Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 38. kapitola

12.08.2011 (12:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 105× • zobrazeno 17135×

Bella:

Môj pohľad na Edwarda sa razom zmenil. Uvedomila som si, že mi nevadí, keď je pri mne. Nevadilo mi, keď sa ma dotkol a keď ma náhodou nepobozkal, cítila som sa ukrivdene. Teraz som po jeho dotykoch prahla. Edward sa však stále držal späť, akoby sa bál, že niečo pokazí.

Keď som niečo chcela, išiel sa potrhať, aby mi to dal a mohla som chcieť čokoľvek na svete. Bella chce mrazenú tortu o pol noci? Bella dostane mrazenú tortu. Bella chce maliny? Bella dostane maliny, aj keď po ne musel Edward ísť do mesta. Prišiel po dvoch hodinách, ale doniesol ich. Aj čo sa týka krvi, začal sa mi cibriť vkus. Srna bola fuj, ale medveď a puma bolo niečo. Mala som pocit, že ak by Bella chcela monopost formuly jeden, tak by sa ma Edward spýtal, akú farbu. Zneužívala som to a môj manžel to vedel a aj tak nepovedal ani slovo.

Edward pre moje vrtochy nebol dlhšie na love a bolo to na ňom vidieť. Bol podráždený, nie na mňa, ale na všetkých naokolo. Jeho oči boli čierne stále a pokožka bledšia než obyčajne. Pôsobil nebezpečne a vo mne to vyvolávalo zvláštne chvenie.

„Ako dlho si nebol na love?“ opýtala som sa. Snažila som sa vyzerať uvoľnene, ale rozprávať sa na tú tému bolo pre mňa stále náročné. Edward sa zarazene usmial.

„Vyše dvoch týždňov. Ale som v pohode.“ Znova sa usmial.

„Tak choď. Ja chcem pumu.“ Edward sa rozosmial.

„Objednávka prijatá, madam.“

Edward musel ísť ďalej, z čoho vyplývalo, že bude preč viac než jeden deň. K nemu sa pridali aj Esme, Rose a Alice. Carlisle musel do práce a ja som zvláštnou zhodou okolností mala zostať na starosti Jasperovi a Emmettovi.

„Nie, to nepôjde!“ povedal Edward nekompromisne. „Niekto tu musí zostať.“ Edward pozrel na svojich bratov, ktorí sa tvárili, že nechápu, prečo nemôžu oni dvaja. „Niekto zodpovedný,“ dodal Edward.

„Do večera ju postrážime a potom sa vráti Carlisle. Nevidím problém.“ Emm si založil ruky na hrudi a podišiel ku mne. Popri mne pôsobil ako obor. Jasper sa postavil k Edwardovi.

„Budem sa držať v bezpečnej vzdialenosti. Postrážime ju.“ Jasper bol suverénny. Edward vytrvalo krútil hlavou.

„Ja ešte bez lovu vydržím. Toto nepotrebujem. Nenechám ju tu s vami dvoma. To ju môžem radšej vziať na lov. Je to menej nebezpečné.“

„Edward, ak nepôjdeš na lov, budeš pre ňu nebezpečný ty,“ pošepla Rose. Edward spozornel. Nakoniec po dlhom prehováraní členov rodiny súhlasil.

Keď som večer zaliezla do postele, prišiel Edward.

„Pôjdeme už teraz, aby som bol zajtra do pol noci doma. Čím neskôr vstaneš, tým neskôr sa budeš musieť užierať hlúpymi poznámkami a snahou ovplyvniť tvoje pocity.“ Bol neskutočne nervózny.

Posadila som sa na posteli a urobila to, čo som ešte doposiaľ nikdy nespravila. Nahla som sa a omotala môjmu manželovi ruky okolo hrdla. Jemne som sa nadvihla a nastavila mu pery. Nepobozkala som ho, len som čakala, čo urobí. Na chvíľu zaváhal, ale potom si ma pritiahol bližšie. Ani on ma hneď nepobozkal. Pritisol ma na svoju hruď a vysadil na svoje kolená. Rukou ma pohladil po líci a potom sa ku mne nahol. Párkrát sa nadýchol a vydýchol, akoby si tým dodával odvahu, a pobozkal ma.

Dotkol sa mojich pier. Ja som mu chtivo vplietla prsty do vlasov a vžila sa do bozku. Kŕčovite som sa k nemu tisla a bola som to ja, kto udával rytmus naším perám. Zrazu Edward tlmene zavrčal. Zvuk nebolo počuť, len hruď mu jemne zavibrovala. Nasilu ma odtlačil. Oči mal pevne privreté. Nechápavo som sa na neho dívala. Pomaly rozlepil viečka. Oči mal černejšie než doposiaľ a rýchlo a plytko dýchal. Netrvalo mi dlho, aby som pochopila, že mu ten bozk nebol tak príjemný ako mne. Muselo ho to bolieť. Mal smäd. Ospravedlňujúco som sa usmiala a mykla ramenami.

„Prepáč,“ vydýchla som.

„Nemám čo. Ďakujem. Keď sa vrátim, tak to zopakuješ. Sľúb mi to,“ povedal hrdelne a pomedzi nádychy sa mu znova dralo jemné vrčanie. Zahanbene som prikývla.

Na radu svojho manžela som spala dosť dlho a keď som sa zobudila, neponáhľala som sa z postele. Oči som mala zatvorené a pohodlne som ležala zamotaná v deke. Dvere jemne zavŕzgali. Nepočula som kroky, ale bolo mi jasné, že niekto vstúpil. Oči som zatiaľ nemienila otvárať.

„Nemôže predsa tak dlho spať,“ šepol nado mnou Emm.

„Nespí.“ Ten hlas bol o poznanie ďalej.

„Jasne, že spí. Nebude chorá, že je v posteli tak dlho? Čo píše tá Carlislova kniha? Spia tehotné dlho?“ Emm šepkal, ale rozumela som každé slovo, lebo jeho hlas bol hlboký a dunivý.

„Nezízaj na ňu. Buď rád, že spí. Ja jej raňajky robiť nebudem,“ šepol Jasper trocha bližšie. Už som to nevydržala. Prudko som otvorila oči a urobila nahlas: „Bu.“ Emm odskočil a takmer zvalil Jaspera. Posadila som sa na posteli a začala sa smiať. Emmett pretočil oči.

„To sú ale hlúpe vtipy.“ Znel nahnevane. Jasper sa posmieval.

„Vieš koľko je hodín?“ Emm predo mňa otrčil hodinky a vyčítavo zaťukal na ciferník.

„Dvanásť,“ odpovedala som na otázku.

„Príď sa najesť,“ povedal nahnevane ten hromotĺk. Obliekla som sa a zbehla do kuchyne. Na panvici sa niečo pálilo.

„Emmett, tu niečo horí.“ Nakrčila som nos.

„Nič nehorí. V kuchárskej knihe píšu, že opiecť z oboch strán do hneda.“ Ukázal na recept v otvorenej knihe. Obišla som stôl a nazrela do panvice.

„Opiecť do hneda. Svetlohneda, nie čierno-hneda,“ povedala som a vzala som panvicu zo sporáka a vložila ju do dresu. Jasper okolo mňa prešiel, otvoril chladničku a vybral termosku s krvou. Zo skrinky nad dresom vybral slamku. Povolil uzáver, strčil dnu slamku a podal mi termosku.

„Raňajky. Dobrú chuť,“ povedal pokojne a pozrel na brata, aký je frajer. Vzala som termosku a bez slova som sa vybrala do obývačky pred televíziu. Bol zapnutý športový kanál. Rýchlo som prepla na sladkú argentínsku telenovelu. Obaja si ku mne oddane sadli.

„Bella, to nechcem pozerať,“ zaplakal Emmett. Nekompromisne som sa na neho pozrela a on sklapol. Hlavná hrdinka práve nachytala svojho milovaného v objatí jednej potvory.

„Tak to je odpornosť. Tvári sa, že ju miluje a ide s inou,“ povedal Jasper nazlostene.

„Nevidel si minulú časť. Tá potvora ho omámila a všetko narafičila tak, aby ich Lelien načapala,“ vysvetlila som situáciu.

„Prečo to tá mrcha robí?“ Emm si oprel lakte o nohy a dlane si zložil pod bradu. So záujmom sledoval film.

„No, Lelien jej ešte na škole prebrala frajera. Ona však nevedela, že s niekým chodí, lebo jej to zatajil. Pandora sa jej chce pomstiť.“ Behom pár minút som im vysvetlila všetko, čo sa stalo v predošlých sto trinástich častiach. Keď skončila aj druhá časť, tí dvaja boli ako na ihlách.

„Nevieš, ako to dopadne?“ opýtal sa Jasper a bolo na ňom vidno, že má čo robiť, aby svoje pocity pozháňal dokopy.

„Dobre to dopadne, ako všetky doteraz.“

„Prečo to nepozeráme? Je to dobré,“ vzdychol si Emm. Pripadalo mi to smiešne.

„O päť minút ide Navždy v tvojom objatí. Tiež telenovela a zatiaľ ide len tretia a štvrtá časť.“ Povedala som to hlavne ako narážku, no oni to vzali ako pozvánku. Postavila som sa a šla si niečo urobiť jesť. Oni si zatiaľ sadli svorne k sebe a pozerali. Vošla som do obývačky. Obaja viseli na telke.

„Idem sa trochu nadýchať vzduchu,“ šepla som. Emmett sa na mňa nahnevane pozrel a urobil smiešne gesto s prstom cez ústa a zasyčal, že mám byť ticho. Nechcela som ich rušiť. Na chodbe som si obliekla Edwardovu bundu a vyšla von. Párkrát som obišla dom a potom som si sadla na schody.

„Kde si išla?“ Emmett na mňa doslova vyletel z dverí.

„Hovorila som, že idem von,“ povedala som nechápavo.

„Nie, nepovedala.“ Založil si ruky v bok.

„Povedala, ale ty si ma zarazil tým, že mám byť ticho.“ Pokrútila som hlavou a šla späť do väzenia. Bolo len niečo okolo štvrtej. Pekne som sa nudila. Myslela som, že s Emmettom a Jasperom bude viac zábavy, no oni čumeli na telenovelu a potom riešili hlavných hrdinov.

„Čo budeme robiť?“ opýtala som sa po ďalšej nudnej polhodine. Pozreli sa na seba.

„Edward povedal, že máme dohliadnuť, aby sa ti nič nestalo. Máme ti dať najesť a máme zakázané hrať akékoľvek hry, uzatvárať stávky, brať ťa na ruky, dotýkať sa ťa, hovoriť hlúposti a... Na čo som zabudol?“ opýtal sa Emmett Jaspera.

„Nesmieme sa biť a nijako ju ohroziť. Nesmieme ani rozprávať vtipy, ohovárať kohokoľvek z rodiny, ukazovať a hovoriť nič, čo by Edwarda strápňovalo. Ak sa nebudeš cítiť dobre, máme okamžite volať Carlislea. To by malo byť všetko.“ Jasper sústredene pozeral pred seba a snažil sa spomenúť, na čo zabudol. Neveriacky som sa zasmiala.

„Čo by ste robili, keby som tu nebola?“ opýtala som sa s nádejou, že niečo normálne. Pozreli sa na seba.

„Najskôr by sme sa bili,“ povedal Emm pravdivo.

„Čo tak robiť niečo podnetnejšie?“ Zodvihla som obočie.

„Čo ako?“ opýtal sa Emmett a nechápavo pozrel na Jaspera. On tiež pokrčil ramenami.

„Mohli by sme ísť na prechádzku alebo si zahrať nejakú hru.“ Chcela som nájsť niečo, pri čom by sme sa nenudili.

„Vadí, nevadí?“ opýtal sa zrazu Jasper Emmetta a ten sa rozžiaril. Emmett ku mne priskočil a posadil ma tlakom na rameno do kresla.

„Pravidlá poznáš?“ opýtal sa Emmett a ja som prikývla. Zdalo sa mi to hlúpe, ale lepšie než nič.

Začali sme s Jasperom.

„Vadí - nevadí?“ Emm položil svoju otázku s patričným chichúňaním.

„Nevadí...“ povedal Jasper suverénne.

„Choď do Alicinej šatne a obleč si niečo sladko ružové,“ povedal Emm. Jasper pretočil oči a po chvíli sa vrátil v priliehavom ružovom tričku a rozopnutej svetlo ružovej sukni. Spod nej mu trčali dlhšie šortky. Šli sme sa s Emmettom pováľať od smiechu po zemi. Jasper pozrel na Emmetta.

„Vadí – nevadí?“ Emm sa usmial a povedal, že nevadí. Musel si doniesť Rosaliine šminky a urobiť si dokonalý večerný makeup. Potom som prišla na rad ja.

Na stole vo farbách zástavy som musela zaspievať národnú hymnu. Podobnými kravinami to pokračovalo vyše dvoch hodín. Jasper tancoval na stole. Emmett si obliekol Rosaliine šaty. Ja som sa musela zavrieť do skrine a kukať ako kukučka v hodinách a na dvanástom kukaní som musela metlou napodobniť kyvadlo. Ďalšou úlohou bolo, že som musela Edwardovi na svadobné fotky domaľovať fúzy a bradu. So svadobnými fotkami môjho manžela mi Emmett ochotne pomáhal. Edward mal domaľované nielen strnisko ale chlpy aj tam, kde to bolo miestami nechutné. Ďalšiu úlohu vymyslel Emmett.

„Vadí – nevadí, Bella?“

„Nevadí...“ Tvárila som sa sebaisto. Emm sa uškrnul a pozrel na Jaspera.

„Vyspíš sa s mojím bratom,“ zavelil úlohu. Pozrela som na Jaspera a sucho prehltla.

„Nie s Jasperom, ty trdlo.“ Emm sa začal smiať a Jasper sa len nervózne uškrnul.

„Nie!“ vypískla som.

„Ty s tým narobíš. Je to tvoj manžel.“ Jeho hlas zadunel po miestnosti.

„Potom vadí...“ šepla som rezignovane.

„Ak vadí, tak zajtra povieš Edwardovi, čo k nemu cítiš. Pravdu,“ povedal Jasper a šibalsky sa usmial na Emmetta. Ten nechápavo otvoril ústa.

„To je čo za trest?“ opýtal sa smerom k bratovi.

„Ver, že pre Bellu veľmi ťažký. Nechcel by si vidieť Edwardovu tvár, keď mu Bella povie, že ho miluje?“ Namosúrene som sa postavila. Už sa mi to nezdalo tak vtipné.

„Vyber si. Buď nevadí alebo vadí. Hra sa má hrať do konca,“ povedal Jasper a Emm len prikyvoval. Aj keď sa mi ani jedna možnosť nepozdávala, súhlasila som. Prešli sme na ďalšie úlohy. Nálada mi trocha opadla, no potom to začalo byť znova vtipné.

Ani sme si neuvedomili, ako čas letí. Carlisle otvoril dvere a vošiel do obývačky. Keď nás tu videl, vypadol mu kufrík. Vtedy sa k nemu Emmett prirútil. Nadvihol sukňu a odhalil obrovské stehno.

„Smiem ťa pozvať na rande, fešák.“ Šťavnato na neho mľaskol. Carlisle sa pridusene zasmial. Ustúpil pár krokov a chaoticky pozeral na nás troch. Po chvíli sa uvoľnil.

„Vadí - nevadí, že? Neveril by som, že ťa na to nahovoria.“ Káravo sa na mňa pozrel a so smiechom šiel do kuchyne. Keď sa vrátil, Jasper práve odstrihoval remienky na Aliciných topánkach. Carlisle vyvalil oči.

„Alice ťa zabije,“ povedal s úškrnom.

„Mňa zabije Rose. Keď príde, mám jej povedať, že je tučná.“ Emm si ťažko vzdychol. Boli sme schopní hrať to do rána, ale Carlisle ma prísne poslal do postele. Bola som tak unavená, že som si ani nezmyla Emmettove umelecké dielo na mojej tvári. Tiež ma namaľoval.

Po dnešnom dni som bola dosť unavená a tak som šla spať. Ráno ma zobudil krik. Sadla som na posteľ a prekvapene si pretrela oči. Dvere sa otvorili a vošiel môj manžel.

„Ahoj. Vedel som, že ťa zobudia. Ten cvok povedal Rose, že je tučná. Mala si to vidieť. Máme nové dvere na terasu.“ Edward sa uškrnul a pohodlne sa zložil ku mne na posteľ. Prezeral si moju tvár. Najprv mi nedošlo, čo ho tak upútalo. Pozrela som sa na svoje ruky zamazané od čiernej špirály a zasmiala som sa.

„Že ťa nahovoria na tú somarinu, to som nečakal. Videl som svoje fotky. Skvelá práca, Bella,“ povedal môj manžel trocha nahnevane. Keď vychádzal z dverí, stále krútil hlavou. Obliekla som sa a umyla. Zbehla som dole schodmi. Jasper a Emmettom sedeli vedľa seba na gauči.

„Poď k nám na lavicu hanby,“ povedal Emmett. „Rose sa so mnou nebaví a Alice takmer Jaspera zabila. Podľa toho ako Edward vyletel von, si na tom rovnako.“ Emmett si tragicky zložil ruky na hrudi. Sadla som si k nim.

„Prečo aspoň nepozeráme telku?“ opýtala som sa.

„Máme zákaz.“ Jasper mi rýchlo objasnil situáciu. Po pár minútach zbehla zo schodov Alice.

„Jasper, ideme a kúpiš mi presne také topánky, aké si zničil. Jasné?“ prskala. Jasper sklonil hlavu a poslušne šiel za Alice. Aj po Emmetta si prišla Rose a tak som zostala na pohovke sama. Edward vošiel cez terasu a sadol si oproti mne. Pozeral sa na mňa a potom spustil.

„Ty si fakt ako decko. Tie fotky ste zničili. Čo si ešte musela robiť?“

„Bola to len hra...“ Sklopila som oči.

„Bavila si sa?“ opýtal sa zrazu úplne uvoľnene.

„Skvele som sa bavila.“

„Kto vyhral?“ Presunul sa ku mne.

„Zatiaľ Emmett aj Jasper. Ja mám nesplnenú ešte jednu úlohu,“ pošepla som a začervenala sa. Edward spozornel.

„Čo máš ešte urobiť. Môžem ti s tým pomôcť. Oni dvaja sú príšerní, keď nedodržíš pravidla,“ pošepol.

„Edward, myslím, že s touto úlohou mi budeš musieť pomôcť či chceš alebo nie.“ Pozrela som mu do tváre.

„No, čo ti vymysleli?“

„Buď sa s tebou vyspím alebo ti vyznám lásku, čiže Edward, milujem ťa!“ povedala som nahlas, aby to Emm počul. Edward sa postavil.

„Konečne niečo, čo by stálo za to. Nerozmyslíš si to?“ Naklonil hlavu na stranu a nahodil pohľad strateného šteniatka. Emmett pribehol ako veľká voda.

„To nie je fér, Bella. Ty si mu povedala, čo máš urobiť. To milujem ťa, sa neráta.“ Namosúrene si založil ruky v bok.

„Všetko sa ráta, aby bolo jasné,“ prskla som po Emmettovi. Prešla som okolo a vybehla po schodoch. Za mojím chrbtom som ešte zachytila časť ich rozhovoru.

„Vy ste taký hlupáci,“ povedal Edward.

„Prečo? Že sme ti chceli pomôcť? Veď je to s tebou na nevydržanie,“ povedal Emm. Vyšla som do izby a sadla si na posteľ. V každom prípade sa mi predstava, že by som sa mohla s Edwardom viac zblížiť vôbec nehnusila. Naopak. Lákala ma čím ďalej, tým viac.

37. kapitola - 39. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 38. kapitola: