Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 49. kapitola

21.09.2011 (19:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 79× • zobrazeno 14551×

Bella:

Neprítomne som hľadela na seba v zrkadle. Bola som snáď nervóznejšia než pred prvou svadbou. Bruško ešte nebolo vidno, no aj tak som sa naň držala. Aj vtedy som bola tehotná, ale bolo to iné. Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

„Bella, zmeškáme.“ Alice nervózne prešľapovala pred dverami. Rýchlo som si ešte pretrela pery leskom a vyšla som von.

„No, už som si myslela, že nevylezieš,“ šepla mi pri uchu a rýchlo ma navliekala do snehovo bieleho kožúška. Rose už pod schodmi nervozitou podskakovala. Zbehla som dole a obula si vysoké biele čižmičky. Renesmé sedela vo vysokej detskej stoličke a pri pohľade na mňa jej zažiarili očká. Alice ju navliekla do ružových šatočiek. Chcela som si ju ísť obliecť, no Rose ma zastavila.

„Ja sa o tvoju družičku postarám, vy s Alice už choďte.“ Nekompromisne sa na mňa pozrela a ja som nemala šancu nesúhlasiť.

Vonku snežilo. Obrovské snehové vločky padali na zem, ako páperie. Bolo tu prekrásne. Edward bol odvčera u rodičov a ja som bola zas doma so svojimi švagrinami. Od chvíle, keď ma Edward druhýkrát požiadal o ruku, som sa na tento deň tešila.

Večer som nemohla zaspať. Zvykla som si na prítomnosť svojho manžela a v noci mi jednoducho chýbal. Bolo zvláštne, ako sme sa obaja zmenili. Keď si spomeniem, ako mi v škole nedal dýchať a ako na mňa aj s rodinou hrali divadlo, pousmiala som sa. Behom minúty sa mi pred očami premietlo všetko, čo sa za posledný rok udialo. Bolo toho dosť na poriadne hrubý román. Nenávisť, odpor, zloba a nakoniec láska a šťastie. Ja som toho hajzlíka vlastne milovala od prvej chvíle, ako sa tá jeho strapatá hriva objavila vo dverách jedálne. Robil mi zo života peklo, no aj tak mi nebol ľahostajný.

Pomalým krokom som prešla k autu a sadla si na zadné sedadlo. Výber šiat som nechala na Alice a ona, samozrejme, nesklamala. Boli prekrásne a ľahké ako pierko. Jemnú vlečku som si stiahla do auta a oprela sa o sedadlo.

„Čo je s tebou, Bella?“ opýtala sa Alice trocha nervózne.

„Ja len...“ Nevedela som, ako vyjadriť svoje pocity. Tešila som sa, no na druhej strane som mala aj trocha obavy. Keď som sa vydávala prvýkrát bála som sa, no nervózna som nebola. Teraz sa cítim veľmi divne. Je to naše rozhodnutie. Milujeme sa a ja tomu najskôr nedokážem uveriť. Edward je dokonalým otcom, úžasným milencom a hlavne absolútne skvelým manželom. Povzdychla som si.

„Som šťastná, Alice. Mám pocit, že si to ani nezaslúžim.“ Alice najprv vyvalila oči a potom sa rozosmiala.

„Bella, už vážne musíme ísť a na sentimentalitu nie je čas. Edward od rána volal už päťdesiatkrát. Nevie sa dočkať a upíra nesmieš dlho dráždiť. Potom to s ním bude na nevydržanie.“ Rozkošne sa zasmiala.

Práve vyšla z dverí Rose s mojou dcérkou v náručí a pohoršene sa rozkričala.

„Už ste mali byť na ceste. Na čo čakáte, vy dve. Tak rýchlo,“ prskala a mojej Renesmé to pripadalo hrozne vtipné, lebo sa smiala ako slniečko. Kývla som teda na Alice, že môžeme ísť.

Edward:

„Neviem, čo sú to za výmysly. Kto to kedy videl sobášiť sa dvakrát,“ rozhorčovala sa Renée, no na druhej strane som z jej mysle vedel, že sa tešila, že si beriem Bellu aj v kostole. Pred rokom súhlasila so svadbou na úrade, lebo nášmu manželstvu nedávala dlhú trvácnosť, no keď jej Bella do telefónu oznámila, že bude druhýkrát babkou a že sa budeme zas brať, bola nadšená. Charlie prišiel naraz s ňou.

