalo dostupné.

„Samozrejme, že je. Nie je však nič dôležitejšie, než to, aby sa nikto nedozvedel, kto som...“

„Prečo mi nemôžeš veriť? Myslíš, že by som to prezradil niekomu, kto by ťa ohrozil?“

Aquila odmietla.

Tú noc sa len nepokojne prehadzoval v posteli. Zostávali už len dva dni do odjazdu a on pochyboval, že sa Aqulin postoj zmení. Mohol by to povedať rodičom? Veď Aquila by nemusela vedieť, čo urobil. Jednoducho by oni o tom vedeli, mohol by zostať na celé prázdniny tu... Bol by sa sem aj presťahoval, v škole nemal nikdy takých kamarátov, ako bola Aquila.

Vedel, že by ju to zranilo, lenže ona bola na všetko, čo sa týkalo prezradzovania tajomstva hrozne citlivá.

Neuvažuje jasne. Bojí sa a ovplyvňuje ju aj postoj rodičov. No napokon mi poďakuje.

Nasledujúci deň sa na to snažil nemyslieť. Aquila v ňom vedela veľmi dobre čítať a odhadnúť jeho myšlienky aj pocity.

Predtým, než v ten deň zmizla v hlbinách mora, mu povedala: „Ja viem, že to bude ťažké. Ďakujem, že si neporušil slovo. A neboj sa – my dvaja sa ešte stretneme,“ usmiala sa na neho a odplávala.

Zajtra sa mali stretnúť poslednýkrát. Dokonca mu prezradila, že má pre neho prekvapenie.

Enrik sa bál zajtrajška. Nevedel, ako bude Aquila reagovať na jeho rodičov. Upokojoval sa tým, že to dopadne dobre a oni budú môcť zostať spolu, aj keď začne chodiť do školy.

V to poobedie bol rozhodnutý mame to povedať. Mama bola oveľa riskantnejšia voľba, lebo vedel, že presvedčiť ju, bude ťažké, na druhej strane, otca bude mať v kapse, lebo ten spraví to, čo mama. Pre neho bola mama bohyňa.

Slnko práve zapadlo a celá obloha vyzerala, akoby sa maliarovi vyliali farby.

Leah vešala mokré uteráky a plavky na sušiak. Pia sa tmolila okolo a Manuel varil večeru. Zvláštne, ale v ich rodine bol práve Manuel ten, čo varil, upratoval ba dokonca i pral. Ona bola zase tá, čo sa vyžívala v opravovaní vecí, v záhrade, v kosení trávi, rýľovaní...

„Mami, musím ti niečo povedať,“ oslovil ju Enrik.

„Tak hovor, zlato,“ vyzvala ho, zatiaľ čo vešala Piin župan.

„Mami, potrebujem, aby si mi venovala celú svoju pozornosť. Je to dôležité,“ odvetil na to jej syn.

Leah si vzdychla, ale pustila mokré veci a zviezla sa na najbližšiu stoličku.

„Tak, máš moju celú pozornosť,“ povedala s úškrnom.

Enrik ju chytil za ruky a zadíval sa jej do očí.

„Mami, naozaj je to veľmi dôležité. Sľúb mi ale, že ma budeš počúvať, nebudeš ma prerušovať, kým ti to celé nevysvetlím a nebudeš si robiť unáhlené závery. Platí?“

Leah len vyvaľovala oči. Čo také sa mohlo stať? Zničil niečo cenné? Nejakú Piinu hračku alebo niečo z hotela?

„Uvidíme,“ odpovedala na to. Predsa, odkedy jej má vlastný syn klásť podmienky?

Enrik si povzdychol.

„Dobre. Viem, aký je tvoj názor na všetky vymyslené bytosti, na fanfiction a na Harryho Pottera. Nechcem však, aby ťa tvoj odpor chybne ovplyvnil,“ začal Enrik vážne.

Leah nechápala, odkiaľ má tie výrazy a formulovanie vety, on takéto skladby nikdy nepoužíval. A vôbec sa jej nepáčilo, že začal s magickými bytosťami. Bola za to, že zo syna všetky pochybnosti dostala. Nechcela, aby sa jej deti na to viazali. Chcela ich chrániť.

„Mami, pamätáš na náš prvý deň na pláži? Ako som sa zatúlal k tej kamenitej časti pláže?“

„Na to sa nedá zabudnúť,“ odsekla som.

Bola za to na neho poriadne nahnevaná. Enrik nevedel dobre plávať. Vlastne sa to nikdy nechcel naučiť. Keď vtedy prišiel celý premočený, bolo jej jasné, že sa niečo stalo. Enrik musel spadnúť do vody, alebo niečo také. Lenže sám by sa z vody nikdy nedostal, niekto mu musel pomôcť. Enrik ale zapieral. Možnože teraz nastal okamih, kedy jej konečne povie, kto ho zachránil.

„Hej, jasné. Ja som totiž spadol z jedného z tých mól do mora. Asi by som sa bol utopil, keby... mami neprerušuj ma!“

Leah sa už nadychovala, že mu skočí do reči. Takže nakoniec predsalen spadol! To som teda zvedavá, kto mu pomohol!  Leah vedela, že Enrik by nikdy nepriznal, že spadol, len tak. Nemal rád, keď mu niekto pripomínal niečo, v čom nebol dobrý. Nikdy by si nepriznal prehru ani bolesť a nikdy neplakal.

„Asi by som sa bol utopil, keby ma nezachránila,“ dokončil. Leah vedela, koľko námahy a odhodlania ho to muselo stáť, aby priznal, že bez niečej pomoci by sa bol utopil.  

„Kto ťa zachránil?“ spýtala sa roztrasene a zvedavo zároveň.

„Morská panna.“

Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hladina stúpa - 4. kapitola: Odhalenie: