Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 46. kapitola

02.09.2011 (21:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 105× • zobrazeno 17885×

Edward:

Bella spala hrozne dlho. Bol som za lekárom a súhlasil, že si ju môžem večer odviesť, ak bude pod dozorom Carlislea. Včera som si prešiel peklom a Bella dozaista tiež. Neverila mi a bál som sa, že ani neuverí. Keď som prišiel do nemocnice a lekár povedal, že podpísala reverz, skoro som umrel. Veľa nechýbalo a zabil by som ho. Ešteže tu bola Alice a upokojila ma.

Takmer okamžite som vedel, kde ju hľadať. Pred domom som hneď ucítil jej vôňu. Vybehol som na poschodie a keď som ju videl ležať na zemi, chcelo sa mi plakať. Otočil som ju a ona ma začala okamžite odtláčať. V jej očiach bola šialená nenávisť a strach.

Okamžite som ju vzal do nemocnice. Mal som strach o jej zdravie. Čo to vyvádza! Prečo nepočkala? Vlastne som to vedel. Ona o mne pochybovala. Neverila mi. Viem, čo si myslela. Alice mi všetko povedala. Nešlo mi do hlavy, ako to v sebe dokázala dusiť. Len sme sa o ňu báli.

Carlisle si vyčítal, že si Bella jeho správanie vyložila zle. Tanya náš dom opustila sama. Keď pochopila, ako máme Bellu radi, rezignovala. Urobila to aj preto, aby si zachovala tvár. Kedysi som si myslel, že Tanyu milujem, ale nebola to tá pravá láska. Prečo mi Bella rovno nevmietla do tváre, že ma s ňou videla. Vysvetlil by som jej to. Vlastne, ja som na vine. Mal som Tanyu okamžite poslať preč. Vedel som, aká je. Nikdy neznášala odmietnutie a aj napriek tomu, že bolla vegetariánka, ľudí nepovažovala za seberovných.

Viečka mojej lásky sa jemne pohli a srdce začalo biť o poznanie rýchlejšie. Už nebola napojená na monitor. Otvorila oči a pozrela na mňa. Usmial som sa, ale bol to rozpačitý úsmev jedného hriešnika, ktorý čakal na rozhrešenie od anjela.

„Ahoj,“ šepol som.

„Kde je Renesmé?“ opýtala sa ako prvé.

„Alice ju vzala domov,“ šepol som jej takmer pri uchu.

„Ja som ju chcela vidieť,“ povedala so slzami na krajíčku.

„Dnes ju uvidíš. Lekár povedal, že keď budeš disciplinovaná a budeš dodržiavať liečebný režim, tak ťa smiem zobrať domov.“ Bella sa jemne usmiala. Olízala si peru. Podal som jej vodu. Napila sa a potom na mňa zvláštne pozrela.

„Som hladná,“ povedala pokojne, ale naliehavo. Potešilo ma to.

„Donesiem ti, čo budeš chcieť,“ pošepol som s úsmevom. „Veľmi si schudla. Je z teba tieň. Musíš pribrať a zosilnieť,“ dodal som.

„Ja by som si dala... Hmmm...“ zamyslela sa.

„Všetko, čo chceš.“

„Krv,“ šepla Bella a sklopila pohľad. Zalapal som po dychu a potom som sa zasmial, lebo som si myslel, že žartuje. Bella sa však na mňa vyčítavo pozrela a mne došlo, že nežartuje. Vtedy vošiel lekár. Skoro by som si ho nevšimol, ako ma moja žena zaskočila.

„Tak, výsledky sú neuveriteľné. Krvné testy sú neskutočne dobré. Zotavujete sa nesmierne rýchlo. Nič podobné som nevidel. Akoby ste pred dvoma týždňami ani nebojovala o život a nerodila. Maternica sa úplne stiahla a vnútorné poranenia na CT ani nevidno. Kosti panvy sa zrástli. Môžete ísť domov a venovať sa dcérke.“ Hovoril s takým nadšením. Nevedel si to medicínsky vysvetliť. Bral to ako malý zázrak.

Pre istotu som si všetky záznamy mojej manželky vyžiadal a večer to tu navštívim s Carlislom, aby sme zmazali súbory. To rýchle uzdravenie asi bude mať súvis s chuťou mojej ženy na krv, napadlo mi.

Sestra pomohla Belle s obliekaním. Chcela ju odviesť na vozíku, no ja som si ju radšej vzal do náručia. Posadil som ju do auta a vyrazili sme. Najprv mlčala a hľadela z okna. Zastavili sme sa ešte u Charlieho a dohodli sa na jeho návšteve. Bella vyzerala uvoľnene a ja som sa radšej držal stranou.

Keď som zabočil na diaľnicu, Bella sa na mňa otočila. Stále pôsobila dosť neisto.

„Edward, ja viem, že som to asi prepískla,“ šepla Bella.

Pozrel som na svoju manželku chúliacu sa na sedadle. Pôsobila ako roztrasené dievčatko. Rýchlo som stočil volant na odpočívadlo a zdrapol svoju manželku do svojho náručia. Pritisol som ju na svoju hruď a hladne ju pobozkal. Chcel som ju rýchlo utešiť a vlastne aj seba. Potreboval som to a viem, že aj ona.

Bella sa najprv nesúhlasne napäla, no potom sa uvoľnila. Chytila ma za košeľu a tisla sa ku mne. Švy na košeli povolili. Bozkávala ma naliehavo a oddane. Ja som nemohol uveriť, že je všetko v poriadku. Chvíľu sme sa ešte rozprávali. Skôr sme si šepkali natisnutý jeden na druhého. Bella mi ostýchavo hovorila o všetkých svojich obavách a o tom, ako vnímala celú situáciu.

Bolo mi ľúto, že si Carlisleovu pedantnosť a dôslednosť vysvetľovala tak zle a rovnako aj Esmin prístup. Moja rodina mala Tanyu vždy rada, ale Bellu tiež, a preto sa Carlisle hneval, že sa vrátila do prázdneho domu upírov a ja vlastne tiež. Esme sa hnevala na mňa, že som Belle o Tanyi nepovedal. Podcenil som fakt, že niektoré ženy sú citlivejšie a namiesto toho, aby som bol Belle oporou, som jej spôsoboval bolesť. Hanbil som sa. Nevedel som, čo povedať, lebo keď som si celú situáciu spätne prehral, Bella mala pravdu.

„Milujem ťa,“ pošepkal som manželke do ucha. Tak rád by som to počul od nej, ale vedel som, že na to nie je ešte pripravená.

„Ja viem,“ pípla a sadla si na svoje sedadlo.

„Bella, mám pocit, že nevieš, a preto ti to budem opakovať častejšie. Nepodviedol by som ťa.“

„Čo som si mala myslieť, keď som vás videla a ty si sa vrátil prezlečený a...“ Začal som sa smiať, čím som ju značne pobúril. Zahryzla si do pery a otočila k oknu.

„Cítil som sa previnilo a ako pravý hriešnik, ktorému v tej chvíli nedošlo, že tvoje zmysly by Tanyinu arómu na mne nerozoznali, som nechcel riskovať, že ťa rozruším.“ Natiahol som ruku a pohladil ju. Rozpačito sa usmiala.

Keď sme dorazili na Aljašku, bola už tma. Bella spala prikrytá mojim sakom. Vzal som ju na ruky a odniesol do domu. Šli sme do domu, kde bývali ostatní členovia rodiny. Náš jej ukážem až ráno. Usúdil som, že s malým dieťaťom budeme potrebovať svoje súkromie. Nikto nenamietal. Chápali to.

Položil som Bellu do izby, ktorú tu mala zriadenú Renesmé.  Vedel som, že bude Bella spať celú noc. Bola unavená. S Carlisleom sme sa teda vydali späť po záznamy. Môj otec bol presvedčený, že Bella sa uzdravuje vďaka upírim génom. To, že nosila pod srdcom upíra, jej telo zocelilo. Rýchlo sa uzdravovala a bola silnejšia, ale to som si zatiaľ všimol len ja a moja košeľa.

Bella:

Zobudila som sa nad ránom na príšernú bolesť pŕs. Tričko som mala úplne premočené od mlieka. Vstala som z postele. Po tme som šla k dverám a niekoľkokrát som zakopla. Dvere otvorila Rose a mala na rukách Renesmé. Za ňou sa vyrútila Alice a okamžite ma ukladala do postele.

„Som tak rada, že si v poriadku,“ šepla Alice.

„Chceš ísť k mamičke?“ opýtala sa Rose mojej dcérky, ktorá ku mne spínala rúčky. Vzala som ju a ona si okamžite hľadala cestu k mojej hrudi. Vyhrnula som si tričko a Renesmé hneď vedela, čo robiť. Hltavo pila. Pohladila som ju po líčku a ona sa usmiala. Pritom jej pár kvapiek ušlo z pusinky. Nahnevane pritlačila rúčky k prsníku a plne sa sústredila, aby jej neušla ani kvapôčka. Rose a Alice sentimentálne sledovali moju dcéru.

„Bella, sme tak radi, že si v poriadku. Veľmi sme sa o teba báli,“ povedala Rose a sadla si ku mne. Znenazdajky ma pobozkala na líce. Potom sa zarazila, akoby urobila niečo zlé, ale mne sa to unáhlené gesto páčilo. Bolo to spontánne a ľudské.

„Kde je Edward?“ opýtala som sa po chvíli, keď som otáčala tú malú prísavku k druhému prsníku.

„Išli s Carlislom ešte po tvoje záznamy,“ povedala Alice a sadla si z druhej strany. Chápavo som prikývla, ale nevedela som, prečo vlastne išli po záznamy. Renesmé som si uložila do postele. Rose sa to veľmi nepáčilo, ale ustúpila.

Ráno som sa prebudila na mrnčanie mojej dcérky. Prudko som sa posadila. Edward pochodoval po izbe s Renesmé v náruči a prstom v jej ústach. Fakt si myslel, že ju takto oklame? Zasmiala som sa a Edward sa na mňa vyčítavo pozrel.

„Len sa smej. Už hodinu s ňou chodím hore-dole.“ Natiahla som ruky a Edward mi ju podal. Sadol si za mňa a oprel ma o svoju hruď. Celý čas, čo som ju kŕmila, ma bozkával zozadu na krk a hladkal po bokoch.

Mala som trocha obavy, stretnúť sa s ostatnými členmi rodiny. Obliekla som si veci, ktoré mi doniesla Alice a spolu so svojim manželom a dcérkou som zišla zo schodov v novučkom dome. Všetci stáli nastúpení pod schodiskom. Pripadalo mi to trocha trápne, lebo uprene sledovali každý môj krok. Esme ku mne podišla.

„Bella, sme radi, že si v poriadku,“ pošepla a pobozkala ma na líce. Ja som sa dosť hanbila. Pripadala som si ako šialená hysterka. Určite im o všetkom Alice alebo sám Edward povedali. Putovala som z objatia do objatia a dokonca aj Jasper ma silno objal. Usmiala som sa.

„Teraz sa pôjdeme pozrieť na náš dom,“ povedal Edward a radostne mi stlačil dlaň.

„Super, ideme,“ zaštebotala Alice. Edward namrzene zavrčal.

„Nie. Ja a Bella.“ Znel prísne. Alice sa to nijako nedotklo.

„A Renesmé,“ dodala som.

„Vonku je chladno. Možno by ste ju tu mali nechať,“ povedala Rose a mrkla na mňa. Nechcela som svoje dieťatko púšťať z rúk, ale keď som z okna pozrela na zasneženú krajinu, súhlasila som. Naobliekala som sa a Edward ma posadil do vykúreného, veľkého Jeepu.

Išli sme pár minút a prišli k rozprávkovému, zrubovému domu. Zalapala som po dychu. Keď sme vošli, milo ma prekvapilo to teplo. Edward určite zakúril dopredu. Nábytok tu nebol skoro žiadny. Kuchyňa bola zariadená, ale v obývačke okrem horiaceho krbu a veľkej kožušiny na zemi nič nebolo. Prešla som všetky miestnosti a horlivo premýšľala, čo kde bude.

„Zariadiš si ho sama,“ povedal Edward a s nádejou čakal, čo poviem. Sadla som si na kožušinu a zložila nohy v hrubých snehuliach do tureckého sedu.

„Je tu nádherne.“ Zhlboka som sa nadýchla. Edward zmizol a vrátil sa s fľašou šampanského. Otvoril ju a nalial mi do kryštálového pohára.

„Na nový dom, našu dcéru a nový život,“ šepol a pobozkal ma na líce. Zachvela som sa a pohár rýchlo položila. Cítila som sa nesvoja. Edward to však nepostrehol alebo sa tváril, že nepostrehol. Ľahol si na kožušinu na chrbát a očami prechádzal po všetkom v miestnosti.

„Vážne sa ti to tu páči? Hrozne dlho som tento dom hľadal a až potom som našiel ten pre rodinu. Neďaleko je stredná škola. Budeš môcť zmaturovať a ja budem s malou doma.“ Pôsobil tak nadšene. Nepoznávala som ho.

„Nevadí ti, že som zostala človekom?“ opýtala som sa neisto.

„Bella, milujem ťa.“ Nič viac povedať nemusel. Ostýchavo som si ľahla na jeho hruď a on si ma privinul k sebe. Dlho rozprával, ako ten dom našiel a ako to predo mnou chcel utajiť, aby ma prekvapil. Potom rozprával o našej dcére. Zatúžila som ju mať zase pri sebe. Zodvihla som sa na lakťoch.

„Poďme k Renesmé. Chýba mi.“ Edward sa usmial. Pretočil sa nado mňa a jemne ma pobozkal na pery. Tá blízkosť vo mne vyvolávala chvenie.

„Tvoje prianie je mi rozkazom,“ usmial sa a chcel vstať, no ja som ho pridržala za hrubú bundu a stiahla späť. Okamžite to pochopil a pobozkal ma naliehavejšie. Zakňučala som ako šteňa. Bili sa vo mne dve roly. Rola matky a rola manželky, ktorá jednoducho hormonálne stále šalela. Roztiahla som nohy a v sekunde boli moje snehule zaseknuté na Edwardovom páse. Pohladil ma po tvári.

„To nás dosť zdrží, zlatko,“ pošepol.

„Budeš rýchly,“ odpovedala som rovnakým šeptom, akoby nás mal niekto počuť.

„Ako veľmi mám byť rýchly?“ Môj manžel sa tlmene zasmial.

„Chýbaš mi.“ Hlas sa mi trocha zlomil. Povedala som pravdu. Veľmi mi chýbal. Nepotrebovala som sex, ale jeho tesnú blízkosť. Nič bližšie, než mať ho v sebe si neviem predstaviť. Lekár povedal, že som sa zázračne uzdravila. Nekrvácala som a Carlisle sám povedal, že by ani nikto nespoznal, že som rodila. Videla som na Edwardovej tvári, ako so sebou bojuje.

„Bella, napriek tomu, že sa už cítiš dobre, nechcem, aby ťa kvôli mne niečo bolelo. Ja počkám.“

„Ja nie. Veľa rozprávaš, Edward,“ pípla som a skopla si z nôh snehule.

„Takže rýchlo?“ opýtal sa ešte raz a ja som sa rozosmiala, lebo jeho oči naznačovali, že úplne podľahol.

Behom sekundy bol môj manžel len v košeli a boxerkách a ja vlastne dole bez. Natlačil sa medzi moje stehná a ako do mňa pomaly vnikal, zbavoval ma ďalšieho oblečenia. Zo začiatku to bolo trocha nepríjemné. Lono ma pálilo, ale po pár sekundách som si už plne užívala zrýchľujúce sa pohyby. Úplne som zabudla na všetko zlé. Naozaj bol môj manžel rýchly, ale dokonalo uspokojil oboch. Mala som pocit, že moje srdce vyskočí z hrude a Edwardov splašený dych ma pripravoval o rozum. Chvíľu sme len tak ležali, zaseknutí jeden v druhom. Môj manžel sa spokojne a s úľavou usmieval. Obliekli sme sa a šli späť k našej dcérke.

„Kde ste boli tak dlho?“ opýtal sa vo dverách Emmett. Stačil mu jediný pohľad do mojej usmiatej tváre a bolo mu všetko jasné. Nielen jemu. Carlisle si Edwarda zavolal na koberec. Nemusím mať dokonalý sluch, aby som vedela, že dostal kvapky kvôli mne. Edward si však z toho ťažkú hlavu nerobil. Práve naopak. Neustále sa ma dotýkal, bozkával ma a využil každú chvíľku, aby mi pošepol, že ma miluje. Posledné dni mi bolo strašne a teraz sa cítim ako v nebi.

Keď sme si šli večer ľahnúť, Carlisle sa ešte raz na Edwarda vyčítavo pozrel. Carlisle mal však smolu, lebo ja som na dnes mala plány. Len čo sa maličká do sýta napapala a uľavila mojim prsiam, zaliezla som do kúpeľne. Keď som sa vrátila, ležal Edward v posteli. Našu myšičku mal len v plienočke a ľahkom bavlnenom tričku na nahej hrudi a hladil ju po chrbátiku. Bol to nádherný pohľad. Mala som chuť ich oboch doslova zjesť šťastím.

Ľahla som si k Edwardovi a tiež som zložila hlavu na jeho hrudi. Jemne som bozkávala Renesmé drobnú rúčku. Edward ma pohladil a vstal. Položil malú do postieľky a vrátil sa ku mne. Bozkával ma na tvári, na hrudi a vlastne úplne všade. Potom prestal a ťažko vzdychol.

„Musíme sa čím skôr odsťahovať. Nedajú pokoj.“ Kývol hlavou k dverám a poslušne si ľahol vedľa mňa.

45. kapitola - 47. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 46. kapitola: