Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Happy end for Leah? - 9. časť

13.09.2010 (12:00) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1880×

 9. časť

Jacob

Pozerali sme smerom, ktorý ukazoval Sam a nemohli uveriť vlastným očiam. Nikdy som si nemyslel, žeby Sam klesol až tak nízko, ale opak bol pravdou. On priviazal Nahuela k stromu a ešte ho aj zmlátil?! Pohoršene a naštvane som sa pozeral na jeho zmätený profil a mal sto chutí roztrhnúť ho ako hada. Potom som sa otočil a pozeral sa na stuhnuté telo Leah a čakal na jej reakciu. Vyzerala, že okrem vlastnej bolesti a obrazu pred sebou vôbec nič nevníma. Kým tam tak stála, pripojili a k nám aj ostatní chalani a celá Rada starších. Dokonca prišiel aj môj otec a sestra.

Z ničoho-nič sa Leah zvrtla smerom k Samovi a jednu mu vypálila, až sa zatackal a chytil si nos. So zadosťučinením som sa pozeral na jeho prekvapením a bolesťou stiahnutú tvár. Dostal, čo si zaslúžil, aj keď ja by som ho zmlátil asi viac, keďže moje zranenia sa už zahojili. Sam na tom, potom ako sme sa do seba pustili, vôbec nevyzeral pekne, dokonca trochu horšie ako ja, ale on aspoň nekríval. Smutne som si povzdychol a opäť sa sústredil na dianie pred sebou. Leah si nahnevane premeriavala Sama a on si stále držal nos a na tvári mal mierne nechápavý výraz. Akoby nemohol pochopiť, prečo na neho útočí. Takmer som sa neudržal a ironicky sa zasmial.

„Prečo?“ spýtala sa takmer nečujne Leah a jej tvár skrivila bolesť, ktorá vyzerala, že je úplne iného charakteru ako predtým. Chvíľu tam len tak stála, ale z ničoho-nič si jednou rukou objala driek a druhú si priložila na čelo. Pomaly som k nej podišiel a pozorne si ju prezeral. Vyzerala, že nevníma a mierne sa knísala zo strany na stranu. V tvári bola poblednutá a stekal jej po nej pot. Čo sa to s ňou deje?

„Leah, čo sa deje?“ spýtal som sa jej a márne čakal na nejakú odpoveď, či akúkoľvek inú reakciu na moju otázku. Za sebou som počul znepokojené mumlanie. Každý sa pýtal, čo je s ňou, pýtali sa mňa, ale ja som im nevedel odpovedať. Pristúpil som ešte bližšie, ale Leah sa zrazu začala nebezpečne nakláňať na jednu stranu a zrazu padla na zem. Zarazene som zastal a so strachom sa na ňu pozeral. Akoby som čakal, že sa postaví, ale nestalo sa tak.

Päť ťaživých minút sa nikto z nás nepohol, ale potom akoby sa všetci prebrali a začali konať. Chalani obklopili Sama, ktorý sa prekvapivo vôbec nebránil a ja som pokľakol k Leah. Opatrne som ju obrátil na chrbát a zadíval sa do jej bledej tváre. Niečo mi tu nesedelo už odvtedy ako jej prišlo zle v izbe. Mal som podozrenie, ale neodvážil som sa ani dúfať, že také šťastie postretlo Leah za takú krátku dobu. Predsa len, osud k nej bol viac ako nespravodlivý.

„Leah!“ ozval sa za mnou zmučený krik, ktorý patril Sethovi. Ani nie o pár sekúnd už bol vedľa mňa a prezeral Leah, ale vyzeral rovnako zmätený ako ja. Teraz som si už vôbec nemyslel, že to spôsobil nedostatok jedla, ako to tvrdila ona predtým. Toto bola nevoľnosť spôsobená niečím iným.

Seth sa odrazu postavil a prudko sa zvrtol k Samovi. Prebojoval sa cez chalanov a zahnal sa na Sama. Jeho päsť pristála na jeho tvári. Ale jemu to nestačilo a začal ho mlátiť, akoby tými päsťami mohol všetko vrátiť. Sam si to síce zaslúžil, ale toto bude trápiť aj Emily. S povzdychom som sa postavil a pristúpil k Sethovi. Zastavil som jeho ďalší úder a pozrel sa mu do očí. Okrem bolesti a hnevu som v nich nič nevidel. Ani stopy po obvyklej inteligencii, či šibalstve. Predo mnou stál predátor zmietaný nenávisťou a pudmi.

„To už by stačilo, Seth,“ povedal som mu potichu, ale nič som mu neprikazoval. Za tých pár mesiacov, čo som Alfa, som si zvykol, ako mám ovládať svoje postavenie, aby som nevydával rozkazy, keď nechcem. Prestanem sa ovládať jedine vtedy, keď som naozaj naštvaný. Seth však nevyzeral, žeby ma chcel poslúchnuť. Svoj zrak opäť zavŕtal do Samovej tváre a vytrhol sa mi zo zovretia. Jeho päsť opäť pristála na Samovej tvári. Opäť ma prekvapilo, že sa len tak nechal mlátiť a nič neurobil.

„Prečo si to urobil?! Neublížil si jej už dosť?!“ vykríkol na neho a začal sa triasť. Mal by som rýchlo zakročiť, kým spraví niečo, čo by neskôr mohol ľutovať. A určite by ľutoval, keby teraz zabil Sama, nech už urobil hocičo, smrť nie je riešením. Neviem, ako by sa potom ešte niekedy pozrel do zrkadla alebo do Emilynej zmučenej tváre. Opäť som ho chytil za rameno.

„Seth, upokoj sa,“ povedal som upokojujúcim hlasom a zadíval sa mu do očí. Videl som, ako mu dochádza význam mojich slov. Sklonil hlavu a zadíval sa na svoje ruky, ešte stále sa mu mierne chveli.

„Prepáč, Jake, neviem, čo to so mnou je,“ povedal ospravedlňujúco a zadíval sa mi do očí. Konečne vyzeral ako typický Seth, len tie jeho šibalské iskričky nežiarili tak, ako obvykle.

„To je v poriadku, ja sa o všetko postarám, ty zober Leah a odnes ju ku Carlislovi. Neboj sa, bude v poriadku,“ povedal som mu a na povzbudenie som mu stlačil rameno, aby vedel, že mu verím. Potom sa otočil, zobral Leah s ľahkosťou na ruky a rozbehol sa smerom do lesa, smerom k domu Cullenovcov. Povzdychol som si a otočil sa na Sama, ktorého tvár vyzerala ako omaľovánka pre deti.

„Toto si už prehnal, Sam,“ povedal som a môj hlas znel napodiv úplne pokojne. Pravdepodobne som strávil príliš veľa času v Carlislovej spoločnosti, keďže som sa začal správať ako rodený diplomat.

„Prosím, Jake, naozaj to nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Nechaj ma to vysvetliť,“ poprosil ma tichým hlasom a neliehavo sa mi zadíval do očí. Pochybovačne som si ho premeral, ale nemal som v úmysle nechať ho, aby si niečo povymýšľal.

„A mal by som?“ spýtal som sa ho pokojným hlasom a pristúpil k nemu ešte bližšie.

„Naozaj to nie je tak, ako to vyzerá. Pokojne sa premeň a prečítaj si to v mojej hlave, prosím,“ povedal zúfalým hlasom. Začal som pochybovať, že si niečo vymýšľa. To by si asi nedal takú námahu, aby hral zúfalstvo. Možno by som predsa len mal prečítať jeho myšlienky, aspoň si urobím vo všetkom jasno a potom sa rozhodneme, čo s ním urobíme.

„Dobre teda, Sam. Dávam ti poslednú šancu, premeň sa,“ povedal som mu a bolo očividné, že si vydýchol. Zmätene som sa na neho pozeral. Som zvedavý, čo sa tu naozaj stalo, keď bol taký zaskočený, že ho Leah napadla a následne aj Seth.

„Si si istý, že je to dobrý nápad?“ spýtal sa môj otec, keď sa Sam premenil a len tak tam postával. Obzrel som sa a zistil, že ostatní sa postavili tesne za mňa, uzatvárajúc tak kruh okolo Sama.

„Neboj sa, otec, Sam sa o nič nepokúsi, vie, že som silnejší a rýchlejší ako on,“ povedal som, potom som si dal dolu nohavice a premenil sa do vlčej podoby. Keďže sme so Samom tento proces už párkrát absolvovali, nebol problém naladiť sa ne jeho myšlienky. To čo ma prekvapilo bolo, že Sam nemyslel vôbec na nič. Mal úplne prázdnu hlavu, čím mi dával najavo, že si môžem prečítať celú jeho myseľ. Mierne som sa v duchu uškrnul nad tou iróniou. Napojil som sa na jeho myseľ a našiel tam spomienky odvtedy, ako sme odišli z jeho domu. Videl som to jeho pohľadom...

...Sedel som na stoličke a Emily mi utierala zakrvavenú tvár. Po bitke s Jakom som nevyzeral práve najlepšie, ale bolo mi to jedno. Konečne sa mi rozsvietili v hlave. Prečo som bol len taký zaslepený a sebecký? Sledoval som len vlastné záujmy a na ostatné som nepozeral. Snažil som sa byť dobrým vodcom pre všetkých, ale bolo mi jasné, že sa mi to nikdy nepodarí. Nenarodil som sa preto, by som viedol našu svorku. To Jacob má právo a talent na to, aby všetko zvládol... Pozrel som na Emily a bolesť v jej pohľade a tvári ma mučila viac, ako bolesť, ktorá mi vystreľovala z tela pri každom pohybe. Ako som mohol ublížiť aj jej?

„Prepáč, Emily, toto som naozaj nechcel,“ povedal som tichým hlasom a chytil ju za ruku, aby som ju zadržal. Obrátil som si ju k sebe a posadil na kolená. Konečne by som je mal všetko vysvetliť. Mal by som byť úprimný nielen k sebe, ale najmä k nej.

„Ako si mohol, Sam? Neuvedomuješ si, ako si jej ublížil? Akoby nestačilo, ako ju poznačil vlčí život,“ povedala smutným hlasom a po tvári jej stekali slzy. Začal som jej ich utierať a díval som sa jej do očí. Dokonca ani po takom dlhom čase ma neprestala udivovať jej krása a dobrosrdečnosť. Čím som si len zaslúžil toľké šťastie, keď teraz po ňom tak nehanebne šliapem?

„Neviem, čo som si myslel. Teraz už k sebe dokážem byť úprimný a viem, že som to urobil z jediného dôvodu: žiarlil som na nich. Možno sa ti to zdá nepredstaviteľné a hlavne nezmyselné, ale naozaj to tak je. Na Leah som sa potom všetkom, čo sme spoločne prežili, nedokázal pozerať rovnako, ako na chalanov. Možno preto, že som ju kedysi tak veľmi miloval. Stále som mal pocit, že je nejakým spôsobom moja, možno za to mohla láska, ktorú ku mne stále prechovávala, hoci sa ju snažila pochovať hlboko v sebe a prekryť ľahostjnosťou a nenávisťou. A potom prišiel ten poloupír a ona sa k nemu pripútala. Zľakol som sa toho, čo sa mohlo stať a nahneval som sa. On bol zrazu ten, komu patrili jej myšlienky a láska. Keď som si to uvedomil, že to on ju urobí šťastou, to on jej dá deti po ktorých tak túži, a splní všetky sľuby, ktoré som jej ja dal a nikdy neplnil, začal som sprosto žiarliť. Rozhodol som a zdôvodňoval si to pred sebou, že ochraňujem len kmeň, ale nedokázal som sa oklamať. Naozaj som len bezcitný egoista, ktorý myslí len na seba, ako to povedal Jacbo. Bol som sebecký a tak ma vystrašilo, keď som zrazu nemal nárok na jej myšlienky. Ja... ťažko sa to vysvetľuje... Ale svoje rozhodnutie som oľutoval hneď potom, ako som videl, ako sa v bolesti zrútila. Videl som bolesť, ktorú som jej opäť spôsobil...“ povedal som a nakoniec stíchol. Emily bola tiež ticho, asi spracovávala moje slová. Bude rád, ak mi bude schopná o pár rokov odpustiť.

„Urobil si hlúposť, Sam. V slepej viere, že pre ňu robíš to najlepšie si sa uchýlil až k násiliu,“ povedala potichu a v jej hlase som počul jasnú výčitku.

„Ja viem... Ospravedlňujem sa ti. Hlavne za bolesť, ktorú som ti spôsobil. Viem, že sa nedá odpustiť moja zaslepenosť, ale aj tak budem dúfať, že ma nebudeš nenávidieť,“ povedal som a silno ju objal. Čo ak je to poslednýkrát, keď ju môžem takto skryť vo svojich veľkých rukách? Sedeli sme tam dlho a nikto z nás nič nehovoril, ale odrazu akoby sa niečo pohlo... Niečo vo vnútri Emily... Azda len nie je...

„Emily? Ty si tehotná?“ spýtal som sa zarazene, ale nedokázal som skryť nádej  v hlase.

„Som tehotná, Sam. Ale teraz si ani nie som istá, či chcem, aby si bol otcom môjho dieťaťa,“ povedala smutne a vymanila sa mi z náručia. Vôbec som jej nebránil. Mala pravdu. Ako by mohla chcieť, aby som sa podieľal na výchove toho malého človiečika potom, ako som sa zachoval? To by som chcel nemožné. Smutne som si povzdychol a rozhodol sa. Možno ja už nebudem vďaka vlastnej zaslepenosti nikdy šťastný, ale nech je aspoň šťastná Leah. Zamieril som k dverám a už som mal ruku na kľučke, keď ma zastavil Emilyn hlas:

„Kam ideš?“ spýtala sa a zvedavo ma pozorovala. V jej očiach blyskla nejaká emócia, ale skryla ju skôr, ako som stihol zistiť, čo to bolo.

„Idem napraviť všetko, čo som vykonal,“ povedal som odhodlane a zadíval sa jej do očí. Vyzerala, že premýšľa. Potom sa opäť ozvala a jej hlas znel už trochu veselšie:

„Toto je môj vlk...“ zašepkala dojato a opäť sa stratila v kuchyni. Pokrčil som plecami a vybehol von. Hneď som zamieril na pláž, do jaskyne, kde bol zavretý Nahuel. Chalani odišli s Jacobom a ja som im to ani nemal za zlé, keby som bol na ich mieste, tak by som sa roztrhal na márne kúsky. Ale je mi jasné, že to nespravili len kvôli Emily.

Za pár minút som dobehol k jaskyni a otvoril to niečo, čo predstavovalo provizórne dvere. Bol to vlastne veľký kus kôry opretý o vchod do jaskyne. Teraz tu však nikto nebol, len vo vnútri som počul zvláštny tlkot srdca toho poloupíra. Vošiel som dovnútra a nikde ho nevidel. Obzeral som sa, keď v tom sa na mňa vrhol a začal ma mlátiť hlava-nehlava. Jeho útok ma na chvíľu prekvapil, ale potom som sa zahnal a trafil ho päsťou do tváre. Jeho oči sa pretočili a upadol do bezvedomia. Jeho tvár za pár sekúnd nabrala mierne fialový odtieň. Vyniesol som ho teda von a priviazal ku stromu, aby neušiel skôr, ako zájdem po Leah.

Vošiel som opäť do jaskyne a chcel som zobrať vodu, aby som ho prebral, keď som počul nejaký pohyb a štyri rýchlo bijúce srdcia mojich bratov...

Pomaly som sa vrátil do svojej mysle a zarazene si prezeral Sama. Naozaj to nebolo tak, ako sme si mysleli. Udrel ho len preto, aby ho zneškodnil, aby si ešte viac neublížil, keďže podľa jeho myšlienok bolo zrejmé, že nie je dobrý bojovník. Najviac ma však zarazili slová, ktoré povedal Emily. Naozaj som netušil, že mal takéto dôvody. Stačilo, aby si s ním niekto pohovoril už predtým a nemuselo to dopadnúť tak, ako to dopadlo. Jeho vlastne presvedčila Sue, lebo sa bála vzťahu svojej dcéry. Len boh vie, čo mu vlastne vtedy Sue všetko porozprávala. Pravdepodobne si skutočnosť trochu poopravila na svoj obraz.

Premenil som sa a zamyslene som si na seba navliekol nohavice. Sam nasledoval môj príklad a zvedavo si ma obzeral. Vyzeral, že je zmierený s mojím rozhodnutím, aj keď ešte vôbec netušil, ako som sa rozhodol. V duchu som sa zasmial nad situáciou. Teraz som rozhodoval ja o Samovom osude tak, ako on kedysi o mojom.

„Mal si pravdu, nič nie je tak, ako sa zdá. Teraz choď domov, za Emily. Teraz ťa potrebuje. Neskôr sa ti ozvem, ako to všetko dopadlo. Ale dúfam, že je ti jasné, čo ťa ešte čaká?“ spýtal som sa a so zdvihnutým obočím sledoval jeho reakciu. Len pokrčil ramenami, ale bolo mi jasné, že pochopil, že som myslel rozhovor s Leah. Ak ho ešte niekedy bude schopná počúvať. Som si istý, že je na neho pekne naštvaná a nenávidí ho.

„Choď domov. A... gratulujem,“ povedal som a mierne sa usmial. Len prikývol a rozbehol sa domov. Dúfam, že mu Emily odpustí a nechá ho, aby jej bol manželom a otcom ich dieťaťa. Smutne som si povzdychol. Toľko problémov a bolesti len kvôli našim génom, ktoré nikto nechcel. Dúfam, že Leah bude v poriadku a rovnako aj Nahuel. Automaticky som sa pozrel na strom, ku ktorému bol priviazaný. Stále bol v bezvedomí.

„Pomôžte mi s Nahuelom,“ zašomral som potichu a rozišiel sa smerom k tomu stromu. Odviazal som ho a niečie ruky ho zachytili. Zobral som ho do náručia a utekal k ním smerom k domu Cullenovcov. Za mnou som počul ešte dupot troch párov nôh. Povzdychol som si, ešte ma čaká veľmi veľa vysvetľovania.

»» zhrnutie ««

Venovania ku kapitole: chaton, ada1987, ema, terra, ada, Marfii, mimax15, MobyDick, Rosema a Eliza2. Úprimne ma potešil váš veľký záujem o túto poviedku. Ale myslím, že táto kapitola ho zničí. Neviem prečo, ale mám z nej veľmi čudný pocit. Však posúďte sami.

Chcete aj pokračovanie? Vaša ness :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Happy end for Leah? - 9. časť :