Povídka se umístila na první místě v anketě o Nej povídku měsíce září, a tak ji dáváme na titulní stranu. Gratulujeme. :)
Konečne ste sa dočkali Epilógu. Prajem Vám príjemné čítanie. Lolalita
09.10.2011 (18:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 128× • zobrazeno 18027×
Bella:
Ponáhľala som sa na ďalšiu hodinu. Prebehla som po chodbe a vletela do triedy. Učiteľ už stál pre katedrou. Ospravedlňujúco som sa usmiala a sadla si do lavice. Renesmé sa ku mne nahla.
„Kde si sa zabudla, mami,“ napomenula ma moja dcéra a ja som pretočila oči. Zdržala som sa pri Niky, ktorá ma oduševnene musela poinformovať o svojom novom spolužiakovi. Pousmiala som sa a melancholicky privrela oči. Začala som si premietať náš život, akoby to bol film.
Renesmé bola tak sladká ako dievčatko. Ona a Niky vyrástli hrozne rýchlo. Než som sa stihla spamätať, boli obe dosť veľké, aby sa začali stretávať s ľuďmi. Bolo potrebné im to umožniť.
Z ostrova sme odišli, keď začala Niky rozprávať. Chvíľu sme žili v Európe a potom sme sa vrátili na Aljašku. Tam nám to vyhovovalo a dievčatá si tam užívali množstvo snehu a zvery. Bolo to krásne obdobie, ale netrvalo dlho. Ako upírovi mi roky ubiehali hrozne rýchlo.
Existovať medzi ľuďmi bolo ťažké. Všetci sa na nás zvláštne dívali, keď sme niekam prišli. Dievčatá rástli ako z vody a postupne už vyzerali ako naše rovesníčky. Bolo to divné a zároveň krásne. Keď sme šli von všetci štyria, párkrát sme sa dostali do zvláštnej situácie, keď som s Edwardom kráčala za ruky a naše princezné sa rozhodli venovať svojmu otcovi pozornosť, ktorú si okoloidúci vysvetľovali rôzne.
Doma to bolo v poriadku. Edward ich každý večer ukladal do postele, ako keď boli ešte maličké myšičky. Z rozprávok sa stávali kázania o škole, chlapcoch a, samozrejme, ako sa neprezradiť. Edward bol najstarostlivejší otec na svete. To, že dievčatá potrebovali spánok, malo úžasné výhody. Mali sme s Edwardom celú noc pre seba.
Keď dievčatá boli dosť veľké, nastúpili na strednú a keďže som strednú nikdy nedokončila, nastúpila som s nimi. Mala som ich aspoň pod dohľadom. Všetci si mysleli, že sme sestry a tak to bolo najlepšie. Edward nás stále čakával pred školou. Trocha to naše manželstvo oživilo, keď sme sa hrali, že spolu chodíme a nemohli sme sa ani na verejnosti pobozkať, aby to nevzbudilo podozrenie.
Carlisle sa zamestnal v nemocnici a Esmé zostala doma. Vyhovovalo jej to, že môže mojim dcéram vyvárať a vypekať. Rose a Emmett sa rozhodli trochu cestovať a Alice s Jasperom si oživili študentské časy na vysokej škole vo Francúzku. Chodili domov cez prázdniny.
Celý môj život bol zrazu tak iný, tak úžasný. O moje dcéry sa zaujímalo more chlapcov a môj milovaný manžel statočne všetkých odháňal. Bol neskutočne žiarlivý. K jeho princeznám sa nesmel nikto priblížiť. Bol to paradox, keď si spomeniem, aký život môj manžel viedol, než som mu, ako on hovorí, ukradla srdce a pohltila dušu. Veľakrát som našim dcéram rozprávala ten príbeh, ako sme sa spoznali a dali dokopy, ale značne upravenú verziu.
„Ľúbila si ho od prvej chvíle?“ opýtala sa ma Niky už asi po milióntykrát a ja som sa na svojho manžela usmiala. Edward sa pohotovo natlačil na pohovku k nám a privinul si Renesmé k sebe.
„Ja som sa do vašej mamy zamiloval na prvé ovoňanie,“ zasmial sa. Niky pretočila oči.
„Alice hovorila, že si k nej bol najprv zlý,“ šepla Niky a napäto čakala, čo z Edwarda vylezie.
„Zlý? To je slabé slovo. Bol som hrozný, lebo som sa bál toho, čo som cítil, ale dopadlo to nadmieru dobre. Mám doma babinec.“ Edward sa začal smiať a začal dievčatá štekliť. Tie pišťali a utekali pred ním, no boli pomalšie než upír.
Nato som sa postavila a rozhodla sa dokázať svojmu manželovi ženskú silu. Všetky tri sme sa na neho vrhli a stiahli ho k zemi. Vo chvíli sa nemohol ani pohnúť a reval na celu vilu o pomoc. Esmé nevzrušene zbehla po schodoch.
„Čo budete večerať, dievčatá?“ opýtala sa akoby nič.
„Jedného upíra,“ povedala so smiechom Renesmé. Esmé podišla bližšie a pozrela na svojho syna bojujúceho o život.
„Nechutil by vám. Urobím radšej kurča.“ Otočila sa a šla ku kuchyni.
„Pomoc, Esmé. To nepomôžeš synovi?“ kričal po nej, keď mu Niky začala strapatiť jeho vlasy. Esmé sa len zasmiala a zmizla v kuchyni.
Takéto chvíle som zbožňovala.
„Mami, si duchom mimo.“ Renesmé ma trocha postrčila do rebier, aby som sa spamätala. Usmiala som sa a venovala sa výkladu. Po hodine sme šli k jedálni a dobehla nás Niky.
„Bella, hádaj, čo sa stalo?“ opýtala sa natešene. V škole ma oslovovali krstným menom, aj keď sa niekedy zabudli.
„Netuším,“ odpovedala som pohotovo.
„Jered ma pozval na rande, ale keď ho zoznámim s otcom, tak to chlapec určite vzdá. Nemohla by si mu trocha dohovoriť. Prosím.“ Nedočkavo sa na mňa pozrela.
„Poznáš ho. Môžem mu dohovárať koľko budem chcieť, aj tak to urobí po svojom. Ste jeho princezné. Čo iné čakáte?“ pretočila som oči.
„My nemôžeme ísť ani na rande a ty si už v našom veku bola tehotná,“ povedala Renesmé trucovito.
„To je mi novinka. Chcete byť už tehotné? Skúste to povedať pred otcom a ste naveky pod zámkom.“ Niky nahodila kyslú tvár a mňa tým rozosmiala.
Edward bol schopný svoje dcéry na ich rande aj sledovať. Musela som ho poriadne krotiť. Po dlhej dobe sa nám všetkým trom podarilo zmaturovať. Bol to úžasný pocit držať diplom.
Dievčatá odišli na vysokú a tentokrát bezo mňa. Chceli trocha slobody. Dali sme im priestor, ale neboli sme ďaleko. Vtedy sa vrátili aj Rose a Emmett, tiež Alice a Jasper, a tak sme osamostatňovanie našich princezien niesli s Edwardom trocha ľahšie.
Po piatich rokoch nám mladšia dcéra oznámila, že sa vydáva. Svoj život sa rozhodla spojiť s mladým upírom. Nechodili spolu dlho, ale Niky sa do neho úplne zbláznila. Ja vlastne ani neviem, ako sa zoznámili. Môj manžel to samozrejme vie, ale nikdy mi to nepovedal. Vraj mi to má povedať Niky. Z toho som vydedukovala, že to bolo divoké zoznámenie. Edwardovi sa Rolland síce nepáčil, ale jemu sa nepáčil žiaden muž, ktorý sa motal okolo jeho dcérky. Roland Niky zbožňoval a to mi ako jej matke stačilo. Stal sa dokonca kvôli mojej dcére vegetariánom.
S Renesmé sme mali viac trápenia. Moja malá sa zamilovala do meniča. Edward bol na infarkt, ale ustáli sme aj to. Vravela som mu, že sa nemáme vracať do Forks. Kto by si čo i len pomyslel, že by sa to mohlo stať. Dvaja úhlavný nepriatelia a spojí ich láska. Samuel Black sa jednoducho pripútal k mojej dcére a ona mu úplne prepadla. Museli sme ustúpiť pre jej šťastie.
Okúsila som si tú slasť byť matkou a podľa Carlisla sa môže ľahko stať, že zo mňa moje princezné urobia aj babku. Ja som sa toho nevedela dočkať. To skôr Edward mal z toho krízu. Bol rozkošný, keď sme sa o tom bavili a on pri spomenutí možného tehotenstva našich dcér vrčal. Nikdy som si nevedela ani predstaviť, že je možné tak nekonečne milovať a zbožňovať. Dostávalo sa mi toľko lásky, že som mala niekedy pocit, že si to nezaslúžim. Nie vždy bolo všetko úžasné, ale tie dobré veci prevažujú. Je úžasné mať rodinu a môcť si to užívať nekonečne dlho.
50. kapitola – zhrnutie
Všetkým Vám chcem poďakovať. S poviedkou Hajzel sme si prežili všetci dosť veľa. Mne bude veľmi chýbať, ale všetko raz končí. Ďakujem za nekonečnú podporu, úžasné komentáre a za to, že ste moje snaženie niekoľkokrát nádherne ocenili pri hlasovaní o naj poviedku. Ste úžasné a vďaka vašej nekonečnej podpore sa mi tak dobre píše. Lolalita
Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hajzel - Epilóg:
presnu totu poviedky ja osobne povazujem za najlepsie co ponuka stranka stmivani
je skoda, ze je uz koniec a vedela by som si predstavit, ze by si pokracovala v pisani pokracovania o ich dcerach, ale to by uz nemalo caro celeho hajzla a to by bola strasna skoda.
ako sa vravi je treba skoncit v najlepsom, aj ked v tejto poviedke je to dost sporne, kedze je to vynikajuce od zaciatku az po koniec.
este raz kraaasa, genialita, skvost a vsetky superlativy sveta
tuhle povdku zbožnuju a je těžký se s ní rozloučit ....mám strašně ráda to jak píšeš a všechny tvoje příběhy ...
byla to moooc krááásná povídka... byla prostě úžasná....
Vieš, Loli, keď som začala túto poviedku veľmi sa mi nepozdávala. Ale postupom času sa z nej stalo majstrovské dielo. Každý jeden deň som sa musela aspoň dva raz pozrieť do tvojho zhrnutia v očakávaní, že pribudne ďalšia kapitola. Trepala som si hlavu o stôl, keď som zistila, že nič nepribudlo. A keď si kapitolu skončila, práve v tej najlepšej a najočakávanejšej chvíli, myslela som, že nezaspím. Dokonca som začala hrať na klavíri, len aby som nejako zabila čas. Rodičia už boli zo mňa na prášky, lebo ja aj brácho sme hrali. Ja na klavíri a on na gitare. Proste blázinec. A čo z toho vyplíva? Že som objavila novú závislosť. Tvoje poviedky. Ale je to asi tá najlepšie závislosť, akú si dokážem predstaviť.
Každá tvoja poviedka ma niečo do seba. Každá kapitola, každé slovo. Každú chvíľu dokážeš tak vynikajúco napísať, až mám pocit, že som v poviedke.
Keď som čítala koniec tejto poviedky, dokonca mi vyhŕkli slzy. Zaspomínala som si na modriny, ktoré som mala na hlave, na piesne, ktoré som sa naučila hrať na klavíri a v mysli som si premietla všetky kapitoly Hajzla. Neviem síce ako to robíš, ale hlavne neprestávaj.
Alsee.
tahle povídka je naprosto úžasnááá...
super epilog, celá povídka byla úžasná a jsem ráda, že jsem ji četla...
Jsem naprosto dojatá
Když jsem si přečetla poslední větu, dokonce i slzy mi vhrkly do očí. Tato povídka byla zatím tvá nejlepší, alespoň podle mě. Byla tu tak dlouho, těžko se mi s ní loučí Bylo zde vše- láska, žárlivost, nenávist, vášeň, vtip. Prostě jsi skvělá spisovatelka
Moc děkuji za tuto povídku, zpříjemnila mi hodně chvílí
Tvoju poviedku som milovala a zaslúžene si získala niekoľkokrát miesto v naj poviedke mesiaca .
Záver bol nežný, sladký a milý - taký aký mal byť .
Škoda, že si nenapísala či dievčatá prestali starnúť alebo nie .
Tvoja ďalšia tvorba ma tiež zaujala, takže máš vo mne ďalšieho doživotného čitateľa
nádherná poviedka
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!