Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Happy end for Leah? - 4. časť

12.08.2010 (15:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1787×

4. časť

„Mali by sme ísť,“ povedala som smutným hlasom po pár hodinách, keď už všade bola tma. Pre moje dokonalé oči to však nebol žiadny problém a ja som videla akoby bol obed a nie noc. Stále som nahá ležala v Nahuelovom náručí. Pozrela som sa naňho, ale on sa hral s mojimi vlasmi, ale som si istá, že moju predchádzajúcu poznámku dobre počul. Ak nie, tak asi bude prvý polovičný upír v histórii, ktorý ohluchol. Nad tou predstavou som sa musela pousmiať.

„Čo taká veselá?“ spýtal sa ma, ale ja som len začala krútiť hlavou, že mu to nepoviem, lenže to som nemala robiť. Pretočil ma pod seba, šibalsky sa na mňa usmial a potom ma začal štekliť. Vždy som bola extrémne šteklivá na nohách a on to, samozrejme, vedel. Šteklil ma a ja som mala čo robiť, aby som sa smiechom nezbláznila.

„Prosím, prosím, dosť,“ prosíkala som, keď som už nemala dych. Ešte raz ma pošteklil a potom sa opäť pretočil tak, že som mu ležala na hrudi. Na toto by som si dokázala zvyknúť, dokázala by som takto vydržať aj do konca svojho života. Dúfam, že tak aj ostanem. Zvláštne, ako som najskôr toto celé odmietala, bola som hlúpa. Pohladila som ho po dokonale vypracovanej hrudi a spokojne privrela oči. V jeho náručí som sa cítila ako v bavlnke, úplne v bezpečí.

Bola som unavená, no kto by aj nebol, po takej noci? Keď si predstavím, čo všetko sa na tejto lúke odohralo, červenám sa, hádam, aj na zadku. Ukolísaná jeho hladkaním, som nakoniec zaspala, ale nebol to pokojný spánok, ako som čakala. V snoch ma prenasledovala najhoršia nočná mora. V nej som nemohla ostať s Nahuelom. Zobudila som sa s výkrikom, celá spotená. Zmätene som sa obzerala okolo seba, než som si uvedomila, že sme ešte stále na tej lúke. Zrazu ma však objali Naheulovi silné paže a jeho pery som zacítila na uchu.

„Zlý sen?“ spýtal sa a začal ma hladkať po chrbte. Určite cítil, ako sa celá chvejem. Pod jeho dotykom som sa pomaly upokojovala, ale stále som mala veľké obavy. Čo ak je to pravda? Ako zareagujú ostatní? Budú akceptovať Nahuela ako bytosť, ktorú milujem, alebo ako bytosť, ktorá je ich nepriateľom? Pochybnosti drásali moje vnútro. Nevedela som, čo si myslieť, čo očakávať od svojho kmeňa. Čo čakať od ľudí ako sú Sam, Billy, alebo dokonca moja mama?

„Mali by sme ísť, Nahuel. Mala by som ťa predstaviť svojej rodine,“ povedal som smutným hlasom a zadívala sa mu do očí. Videla som v nich lásku a odhodlanie. Som si istá, že mi pomôže ako bude vedieť. Natiahol sa niekde poza mňa a niečo zobral. Potom mi to niečo podal a ja som zistila, že sú to moje šaty. Rýchlo som sa teda obliekla, a keď som sa na neho otočila, zistila som, že sa už stihol obliecť. Síce sa mi to nepáčilo, že nevidím jeho telo, ale keby k nám prišiel bez trička... No neviem, ako by zareagovala ženská časť populácie na také dokonalé telo. Myslím, že miestna nemocnica by bola do hodiny plná a pacientky by tam priviezli, pretože im zlyhalo srdce.

Bez slova ma chytil za ruku a povzbudivo sa na mňa usmial. Rozbehla som sa smerom do rezervácie. La Push som považovala za svoj domov, bol to môj domov a vždy som sa tam rada vracala, ale nie teraz. Teraz by som najradšej utiekla niekde veľmi, veľmi ďaleko. Najlepšie na druhý koniec štátov, a najlepšie by bolo, keby Nahuel utiekol so mnou, čo by určite urobil, ani by som ho nemusela presviedčať.

Presne som vedela, kedy sme prekročili hranicu, hneď som zacítila svojich vlčích bratov. Srdce mi začalo splašene biť. Nahuel mi ešte viac stlačil ruku a povzbudivo na mňa žmurkol. Zhlboka som sa nadýchla a spomalila do kroku. Už sme boli takmer pri našom dome. Počula som tam dvoch ľudí. Podľa pachu som zistila, že je to moja mama a Billy. No čo, aspoň to budem mať rýchlejšie za sebou. Ešte raz som si povzdychla a otvorila dvere, ktoré pre mňa vždy znamenali návrat domov. Teraz pre mňa znamenali cestu do pekla.

„Mami?“ zvolala som, keď som potichu zavrela dvere. Hneď vybehla z kuchyne a keď ma zazrela, začala sa usmievať ako slniečko, ale keď zbadala Nahuela, úsmev jej hneď opadol a začala sa intenzívne mračiť. Po chrbte mi prebehol mráz a mierne som sa zachvela. Toto nedopadne dobre.

„A toto je kto?“ spýtala sa nepriateľsky a zrak upierala na naše prepletené ruky. Srdce mi začalo rýchlo biť a mala som čo robiť, aby som neutiekla. Možno by som to mala urobiť. Možno by to potom bolo jednoduchšie. Moja rodina by nemohla Naheulovi ublížiť. Seth a Jake môj vzťah s Nahuelom podporovali, boli šťastní, keď som sa rozhodla pre neho. O takejto reakcii u ostatných môžem len a len snívať.

„Mami, toto je Nahuel,“ povedala som a ukázala na  neho rukou. Aký vzťah máme som ani nemusela vysvetľovať. Stačil mi nahnevaný lesk v maminých očiach. Toto bude ešte rodeo. Mama sa zamračila ešte viac a vtedy z kuchyne prišiel Billy na svojom vozíku. Zadíval sa najskôr na mňa, potom na Nahuela a nakoniec jeho oči spočinuli na našich rukách. Nemusím čítať myšlienky, aby som si domyslela, že si dal dve a dve dohromady a došlo mu, aký máme my dvaja vzťah.

„Ako si mohla, Leah? Ako si sa mohla pripútať k jednej z pijavíc? Myslela som si, že práve tvoja nenávisť ťa ochráni ale ako vidím, si rovnaký slaboch ako Jacob. Pripútať sa k pijavici, čo si to urobila? Zradila si vlastný kmeň, vlastnú krv,“  obviňovala ma. Počúvala som jej rozhorčené obviňovanie a nevychádzal som z údivu. Ako ma môže obviňovať z niečoho, čo nie je moja vina? Niečo, čo sa nedá ovplyvňovať? Čo o pripútaní sa nepočula dosť na to, aby vedela, že sa to nedá vedome ovládať? Proste sa to stane, a je to tá najlepšia vec, aká sa vlkovi – v mojom prípade vlčici – môže prihodiť.

„Prestaň, matka. Ako ma môžeš obviňovať? Ako ma môžeš nazvať slabochom po tom všetkom, čo som už prežila? A ja som si naivne myslela, že sa budeš tešiť, že budeš rada, že som konečne šťastná,“ povedala som, ale nepovedala som pravdu. Nikdy som nedúfala, že by sa mohla tešiť som mnou. Ale určite som neočakávala až takúto negatívnu reakciu. Nahuel tam len ticho stál a držal ma za ruku. Toto gesto pre mňa znamenalo viac ako akékoľvek slová. A čo by aj mohol povedať? Moja matka by ho aj tak nepočúvala. Billy bol tiež ticho, ale netváril sa tak nepriateľsky, ako som očakávala. V jeho tvári som prečítala zmätok, ale nie sklamanie. V jeho očiach bola hrdosť a šťastie. Nechápala som to o nič viac ako to, že ma moja matka obvinila.

„Počkajte tu, ideme sa poradiť s Radou starších,“ povedala a už aj s Billym odchádzali. Ten sa na mňa stihol ešte povzbudivo usmiať a už boli obaja preč. Hneď ako sa za nimi zavreli dvere, skočila som Nahuelovi okolo krku a on ma objal. Potrebovala som utešiť, potrebovala som cítiť jeho telo, aby som sa upokojila. Zobral ma na ruky a niekam išiel. Potom sa posadil, ale ja som mala tvár stále skrytú v jeho hrudi.

„Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ zašepkal mi do vlasov, ale v jeho hlase som počula neistotu. Rovnakú neistotu, akú som sama cítila. Ako len zareagujú ostatní? Dovolia mi ostať s ním? Bojím sa ich reakcie. Ak budú reagovať len z polovice tak prudko ako moja matka, tak to veru nedopadne dobre. Vôbec dobre. Jediné, čo viem, že nikdy neurobia je, že ho nezabijú.  To by zabili aj mňa, a to by nezvládol nikto z nich.

„Nebude. Nevieš, čoho všetkého sú schopní, ak si myslia, že je kmeň v ohrození. Dokonca im nie je ľúto obetovať ľudský život. Ako vtedy, keď Bella čakala Nessie. Vtedy sa rozhodli, že predstavuje hrozbu, ktorú treba zlikvidovať ešte skôr ako sa narodí. Chceli zabiť dieťa aj s matkou a vôbec im nebolo ľúto obetovať život, či už Bellin alebo niekoho zo svorky, keď by sa potom Cullenovci pomstili. Nechápeš to? Oni pôjdu aj cez mŕtvoly, aby ochránili kmeň,“ zašepkala som zlomene a nechala slzy zúfalstva stekať po tvári. Možno sa mi potom uľaví. Ale nestalo sa tak. Z minúty na minútu som bola viac a viac nervózna a nešťastná. Cítila som sa pod psa. Prečo som len chcela predstaviť Nahuela v La Push? Prečo som sa opäť nemohla zachovať ako zbabelec a proste s ním utiecť? Prečo? Pretože som nikdy nebola zbabelec. Zbabelcom som bola len raz, a to vtedy, keď som utiekla od Nahuela.

Sedeli sme tam dlho, možno niekoľko hodín, a každý z nás sa venoval vlastným myšlienkam. Moje sa točili okolo toho, kam pôjdeme. Čo môžu spraviť? Nemôžu Nahuela zabiť, ani mňa. Môžu nás vyhnať. A keď tak spravia, niekam utečieme, niekam ďaleko. Kde budeme len sami dvaja, kde nebude žiadne La Push, žiadna Rada starších. Kde bude len naša láska, ktorá mi napĺňa srdce.

Po dlhých hodinách sa nakoniec dvere otvorili a dovnútra vošli všetci vlci z La Pushskej svorky a všetci členovia Rady starších, až na Billyho. Chvíľu som sa zaoberala tým, kde je, ale nakoniec som to pustila z hlavy. Bola som nahnevaná, jasné, že nezavolali ani Jacoba, ani Setha. Vedeli, žeby sa postavili na našu stranu a to nepotrebovali. Pohľad do ich odmeraných tvárí mi zobral aj poslednú nádej. Najviac sa na mňa mračil Sam. Neviem prečo, môže byť šťastný, že som konečne zabudla na lásku k nemu, že ho nebudú otravovať moje myšlienky.

„Rozhodli sme sa takto, Leah. Si jednou z nás, aj keď si odišla. Porušila si zákony kmeňa a ohrozila vlastných ľudí tým, že si ho sem priviedla. Ako vieš, nemôžeme ho zabiť, ale môžeme urobiť jediné: uväzníme vás ďaleko od seba a budeme dúfať, že sa čaro pripútania vyparí.“

»» zhrnutie ««

Páčilo sa vám to aspoň trochu?

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Happy end for Leah? - 4. časť :