Bol som neskutočne nervózny a nedočkavý. Svojim sestrám by som najradšej vykrútil krk za to, že ma vyštvali z vlastného domu, od tepla mojej manželky a mojej dcérky. Celú noc som strávil pozeraním na mojich dvoch unudených bratov. Bez našich žien sa nie sme schopní zabaviť. Zrazu som nedokázal pochopiť, ako som dokázal existovať pred tým, než som spoznal Isabellu, tú najvoňavejšiu bytosť na svete.

Poslednú hodinu som prešľapoval pred domom v čiernom obleku. Emmett vybral auto z garáže.

„Môžeme ísť,“ povedal, keď pristavil auto pri mne. Jasper s Carlislom nastúpili dozadu a ja som si sadol k Emmettovi. Esmé išla s Renéa a Charliem. Keď sme odbočovali na hlavnú cestu, Emmett zastavil auto.

„Vyber si, braček. Môžeme ísť doprava, do mesta ku kostolu alebo to otočím doľava a zdrháme.“ Hurónsky sa zasmial, akoby povedal nejaký vtip.

„Neprovokuj ho, lebo exploduje,“ povedal Jasper a zozadu ma chytil za rameno. Pokúšal sa ma upokojiť, no nedarilo sa mu to. Ja som sa nevedel dočkať toho, až Bellu uvidím. V živote som sa na nič tak netešil. Táto svadba bol ten najlepší nápad na svete. Emmett dupol na plyn a za pár minút sme boli pri malom kostolíku. Bella tu ešte nebola a tak som okamžite vybral mobil. Esmé akurát vystúpila z auta a nahnevane natiahla ruku a mobil mi vzala.

„Už im daj pokoj. O chvíľu sú tu.“ Mobil si strčila do kabelky a ja som len nahnevane skrivil tvár. Renée moje gesto pobavilo. Charlie ku mne pristúpil a rozpačito sa usmial.

„Som rád, že sa beriete znova. Ako často to mienite robiť?“ Tých poznámok som mal už vážne dosť. Pretočil som oči.

„Raz do roka a vždy, keď bude Bella tehotná,“ povedal som namrzene.

„Koľko detí plánujete?“ Charlie sa to opýtal úplne vážne. Pousmial som sa a radšej neodpovedal. Konečne som v diaľke začul auto. Vydýchol som si a plne sa sústredil. Chcel som si ten pohľad na svoju manželku vychutnať.

Auto zastalo a z neho vystúpila snehová kráľovná. Mala na sebe biele dlhé šaty s vlečkou a biely kožuštek s obrovskou kapucňou, ktorú mala na hlave. Jej tmavé vlasy jej lemovali dokonalú tvár. Uprela na mňa čokoládové oči a jej krvavé pery sa rozkošne zodvihli do úsmevu. Ak by moje srdce bilo, tak ho ten anjelský zjav mojej Belly zastaví. Zalapal som po dychu a nebol schopný sa pohnúť.

„Anjel...“ vzdychol som zasnene a Bella sa zvonivo rozosmiala.

„Myslíš?“ opýtala sa ma laškovne. Chytil som ju za ruku, ktorú zahaľovala biela saténová rukavička a staromódne ju pobozkal. Jej líčka nabrali ružovkastý odtieň.

Ani som si nevšimol, kedy dorazila Rose. Pobozkal som svoju princezničku a šiel do kostola. Kňaz ma privítal a spolu sme sa postavili pred malý, drevený oltár. Všetci vošli dovnútra. Rose si sadla s Renesmé dopredu a ozvala sa hudba.

Bella vstúpila do tmavého kostola a ten razom celý prežiaril. Presne tak rozžiarila moju existenciu svojou prítomnosťou. Ani som nedýchal, keď kráčala smerom ku mne. Nevnímal som mysle nikoho dookola a sústredil som sa len na ňu. Zastala oproti mne. Nastalo hrobové ticho, ktoré prerušila len naša dcérka svojim smiechom, keď na ňu Bella žmurkla. Nessie sa mamička veľmi páčila a mne tiež.

Kňaz k nám chvíľu prehováral a prišiel na rad manželský sľub.

„Ja, Edward, beriem si teba, Isabella, za manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v z draví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho bytia. Si to najdôležitejšie na tomto svete a ja ťa neskonalo milujem.“ Pozeral som sa Belle uprene do očí a jej ušla drobná slzička. Usmial som sa.

„Ja, Isabella, beriem si teba, Edward, za manžela a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím - ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho bytia.“ Triasol som sa šťastím.

„Vyhlasujem vás pred Bohom a týmto zhromaždením za manželov,“ povedal kňaz a prítomní s potleskom vstali. Nahol som sa k Belle a náhlivo ju pobozkal. Konečne som ju mal v náručí.

48. kapitola - 50. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 49. kapitola: