V prvom rade, ďakujem za záujem o túto poviedku. Som veľmi rada. Keď sa poviedka rozbieha, ide to trocha pomalšie. V tejto kapitolke sa zoznámime aj s Charliem a niektorými členmi rodiny Cullenovcov. Pekné čítanie. Lolalita
13.05.2011 (08:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 15× • zobrazeno 11529×
2. kapitola
Bella:
Okamžite ako som zabuchla dvere, vbehla som do kuchyne. Charlie mal prísť z práce o hodinu a ja som mu sľúbila večeru. Ten hlupák Edward ma zdržal, a tak som sa začala v kuchyni rýchlo obracať. Charlie neprišiel v najlepšej nálade. Znechutene si sadol za stôl a ja som pred neho okamžite položila tanier cestovín.
„Kde máš auto?“ opýtal sa nevrlo.
„Zase sa pokazilo. Zostalo pred školou,“ šepla som a rýchlo som umývala riad.
„Zajtra sa na neho ráno pozriem a hodím ťa do školy,“ povedal stále namrzeným tónom.
„Stalo sa niečo?“ opýtala som sa.
„Áno. Nechcem ťa strašiť, ale v susednom meste majú ďalšiu nezvestnú študentku. Musíš si na seba dávať pozor,“ šepol. Radšej som sa ďalej nepýtala, aby som nedostala prednášku o sebaobrane a zodpovednosti.
Šla som do svojej izby a chvíľu som sa učila. Toho hlupáka som však nemohla dostať z hlavy. Neznášala som ho. Pred učiteľmi sa tváril ako anjel, ale bol to sám satan. Nemohla som uveriť, že som mu podľahla. Som totálna hlupaňa. Svoje prvýkrát som prežila s odporným, úchylným idiotom, ktorému ide len o sex a vlastné potešenie. Ako som sa mohla vtedy tak opiť? Prečo ma s ním nechali samú? Dosiahol svoje a potom zbohom dievča. Keby ma aspoň nechal na pokoji. Už aj tak žijem s hanbou vo svojom srdci. Myslela som si, že prvýkrát sa budem milovať s chlapcom z lásky a že to bude nežné a krásne. Namiesto toho si spomínam len na bolesť a jeho víťazný úsmev. Zaborila som hlavu do vankúša a so zlosťou som doň udierala rukami.
Ráno som vstala na Charlieho krik. Reval na mňa, že meškáme. Rýchlo som sa obliekla a vbehla do naštartovaného, policajného auta. Pred školu sme dorazili medzi prvými. Charlie zaparkoval vedľa môjho auta. Na nešťastie z druhej strany v tej chvíli zaparkovalo strieborné Volvo. Znechutene som pretočila oči.
Ten ignorant okamžite vyskočil a namieril si to priamo k nám. Začala som sa modliť, aby pred mojim otcom nepovedal niečo nemiestne. Prepadla by som sa od hanby alebo by ho môj otec rovno zastrelil služobnou zbraňou. Pri tej predstave som sa pousmiala. Ten kretén by si to zaslúžil, ale Charlie by mal problémy.
„Dobrý deň. Ahoj, Bella,“ povedal okamžite tak milo, až som vyvalila oči.
„Dobrý,“ odvrkol Charlie nezaujato a otvoril prednú kapotu. Hneď sa tam začal rýpať. Edward mu nakúkal cez rameno.
„Môže to byť rozdeľovač,“ povedal automaticky. Môj otec sa na neho pozrel.
„Vyznáš sa v tom?“ opýtal sa prekvapene.
„Áno. Môžem?“ šepol a hneď vsunul ruky pod kapotu. Charlie sa chvíľu pozeral.
„Potrebujem kľúč štrnástku,“ povedal Edward a pozrel na Charlieho. On okamžite vybral kufrík s náradím zo svojho auta a podal mu kľúč.
„Volám sa Edward Cullen,“ povedal Edward akoby nič.
„Ty si syn doktora Cullena?“ Edward len prikývol.
„Fajn chlap,“ skonštatoval Charlie a natiahol k Edwardovi ruku.
„Som Charlie,“ šepol môj otec a ja som sa prekvapene zachvela. Nikdy sa nepredstavuje krsným menom. Väčšinou sa všetkým chalanom, ktorí sa okolo mňa čo i len obtrú, predstavuje ako náčelník Swan.
„Edward,“ šepol ten hajzel a podal môjmu otcovi špinavú ruku. Okamžite ju stiahol, ale Charlie ju chytil.
„Motorový olej chlapa neodradí,“ zasmial sa. Chvíľu sa v mojom aute svorne hrabali a ja som tomu nemohla uveriť. Sledovala som Edwarda tak uprene, že som takmer ani nedýchala. Bola som napätá, čo zas vymyslel.
„Skús naštartovať, Bella,“ povedal Edward po chvíli a ja som okamžite nastúpila a pretočila kľúčom. Auto naskočilo na prvýkrát. Edward sa samoľúbo usmial a Charlie ho pochvalne pobúchal po ramene.
„Si šikovný. Nechcem, aby Bella chodila do školy autobusom alebo pešo,“ povedal Charlie a pozrel na Edwarda.
„Je to nebezpečné. V susednom meste zmizlo ďalšie dievča. Preto som aj Bellu včera odviezol. Nenechal by som ju ísť samú a pešo.“ Keď to povedal, myslela som, že explodujem.
„Nepovedala si mi, že ťa Edward priviezol,“ povedal môj otec káravo. „Musím už ísť do práce. Ďakujem, Edward,“ šepol a podal mu znova ruku.
„Nie je zač. Ak by ste chceli, urobím jej na aute generálku motora.“ Charlie zodvihol obočie.
„Čo ma to bude stáť,“ opýtal sa môj otec. Edward po mne strelil pohľadom a nechutne sa zaškeril.
„Teba nič, Charlie. Rád by som však vzal Bellu do kina, ak to dovolíš,“ povedal pohotovo. Charlie sa široko usmial.
„Prečo nie. Konečne slušný chalan,“ povedal môj otec a nastúpil do auta. Teatrálne mi zamával. Len čo zmizol Charlie z dohľadu, Edward sa na mňa nalepil.
„Otecko je už spracovaný a teraz popracujem na dcérke,“ šepol oplzlo a rukou mi stlačil zadok. Rýchlo som sa zahnala, no on mi ruku chytil.
„Nič nie je zadarmo a ja som ti opravil auto. Zaplať, kráska,“ zasyčal a nalepil sa mi na pery. Odtláčala som ho, ale nemala som šancu. Zovrel ma tak pevne, že som sa nemohla pohnúť.
„Prestaň, prosím,“ šepla som, keď skĺzol na moju čeľusť. Parkovisko sa začínalo plniť a on ma pustil.
„Už ma prestáva baviť neustále s tebou bojovať. Konečne si priznaj, že ma chceš a ja ťa vezmem do neba,“ povedal tým svojim odporne úlisným tónom. Vtedy z malého športového auta vystúpila Jessica a nahnevane sa na nás pozrela. Edward sa zaškeril. Obišiel ma, akoby som bola vzduch a pribehol k nej. Schmatol ju surovo okolo pása a pobozkal ju. Mala som pocit, že jej vopchal jazyk až do žalúdka. Znechutene som pretočila oči a vzala si plecniak. Šla som do školy. Išla som si ešte na toalety umyť ruky, keď sa vedľa mňa zjavila Jessica. Usmiala sa na mňa do zrkadla. Zazvonilo prvýkrát a ja som už chcela odísť, keď ma stiahla za plecniak späť k umývadlu.
„Pozri, ty chudera. Daj Edwardovi pokoj, lebo si to s tebou vybavím inak,“ štekla po mne. Prekvapene som prehltla.
„Ver, že ja o neho nemám záujem,“ šepla som.
„Nepribližuj sa k nemu, inak ti to spočítam. Je ti to jasné?“ Zdrapla ma za vlasy a ja som takmer neudržala rovnováhu. V sekunde ma pustila a zmizla. Bola som z toho totálne šokovaná. Po ďalšej hodine som šla na biológiu a pred dverami som narazila na Alice. Krásne sa usmiala.
„Ahoj, Bella. Máš úlohu?“ opýtala sa milo. Nechápala som, ako môžu tak rozdielni ľudia ako je ona a Edward, vyrastať v jednej rodine. Chvíľu sme sa rozprávali, keď k nám priskočil Edward a na obe sa zavesil.
„Čo blbneš!“ štekla po ňom Alice a začala si upravovať šaty. Edward sa na mňa uškrnul a stiahol ma na seba. Alice to nahnevane sledovala. Rýchlo som ho začala odtláčať. Alice ho schmatla za košeľu a surovo ho odo mňa odstrčila.
„Daj jej pokoj. Jásné!“ povedala výhražne. Priam vrčala.
„Bella to má rada,“ odštekol a pozrel mi do tváre. „Viem presne ako to máš rada. Alice nevie, že sme priatelia. Však?“ Pobavene sa zasmial a šiel do triedy. Alice na mňa vyvalila oči. Sčervenela som až za ušami. Už nebol čas na vysvetľovanie, lebo prichádzal učiteľ. Vošla som do triedy a prechádzala k svojmu miestu, keď som sa stretla s Jessiciným pohľadom. Priam zúrila. Rýchlo som zas sklopila oči a sadla si na miesto.
Po biológii sme mali telocvik. Keď som sa konečne s nechuťou prezliekla a došla do telocvične, boli už takmer všetky dievčatá rozdelené do dvoch skupín. Šli sme hrať vybíjanú. Kapitánka jednej skupiny bola Jessica a druhej Alice. Začala som sa modliť, aby sme boli nepárny počet a mňa si nikto nevybral. S Jesiccou už bola v tíme Rose. Bola to Edwardova ďalšia sestra. Nádherná a na pohľad krehká, no športovo nadaná, ako všetci Cullenovci. Alice mala zostavený tiež dobrý tím. Snažila som sa byť neviditeľná. Vtedy Alice povedala moje meno a ja som vyvalila oči.
„Ja?“ opýtala som sa prekvapene. Alice prikývla a ja som prešla na jej stranu. Keď sme boli všetky rozdelené, začali sme hrať. Sprvu som si ani nevšimla, že sa na nás prišlo pozrieť zopár chalanov. Boli to primitívi okukujúci dievčatá v kraťasoch. Medzi nimi, samozrejme, aj bratia Cullenovci. Pozrela som sa tým smerom. Edward sa na mňa uprene díval a to ma vytáčalo.
Zrazu ma niečo neskutočne silno udrelo do hlavy a ja som spadla na zem. Pera ma šialene bolela. Najprv sa nado mňa zohla Alice a hneď vedľa nej sa objavili aj zlatisté kadere Rose. Keď som si odtiahla ruky z tváre, všimla som si, že krvácam. Obe sa tvárili, akoby práve zbadalili ducha. V sekunde som ich už nevidela a vlastne som nevidela nikoho z Cullenovskej rodiny. Čakala by som, že sa na tom bude Edward dobre baviť.
Chytila som si peru a niekto ma dvíhal na nohy. Jessica stála trocha ďalej a pobavene sa škerila. Okamžite som pochopila, kto ma trafil. Učiteľka ma odviedla na ošetrovňu. Na peru mi dali ľad. Vyzerala som ako káčer Donald. Na zvyšok dňa ma pustili domov. Šla som sa ešte poumývať na záchod. Z kabínky som počula divné chichotanie, ale nevenovala som tomu pozornosť. Skôr ma trápila moja navretá pera a boľavý nos. Dvere na kabínke sa zrazu otvorili a z nich doslova vypadla Jessica s vytiahnutým tričkom takmer až cez prsia a Edward s rozopnutými nohavicami. Prekvapene som sa na neho pozrela a zalapala po dychu.
„Táto aby niekde chýbala,“ zakliala Jessica a ťahala Edwarda za bradu k svojim perám. On sa však odtiahol a pobavene sa na mňa pozrel.
„Čo je, Bella? Budeš sa pozerať alebo sa chceš pridať?“ šepol oplzlo a olízal si peru. Nezmohla som sa na slovo.
„Žartuješ. Však?!“ vyprskla Jessica a pozrela nahnevane na toho hajzla.
„Nie. Rád by som si to rozdal s vami oboma. Čo poviete?“ Jessicina reakcia ma prekvapila. Silno do Edwarda sotila a nahnevane vybehla von. Vtedy som pochopila, že som tu s ním zostala sama a chcela som rýchlo ujsť. On ma však schmatol za bundu a prudko prirazil k stene.
„Tak to si vyhoď z hlavy. S vami dvoma to mohlo byť fajn, ale keďže si ju odplašila, tak sa uspokojím aj s tebou. Tvoje kvality už poznám,“ zavrčal mi do ucha.
Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Hajzel - 2. kapitola:
Zaútočit na tatíčka. No, ten to má ale vymakaný. Že on ho i rozbil, no...
Podobného kluka jsem kdysi znala. Mojí mámě se šíleně líbil, nosil jí kytky a já před ním utíkala. Byl to magor. Teď mi ho velmi připomíná Edward. Mám z toho husinu.
Teď nevím jestli mám tleskat za skvělé zpracování a nápad a nebo rychle utíkat dál od povídky, abych neměla noční můry...
Nevím proč, ale připomíná mi to JM! B od Contíka, akorát je tu Edward o hodně víc nadržený. No, je to pěkné, opravdu se musím smát, jak ten jeho poslušný stroj mezi nohama si s ním dělá, co chce, a pravděpodobně myslí za jeho upíří mozek. Ale chtěla bych ho potkat, s ním by bylo srandy, opravdu, že jo. No, já letím dál, než se nad ním začnu rozplývat.
hajzl... jinak krásné, nemám slov
Je to kraaaasne ...
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!