Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hladina stúpa - 3. kapitola: Ľuďom sa nedá veriť

01.05.2012 (19:30) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1144×

3.  kapitola -  Ľuďom sa nedá veriť

V Nemecku boli na dovolenke tri týždne.

Enrik chodil za Aquilou každý deň a každý jeden si užili. Aquila mu porozprávala o ich svete, že bývajú v kolóniách vo vrakoch lodí, alebo na korálových útesoch, živia sa vodnými rastlinami a rôznymi morskými plodmi, rozumejú reči zvierat a pod vodou môžu zostať veľmi dlhú dobu. A že majú svoje školy, kde sa učia jazyky, ovládať svoje schopnosti a všetky tajomstvá mora.

„Aké schopnosti?“ spýtal sa vtedy Enrik.

„Niečo takéto,“ uškrnula sa spokojne a len tak pohodila rukou. Z ničoho nič sa zdvihla veľká vlna, ktorá bola taká vysoká, že ošpliechala aj Enrika, hoci, sedel hore na móle.

„Ešte to neviem dobre ovládať,“ povedala na miesto ospravedlnenia, „vieš, to sa učíme vekom.“

Enrik sa toho toľko dozvedel a morský svet ho uchvacoval. Bol rád, že Aquila má trpezlivosť aj energiu všetko mu vyrozprávať.

Za ten čas, čo boli spolu ju ešte nevidel bez zlej nálady. Len raz sa stalo, že boli iná, ako usmiata.

„Nesmieš o mne nikomu povedať. Vieš to, však?“

Enrik nad tým nestihol premýšľať. Všetko sa dialo strašne rýchlo. Ráno po ich zoznámení sa bál, že to bol len sen, no ona ho tam čakala so slovami: „Predpokladala som, že budeš mať strach, či som nebola len sen,“ zasmiala sa na neho.

O ľudskom svete toho všeličo vedela, niekedy aj niečo, čo sám nevedel.

Ten čas si on pripadal ako ryba – stále otváral ústa.

„Neviem. Ja už nič neviem,“ odpovedal jej vtedy popravde a podľa jej výrazu hneď vedel, že nesprávne.

„Sľúb mi to, Enrik. Sľúb, že to nikomu nepovieš!“

„Veď dobre, nerozčuľuj sa! A nemôžem to povedať ani mame a otcovi?“ opýtal sa.

„V žiadnom prípade. Si asi zvyknutý im hovoriť všetko, ale boli by z toho iba samé problémy. Neverili by ti. Bol by si za blázna,“ povedala mu s vážnou tvárou.

„Nebojíš sa skôr, že by mi uverili a dozvedeli sa o tebe?“

„Aj toho, ale to je nepravdepodobnejšie. Nič proti tvojim rodičom,“ dodala rýchlo.

„Lenže... prečo o vás ľudia nemajú vedieť? Čo také by sa stalo? Prečo sa schovávate?“ Tie otázky z neho proste automaticky vyleteli.

„My sa neschovávame!“ odsekla urazene. Enrik si uvedomil, že zasiahol citlivú stránku.

Aquila sa od neho odvrátila a zadívala sa na obzor. Enrik trpezlivo čakal. Nechcel, aby bola smutná.

„Naša rasa všeobecne ľuďom nedôveruje. Hovoria, že ľudia sú sebeckí, namyslení a majetnícki. Na nikom im nezáleží, len na sebe a na zisku. Sú nespoľahliví a obalamutia ťa klamstvami a sľubmi, ktoré nikdy nenaplnia. Všetci sa od nich držia stranou. Oni nemajú prírodu v úcte. Chcú všetkému vládnuť, mať nad všetkým moc. To, že som tu teraz s tebou, je proti všetkým pravidlám, aké máme,“ dokončila smutne.

„Ty... ehm... ty si to zažila?“ spýtal sa zastretým hlasom.

„Nie.“

„A veríš tomu?“

Aquila neodpovedala. Enrik si všimol, že klopí zrak.

„Veríš... veríš mne?“

Bol by sa jej to spýtal odvážnejšie, no keď bol s ňou, vždy akosi stratil reč a len veľmi ťažko zo seba niečo dostal. Čím dlhšie spolu boli, tým to bolo lepšie.  Enrik už nevedel vydržať to ticho, ktoré po jeho otázke nastalo.

„Potuluješ sa okolo pláží a sleduješ ľudí. Učíš sa od nich,“ začal uvažujúc nad všetkým, čo mu povedala, „a teraz mi chceš povedať, že ľudia sú len obyčajné nespoľahlivé beštie? To mi nehovor,“ odfrkol trocha ostrejšie, než mal v pláne.

Aquila sa mu prudko pozrela do očí.

„Priťahuje ma tá atmosféra. Atmosféra radosti a oddychu. Máš pravdu, neverím, že všetci ľudia sú zlí. Nemôžu byť. Ty si dôkaz,“ povedala víťazoslávne.

„Verím ti, Enrik Meyer. Znamená to však, že verím aj ľuďom? Že zrádzam svoju rasu?“

Enrik rozhodne pokrútil hlavou.

„Nezrádzaš nikoho. Len objavuješ,“ usmial sa.

Aquila si bola v tejto veci mimoriadne neistá. Okrem tohto, bola však bezstarostná, pozitívne naladená a bola veľký výmyselník. Tí dvaja spolu zažili veľa dobrodružstiev. Bolo ťažké nemať Aquilu rád. To všetko si však Enrik uvedomil, až keď ju stratil. 

Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hladina stúpa - 3. kapitola: Ľuďom sa nedá veriť: