Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 37. kapitola

09.08.2011 (17:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 101× • zobrazeno 16545×

Jasper:

Stuhol som. Nečakal som, že mi Bella poďakuje objatím. Všemožne som sa snažil ovládať, ale bola príliš blízko. Jej vôňa sa vzniesla k mojej hlave a nedokázal som sa nadýchnuť. Z hrude mi ušlo zavrčanie. Bella urobila prudký krok odo mňa. Pozrela mi do tváre a sucho prehltla. Ja som vnímal to, ako jej pod pokožkou pulzuje tepna. Jej zrýchlený dych a tlkot srdca, ktorý mi rezonoval v hlave.

Časť mňa chcela uhasiť smäd a tá druhá chcela rýchlo ujsť. Bella ustúpila ešte o krok.

„Jasper, prestaň s tým! Nepokaz mi dojem z tej postieľky,“ šepla a roztržito sa usmiala. Premeral som si ju pohľadom a zastavil som na jej brušku. Zrazu som sa uvoľnil. Nechápal som tú absurditu. Keď lovíme, neexistuje takmer nič, čo by nás zastavilo.

Začul som zadunenie. Bolo mi jasné, že Edward zaznamenal moju myseľ. Rezignovane som spustil ramená a pripravil sa na ranu, ktorá musí prísť.

„Nepozeraj sa...“ stihol som ešte povedať a cez okno vletel dnu Edward a prudko ma odhodil na stenu. Vrčal ako besný a ešte raz ma zdrapil, tentokrát pod krk a vtlačil ma do omietky.

„Prestaň!“ zrevala Bella a schmatla Edwarda za ruku. Doslova sa na ňu zavesila. Edward sa prudko otočil a stočil ju za seba. Nahrbil sa do obrannej pozície. Chytil som sa za krk. Mal som pocit, že mi odtrhne hlavu. Snažil som sa ho trocha upokojiť svojim darom, no lepšie ako ten môj, zaberal ten Bellin. Omotala sa mu okolo hrdla a zaborila mu hlavu do hrude. Edward sa pomaly upokojil.

„Čo tu vôbec robíš?“ vyprskol na mňa.

„Doniesol som Belle postieľku, ktorú som urobil. Myslel som, že sa nezobudí,“ povedal som zahanbene.

„Nič mi nechcel urobiť. To ja som na vine,“ zašomrala Bella do košele môjho brata. Edward ju od seba zhrozene odtlačil.

„Mohol ťa zabiť.“ Trpko sa na mňa zadíval.

„Ovládol som sa,“ poznamenal som pokojne.

„Dobre, tak tu budú platiť nové pravidlá. Bella nepribližuj sa k Jasperovi. Jasper, nepribližuj sa k Belle.“

„Nestačí, keď ho nebudem objímať? To aby sme sa k sebe nepriblížili je hlúposť,“ šepla Bella, a tým vyviedla Edwarda totálne z miery.

„Ty si ho objala? Zbláznila si sa?“ Hlas mu preskočil. Zmätene pozeral na ňu a potom na mňa.

„Aj teba objímam,“ povedala moja švagriná trucovito. Zjavne to nepochopila. Nepochopila, že ja som najnebezpečnejší člen rodiny, lebo ma krv ovláda asi najviac. Pripadalo mi to smiešne, a tak som sa uškrnul, čo neušlo môjmu bratovi.

„Ty sa nesmej,“ prskol. Túto rošádu si nemohli nevšimnúť ďalší obyvatelia domu. Alice a Emm už stáli v izbe. Emmett sa snažil pochopiť situáciu, no samozrejme si neodpustil hlúpu poznámku.

„Ty, Alice, čakal som všetko, ale že bude Jasper chodiť Edwardovi za ženou, tak to ma dostalo.“ Zasmial sa a potom doslova stiahol Bellu na seba.

„Tak, čo? Môžem prísť aj ja, keď bude Edward mimo domu. Vrrr!“ zavrčal a laškovne zodvihol obočie.

„Ste idioti,“ štekla Alice. Bella sa len zmetene dívala z jedného na druhého. Edward si ju späť stiahol do náruče a Bella neprotestovala. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa ich city v priebehu toho, ako sa tu Bella nasťahovala, menili. Najprv nemohla Edwarda ani cítiť a teraz sa dokonale upokojí, keď sa jej čo i len dotkne. Stále mala pochybnosti, ale cítil som z nej aj niečo z toho, čo cítim ja pri mojej Alice. Či si to tá malá hnedovláska uvedomovala alebo nie, už bola v Edwardovej moci.

Môj brat bol jasný od začiatku. Všetci sme mali radosť, že sa pomaly vracia to jeho staré ja. Kto vie, či to vydrží?

Bella:

Keď sme s Edwardom zostali sami, pôsobil dosť nahnevane. Prešla som k postieľke a začala ju obdivovať. Edward ma len namosúrene sledoval.

„Bolo to nedorozumenie.“ Otočila som sa na Edwarda.

„Nemáš predstavu, ako to mohlo dopadnúť?“ Edward sa rozhliadol po izbe.

„Pre tie veci sa tu nedá ani pohnúť. Odnesiem to zatiaľ všetko na povalu,“ povedal Edward a začal postieľkou. Ja som ho zastavila.

„Postieľku tu nechaj. Veľmi sa mi páči,“ šepla som a usmiala sa najvrelejšie ako som dokázala. Edward si povzdychol.

„Dobre, ako chceš.“ Behom pár minút tu bol znova poriadok. Vliezla som do šatníka a snažila sa na seba nájsť  niečo, čo by mi sedelo. Obliekla som už v poradí štvrté nohavice, ktoré som nezapla. Zložila som ruky na brucho.

„Najprv nerastieš a teraz som každý deň širšia. Som zvedavá, čo mám podľa teba nosiť. Aj Edwardovi sa raz minú tričká,“ žalovala som sa brušku. Edward sa začal za dverami smiať.

„Nenačúvaj,“ okríkla som ho a vyšla v napoly rozopnutých nohaviciach.

„Tak do toho ma nedostane ani upír.“ Ukázala som na zapínanie nohavíc.

„Do nich ťa upír nedostane, ale z nich by mohol.“ Edward sa široko usmial a mrkol na mňa. Pretočila som oči, no on sa na mňa pritlačil a jemne ma pobozkal na vrch hlavy.

„Bella...“ šepol. Pozrela som sa na neho. Oči mu černeli a ja som vedela, čo môj muž chce. Ustúpila som krok dozadu.

„Nie!“ povedala som rázne.

„Oboch nás trápiš,“ zašomral.

„Mýliš sa. Ja sa netrápim. Mám, čo potrebujem. Myslíš, že budeš chvíľu milý a ja padnem na zadok?“

„Nie, len som si myslel, že by sme sa konečne mohli správať ako manželia. Rád by som si s tebou vyšiel aj inde než do obchodu alebo do kina. Mohli by sme ísť niekde s priateľmi. Nie som zvyknutý sedieť doma a trocha mi to aj chýba. Chcem, aby nás spolu všetci videli,“ povedal pokojne.

„Ja ťa predsa nedržím. Choď kam chceš.“ Mala som trocha zlosť.

„Bella, prišla pozvánka na party a ja tam chcem ísť.“

„Tak si choď. Ja ťa nedržím. Nie si tu priviazaný a dieťatko je väčšinou pokojné,“ povedala som a snažila sa znieť nezaujato. Edward však vyzeral vytočene. Neviem, čo čakal. Do večera sme mali tichú domácnosť. Neviem, čo sa ho tak dotklo, ale šla som spať sama, bez jeho objatia.

Na druhý deň som zas vstala neskoro. Cez deň som pozerala telku a po neskoršom obede som vyšla na poschodie do izby. Šla som ku kúpeľni a otvorila suverénne dvere. Myslela som, že môj manžel je niekde vonku. Edward stál pod sprchou chrbtom ku mne. Snažila som sa nedýchať a nespôsobiť žiaden zvuk. Vodu mal pustenú v silnom prúde, a tak som opatrne cúvala. Očami som však prebehla po jeho nahom chrbte a svalnatom zadku i stehnách. Svalstvo na jeho chrbte sa nadvihovalo a klesalo, ako sa mydlil a mne to vyrážalo dych. Snažila som sa byť ticho, no aj tak som ťarbavo vrazila do dverí a tie zavŕzgali. Edward sa prudko otočil a ja som zalapala po vzduchu.

„Prepáč,“ šepla som. Edward sa celý otočil a okamžite vypol vodu.

„Ja som len chcela ísť na...“ nedopovedala som to, lebo sa v sekunde zmenil na rozmazanú šmuhu. Zrazu sa za mojim chrbtom ozvalo: „Pokojne. Ja som už hotový.“ Zachvela som sa, lebo som na krku pocítila jeho studený dych. Dvere sa zavreli a ja som si sadla na toaletu. S privretými očami som si znova a znova predstavovala jeho svalnaté pozadie a nie len to. Umyla som si ruky a vošla do izby. Na moje prekvapenie stál Edward ešte stále omotaný osuškou a prehraboval sa v almare. Prešla som k posteli a sadla si. Edward vytiahol boxerky a hodil ich ku mne na posteľ. Potom zmizol v šatníku a vytiahol svetlé nohavice a štýlovú košeľu. Prekvapene som sa na neho dívala.

„Ty niekam ideš?“ opýtala som sa pridusene. Pozrel sa na mňa a prišiel na rad jeho arogantný úškrn, ktorý som tak dlho nevidela.

„Áno. Včera si povedala, že si mám robiť, čo chcem a že v ničom obmedzovať nebudeš. Ja hlupák som si myslel, že manželstvo je zložené z ústupkov. Raz ustúpim ja a potom ty. Včera si ma vyviedla z omylu. Tak ťa poslúcham,“ povedal povýšeneckým tónom.

„Aha!“ šepla som a presunula som sa z postele do kresla. Vzala som knihu a tvárila sa, že čítam. Edward sa v kúpeľni obliekol. Keď vyšiel von, zalapala som po vzduchu. Vyzeral na zožratie. Mala som neskutočnú chuť na jeho objatie a prítomnosť. Chcela som, aby sa aspoň dotýkal môjho bruška, no dieťatko bolo v poslednom čase ako anjel, čo som bola samozrejme rada. Pochopilo, že ma prudké pohyby bolia a otáčalo sa opatrne. Už teraz bolo inteligentnejšie než sa dalo vôbec pochopiť. Nedalo mi to, a tak som ledabolo prehodila.

„Berieš si so sebou mobil?“ Prekvapene sa na mňa pozrel.

„A načo?“ opýtal sa nechápavo.

„No, ak by som niečo potrebovala.“

„Bella, máš plný dom upírov, ktorí pre teba urobia čokoľvek na svete. Stačí povedať. Mňa nepotrebuješ.“ Zadíval sa na mňa a potom sa s úsmevom otočil dookola.

„Pristane mi to?“ Ten jeho samoľúby a arogantný prístup ma vytočil a šmarila som po ňom knihu. Obratne ju chytil a podal mi ju späť.

„Kam ideš?“ vyprskla som.

„No, na tú párty. Jessica oslavuje narodeniny. Idem sa zabaviť. Tebe som ľahostajný,“ pošepol mi do ucha a otrel sa mi oň perami. So smiechom odišiel. Len čo som počula, ako jeho auto odišlo, rozplakala som sa.

Alice vletela do izby bez zaklopania a nechápavo sa na mňa pozrela.

„Nehnevaj sa, ale ty si taká krava. Ak by si povedala, aby nešiel, zostal by. Ty radšej budeš plakať, lebo išiel tam, kde si ho sama poslala a on to urobil len preto, aby ťa vytrestal za včerajšok.“

„Nevzal si mobil,“ zaplakala som.

„No a?“ opýtala sa Alice.

„Tak, ako mu mám zavolať, aby sa vrátil?“ Alice sa začala smiať.

„Poznám jednu vec, ktorá ťa odreaguje, skráti čakanie a prispeje do tvojho chudobného šatníka.“ Alice bola číslo. Vedela, že sa zas do ničoho nevleziem.

O hodinku sme boli v centre a ja s Alice a Rose sme vymietli pár obchodov. Už som sa naučila nakupovať ako pominutá, aj keď na tie dve majsterky som nemala.

Hlad ma nakoniec donútil ísť doplniť energiu do rýchleho občerstvenia. Rose s Alice sa zatiaľ rozhodli prezrieť pár ďalších obchodov. Dala som si hamburger a sadla si k stolu.

„No, koho to tu nevidím? Osamotená kráska,“ zachrapčal hlas za mnou a ja som sa s úsmevom otočila.

„Mike, čo tu robíš?“ opýtala som rozradostene. Vždy ho rada vidím.

„Ale, túlam sa a prišiel som na kávu. Dáš si so mnou?“ opýtal sa a ja som horlivo prikývla. Doniesol dve kávy a džús a sadol si ku mne. Dobre sme sa bavili a ani som si neuvedomila, že tu sedím už hodinu.

„Pozri, tu je,“ povedala Alice a sadla si k nám.

„Myslela som, že prídeš za nami,“ povedala Rose a nenávistne pozrela na Mika.

„Máme nakúpené, môžeme ísť domov,“ šepla Alice a usmiala sa.

„Dobre.“ Postavila som sa, no Mike ma chytil za ruku.

„Zostaň ešte. Potom ju domov odveziem.“ Mike pozrel na Alice a potom na Rose.

„Nie, to by sa môjmu bratovi nepáčilo!“ prskla Rose. Ja som pretočila oči a doslova ma to naštartovalo.

„Edward sa baví na párty, tak ja zostanem tu. O hodinku, o dve som doma,“ povedala som a dievčatá museli ustúpiť.

Asi hodinku sme ešte sedeli v reštaurácii a potom sme sa šli prejsť po promenáde. Bolo to príjemné. Bavila som sa. Z ničoho nič ma Mike chytil popod rameno, akoby ma chcel podoprieť. Ja som sa nebránila. Zdalo sa mi to milé.

„Vieš, Bella. Škoda, že to tak dopadlo. Si úžasná žena. Veľa som premýšľal a myslím, že by mi nevadilo, že budeš mať... No, nevadilo by mi...“

„Čo by ti nevadilo!“ ozvalo sa zúrivé zavrčanie za našimi chrbtami. Obzrela som sa a zbledla som. Edward vyzeral, že vybuchne. Vyzeral presne tak, ako keď ma napadli tí chlapi. Mike sa predo mňa postavil.

„Čo je, Edward. Párty už skončila?“ prskol Mike a len to tým zhoršil. Edward ho schmatol pod krk a tesne pri jeho tvári na neho zavrčal.

„Edward, prestaň! Prestaň! Hneď!“ Udrela som Edwarda celou silou do ramena. Ani to ním nepohlo.

Chytila som sa za brucho a skríkla hlasné: „Auuu!“
To jediné zaberalo a aj zabralo. Pustil Mika a otočil sa ku mne. Mike hlasno dýchal.

„Ty chorý cvok. Zavolám na teba políciu, ty hajzel!“ Edward sa prudko otočil.

„Skôr ja na teba. Mám prečo!“ vyprskol môj manžel. Potom ma schmatol za ruku a nahnevane ma za sebou vliekol na parkovisko v podzemí. Ruku mi zovrel tak pevne, že mi vyhrkli slzy a zaplakala som.

„Bolí to! Si nepríčetný. Ty si môžeš ísť kam chceš a ja nie? Boli sme len na káve a ja...“

„A ty čo? Odišiel som z domu len na hodinu a na párty som nebol. Chcel som ti len názorne ukázať, že máš vážiť slová, ale ty si ma prekvapila. Len tak sa zahodíš s tým bastardom!“ Zreval na mňa. Oči mi zaliali slzy.

„Mike je na mňa dobrý. Nikdy mi neublížil, zato ty áno,“ šepla som. Edwardov výraz sa prudko zmenil z rozčúleného na ublížený. Oprel ma o špinavú stenu parkoviska a natlačil sa na mňa.

„Tak teraz ti niečo poviem o Mikovi. Už mám dosť toho, že zo mňa robíš toho zlého a vinného. Ja som ti už presne povedal, čo sa vtedy stalo a netvrď, že si nič nepamätáš. Teraz je rad na tebe. Povedz, čo si pamätáš, ale chcem počuť pravdu.“ Edward sa na mňa nekompromisne pozrel. Pochopila som, že hovorí o noci, keď som otehotnela. Zamyslela som sa a zhlboka nadýchla. Keď pravdu, tak pravdu.

„Angela mi dala víno a mne celkom chutilo. Vypila som tri poháre...“

„Štyri,“ opravil ma Edward. Z očí mu šľahali blesky, a tak som pokračovala.

„Potom mi začalo byť zvláštne. Zatočila sa mi hlava a mala som pocit ako v nejakej bubline.“ Pozrela som na Edwarda, ktorý len prikyvoval.

„Pokračuj. Mne by si neverila, tak si spomeň sama. Kto okrem teba pil to víno? Kto tam bol s tebou?“ Pozrel sa mi uprene do očí.

„Len Angela a Mike,“ šepla som. Edward prikývol a prisunul sa ešte bližšie. Dýchal mi do tváre.

„Bola si presvedčená, že som ti dal niečo do pitia, ale ja som pri vás nebol!“

„Jasné! Si tak rýchly, že si mi to mohol hodiť do pohára a nikto ťa nemusel vidieť,“ prskla som, lebo som nebola ochotná veriť tomu, k čomu smeroval.

„Bella, ten čas, čo ste pili som tam ani nebol. Riešil som niečo úplne iné.“ Jeho oči boli stále šialene čierne.

„To je mi jasné,“ zašomrala som.

„Nie. Nebol som so žiadnou ženou, ale vonku som krotil dvoch upírov a dalo mi to zabrať. Keď som sa vrátil, vedel som z Angelinej mysle, že máš v sebe štyri poháre, ale správala si sa, akoby si vypila dve fľaše. Motala si sa. Vešala si sa po Angele a potom po Mikovi. Okamžite som z myslí na okolo pochopil, čo sa deje. Bella, doslova som sa tam o teba pobil. Mala si v krvi extázu. Tvoj kamarát už s tebou mal iné plány a nie len on. Viacerí, čo si to všimli, si brúsili zuby. Prišiel som k tebe a chcel som ťa odviesť domov. Angela ma prehovorila, aby som ťa takto nikam neviezol, kvôli otcovi, ale odviedol ťa do spálne. Musel som ťa zobrať na ruky, lebo by si nebola schopná ísť. Vyniesol som ťa hore a ešte som po ceste musel trocha skrotiť Mika a ešte jedného. Vzal som ťa hore. Bola si ako dračica. Ty si ma prvá pobozkala. Neplánoval som sa s tebou vyspať. Myslel som, že to pre tvoju dokonalú vôňu nezvládnem. Nechcel som ti ublížiť. Tvoja krv však vtedy nevoňala tak sladko. Bol v nej alkohol a extáza. Bol som prekvapený, že mi konečne nerobilo problém byť pri tebe. Veľmi som ťa chcel a ty si nebola proti. Nemal som to urobiť, ale neovládol som sa. Chcel som ťa. Asi by som sa zbláznil, ak by si nebola moja a ty si mi to tak uľahčila. Keď si mi povedala, že si ma vždy chcela, urobil som to.“ Neisto si ma premeral. Ja som zalapala po dychu. Neviem, z čoho som bola viac šokovaná, či z toho, že som to vlastne sama chcela alebo, že mi tú extázu dal najskôr Mike. Edward sa konečne upokojil. Akoby mu spadol zo srdca kameň. Povedal mi pravdu, aj keď bolela.

„Aj tak si vlastne využil situáciu,“ šepla som.

„Áno. To je pravda. Začala si ma bozkávať a ja som si najprv povedal, že sa trocha pobavím. Bozkávali sme sa a ja som nikdy v živote nezažil nič lepšie. V sekunde si na mne sedela. Bella, mňa ani vo sne nenapadlo, že si panna a neriskoval by som vôňu tvojej krvi. Keď som do teba vnikol, takmer som zošalel. Nečakal som to. Zastonala si a potom si sa začala brániť, ale ja som už nedokázal prestať. Čím viac si ma odtláčala, tým viac som ťa chcel. Nemyslel som na nič. Ochrana ma v tej chvíli ani nenapadla. Potom si okamžite odkvecla. Strážil som ťa do rána. Vôňa tvojej krvi už bola nad ránom čistá a vtedy som odišiel.“ Edward sa tváril skleslo. Niečo z toho, čo hovoril, som si pamätala a začalo to do seba zapadať.

„Edward, si si istý, že mi to dal Mike?“ opýtala som sa pridusene.

„Dočerta! Bella, ak by ti povedali, že som to urobil ja, tak nepochybuješ. Prečo tak veľmi veríš Mikovi. Fakt si do neho zamilovaná alebo čo? Mám chuť ho zabiť! Urobil to on a keby som tam nebol, tak... Nie je taký milý a dobrý, ako si myslíš!“ kričal. Šokovalo ma to. Pozrela som sa mu do tváre. Zas zúril.

„Edward, on bol ku mne stále milý, ale ty nie. Preto sa mi tomu tak ťažko verí, ale verím ti a budem sa od neho držať ďalej. A nie, nemilujem Mika. Priznám sa, že ma priťahoval, ale nič viac.“ Edward sa začal upokojovať, no stále tlmene vrčal. Zadívala som sa mu do očí. Presunula som sa k nemu. Chytila som ho za ruku.

„Edward, ja sa na teba nehnevám. Ak by sa to vtedy nebolo stalo, tak neviem, čo je to mať v sebe dieťatko,“ šepla som a pohladila si bruško.

„Áno! A nevedela by si, čo je strach o život, bolesť a že existujú upíri. Zničil som ti život a mrzí ma to,“ šepol. Oči mi zaliali slzy. Edward zrazu nepôsobil ako predátor, ale ako dieťa.

„Ty to ľutuješ?“ opýtala som sa a pohladila znova svoje bruško. „Ty ľutuješ, že si ma musel vziať a čakáme bábätko?“ Neviem, čo to do mňa vošlo, ale potrebovala som počuť, že neľutuje, čo sa stalo. Edward sa na mňa vydesene pozrel.

„Bella, mrzí ma, že som ti ublížil, ale nemrzí ma, že spolu čakáme dieťatko a že som si ťa vzal. Teraz aj tak najskôr vybuchneš, že som hajzel, že ma nemrzí, že som ti spravil dieťa. Bella, ja sa z tých tvojich nálad najskôr... Vieš, ako to myslím. Chcem to povedať správne.“ Strelila som pohľadom do jeho tváre. Zarazil sa.

„Ja sa samozrejme teším a mám ťa rád,“ šepol Edward rozvážnejšie. Pripadalo mi to trocha smiešne, ako môj manžel musí hľadať vhodné slová, aby ma nenahneval. Chvíľu som premýšľala, ako na novú informáciu zareagovať. Cítila som sa podvedene. Mike ma šokoval. Myslela som si, že mu na mne záleží. Celé to na mňa hral. Aj keď sa dozvedel, že so mnou Edward spal, a preto ma poslal k vode, aj to hral. Vzala som Edwarda za ruku.

„Poďme domov,“ pošepla som. Edward len prikývol a viedol ma k autu.

36. kapitola - 38. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 37. kapitola: