Konečne som dokončila pokračovanie. Ospravedlňujem sa za zdržanie, ale baliť sa, cestovať a bojovať s rodičmi sa mi akosi nepodarilo spojiť s písaním kapitoly. V tejto kapitole sa pozrieme na 'pokojný' rozhovor medzi Samom a Jacobom. Kapitola je trošku kratšia, ale nabudúce sa to zmení. Príjemné čítanie praje vaša tetuška ness :)
22.08.2010 (20:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1661×
6. časť
Jacob
Bežal som smerom k Samovmu domu a zmietal mnou bezmedzný hnev. Ako mohol? Ako po tom všetkom mohol Leah toto urobiť? Akoby sám nevedel, aké mocné sú čary, ktoré nám kolujú v žilách, ktoré ovládajú celý náš život, čary, s ktorými sa narodíme a umierame. Každý z nás pozná ich silu, každý ich pozná a aj tak si trúfajú pohrávať si s nimi? Potratili rozum, alebo je Sam taký zaslepený, že sa opovážil vydávať rozkazy?!
Utekal som pár minút a zrazu som ani nie sto metrov od seba zazrel Samov dom. Cítil som, že celá svorka je tam. To sa mi viac ako hodilo, aspoň si všetci pohovoríme bez toho, aby Sam odpovedal za niekoho. Doslova som vydupal malý kopček a rozrazil som dvere. Všetci ma počuli, takže ich môj vpád ani najmenej neprekvapil, len Emily mierne nadskočila. Ospravedlňujúco som sa na ňu uškrnul a potom som svoj hnev, ktorý mi doslova bublal v žilách, obrátil na pokojne sediaceho Sama. Okolo neho stáli ostatní chalani, o ktorých som si myslel, že ich môžem nazývať bratmi. Pohľad som obrátil na Quila a Embryho. Pri pohľade na mojich najlepších priateľov ma pichlo pri srdci. Nemyslel som si, že práve oni dvaja sa zachovajú tak podlo voči svojej vlčej sestre. A to nás vždy Sam kŕmil sladkými rečičkami o jednej rodine...
„Tak, Sam, ako mi to vysvetlíš?“ spýtal som sa a snažil sa kontrolovať svoj hnev. Jedine čas, ktorý som strávil pri upíroch, mi pomáhal v ovládaní. Musel som sa naučiť ovládať. To jediné mi teraz ako-tak bránilo v tom, aby som sa na Sama nevrhol a nevyhrýzol z neho všetko čo sa dá. Jedine moje ovládanie a pohľad na Emily ma zastavil, pretože viem, ako by trpela, keby som mu ublížil, trpela by presne tak, ako by som trpel ja, keby niekto ublížil Nessie. Pretože JA nie som taký pokrytec ako je Sam a viem uctievať starovekú mágiu nášho kmeňa.
„Ako ti vysvetlím čo, Jacob?“ spýtal sa bez štipky hanby v hlase, pokojne, akoby práve komentoval počasie. To si asi robí srandu! Veľmi dobre vedel, na čo som sa ho pýtal a ja som zase veľmi dobre vedel, prečo sa hrá na hlupáka: snaží sa ma vyprovokovať, aby som na neho zaútočil a on by to mohol použiť proti mne, hlavne pred radou. Nech už to vyzeralo navonok akokoľvek pokojne, nebolo to tak. Našu Rebelantskú Svorku tu vôbec nemali radi, najradšej by boli, keby nás mohli vylúčiť z kmeňa úplne, ale na to potrebovali poriadny dôvod. A to útok na Sama určite bol. Či už bol vyprovokovaný alebo nie.
„Nerob zo seba ešte väčšieho úbožiaka, Sam. Veľmi dobre vieš, že myslím Leah a Nahuela. Ako si po tom všetkom mohol Leah len tak odsúdiť? A ešte za čo, preboha?! To si až taký pokrytec, že ju nenecháš, aby bola šťastná? To ju radšej niekam zavrieš a dáš ju strážiť len preto, že sa nedokážeš pozerať na to, že je šťastná?“ takmer som na neho vrčal. Musel som sa zopárkrát zhlboka nadýchnuť, aby som sa upokojil a nevyštartoval po ňom. Ostatní chalani len nechápavo pozerali zo mňa späť na Sama.
„A čo som mal podľa teba robiť? Nechať ich spolu? Veď je to proti prírode, oni sú nepriatelia! Nemajú spolu tráviť šťastný život, nemajú sa k sebe vôbec približovať! Nemali by vedľa seba len tak stáť! Je to proti všetkému čo sme sa naučili a hlavne ty by si to mal vedieť, Jacob!“ povedal zvýšeným hlasom ale stále bol pokojný. Len v očiach sa mu blýskal hnev. Mal som pravdu, bol pokrytec a veľmi dobre to vedel a vedel aj to, že ma nepresvedčí o opaku, ja mu vidím až do duše. Ukázalo sa totižto, že keď sme obaja vo vlčej podobe, tak si síce môžeme posielať myšlienky, ale ja, ako pravý Alfa vlk, vidím aj to, čo skrýva pred ostatnými. Nikdy neprestal na Leah myslieť, stále si myslí, že má na ňu nárok a preto jej nedovolí, aby bola s Nahuelom. Je viac pokrytecký ako si kto mohol myslieť, dokonca to netuší ani Emily. Síce ju Sam miluje, ale je zaujatý voči Leah. A to je pre všetkých viac ako nebezpečné.
„Ale, Sam, veľmi dobre vieš, že takto to nefunguje. Neviem komu sa snažíš čo nahovoriť, ale najskôr sám sebe. Na Leah už nemáš dosah, patrí k mojej svorke a na Nahuela máš ešte menší nárok, ako člen Cullenovcov je chránený pred tvojimi vrtochmi pokiaľ neporuší zmluvu, ktorú máme obnovenú s Cullenovcami, ak si na to nezabudol. Takže čo keby si bol dobrým vĺčatkom a pustil ich skôr, ako sa naštvem ešte viac?“ povedal som výsmešne a sledoval šok v jeho tvári. Týmto som ho dostal, netušil, že Cullenovci prijali Nahuela medzi seba, a to hlavne kvôli tomu, aby kmeň nemal zbytočné výhrady. Ale zdá sa, že ich má aj tak.
„Takýmito úskokmi sa ma snažíš presvedčiť o tom, aby Rada zrušila rozsudok?!“ spýtal sa posmešne, ale jeho hnev bol teraz už očividný a dokonca už aj stál na nohách. Emily sa len nemo prizerala a nechápavo sledovala Sama. Takže to bola pravda, Emily nebola na Samovej strane tak, ako to každý predpokladal. Leah je stále jej sesternica a ona ju má rada a bude ju chrániť. Vie, čo to znamená rodina. Možno by sa to od nej mal naučiť aj Sam.
„To nie sú úskoky, Sam. Keby si nebol taký pokrytec a nesnažil si si Leah privlastniť, videl by si aj niečo viac ako to, čo si chcel vidieť. Sam, Leah je konečne šťastná, má to, čo hľadala. Konečne našla muža, s ktorým má prežiť svoj život. Nechaj ju ísť, nechaj ju, aby bola šťastná. Videl si vôbec ako teraz vyzerá? Aká je z nej troska?“ pýtal som sa rečnícke otázky a len tak-tak sa držal, aby som mu neupravil fasádu a nezmazal mu z tváre ten hnusný, sebavedomý úškrn.
„Ako myslíš, privlastniť si ju?“ spýtal sa zrazu Embry. Bol prvý, kto nejako reagoval.
„Vďaka pripútaniu sa síce Emily bezmedzne miluje, ale nevie sa zmieriť s myšlienkou, že Leah by mohla patriť niekomu inému ako jemu, keďže bola jeho aj predtým. Však, Sam?“ spýtal som sa nakoniec sarkasticky Sama, ktorý vyzeral ako sekundu pred infarktom. Keby sme neboli v tejto chúlostivej situácii, tak by ma jeho reakcia aj rozosmiala. Pozorne som sledoval výrazy na jeho tvári. Zo šoku sa pomaly preniesol do hnevu a nakoniec jeho tvár prezrádzala len nenávisť. Toto vážne nedopadne dobre. V duchu som nahnevane zavrčal. To nie je hádam ani možné.
„To čo tu rozprávaš sú nezmysly. Leah sa proste pripútala k nepriateľovi a tak sme rozhodli, že pre jej dobro bude najlepšie, keď nebudú spolu,“ povedal čo najpokojnejšie a vo mne až tak hrklo.
„A čo tie kecy, hneď po premene, že sa postaráš, aby mágia v našom živote dopadla len dobre?!“ spýtal som sa sarkasticky a zavrčal som na neho. Ale chalani tam len stáli a pozerali na nás dvoch ako na zjavenia. Očakával by som, že sa postavia na stranu Alfy, ale nestalo sa tak. Čo sa to tu deje?!
„Aby dopadli dobre, ale dobre pre kmeň,“ povedal pokojne a vo mne to opäť úplne vrelo. Či je to dobré pre mňa, alebo nie, nenechám, aby zničil život Leah ešte viac ako doteraz!
„Prepusti Leah a Nahuela!“ povedal som a jasne som si uvedomoval, že v tom bol dvojitý hlas môjho vlčieho Alfa ja. Prikrčil sa na stoličke, keď pocíril silu môjho rozkazu, ale len na chvíľu. Potom sa mi tvrdo zadíval do očí a mne bolo jasné, že bez boja sa odtiaľto ani nedostanem. No super, som celý bez seba od radosti!
„Tu nemáš čo rozkazovať, Jacob. Tu som Alfa ja a preto ti hovorím jedno: nikdy nepustím Leah a Nahuela. Jedine vtedy, ak vyprchá čaro pripútania sa. A pokiaľ to tak nebude, budú zavretý tam, kde sú aj teraz!“
»» zhrnutie ««
Venovania ku kapitole: ada1987, ema, lulu, Nerissa, mimax15 a Eliza2. Vďaka za vaše milé komentáre, veľmi ma potešili. Dúfam, že vás táto kapitola nesklamala.
Chcete pokračovanie?
Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Happy end for Leah? - 6. časť :
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!