Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 19. kapitola

22.06.2011 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 12378×

Bella:

Svadobné šaty boli síce z hodvábu a saténu, ale aj tak ma hrýzli ako lacný polyester. Nebolo to v šatách, ale v mojej naštrbenej psychike. Renée sedela na stoličke a sledovala, ako okolo mňa pobehuje Rose a Alice s dvoma krajčírkami, ktoré do bodky plnili ich príkazy. Pohľadom som zablúdila k veľkému zrkadlu a zachvela sa. Bola som ako nočná mora zahalená v motýlích krídlach. Skleslo som pozrela na Renée, ktorá sa rázne postavila.

„Dievčatá, necháte nás s nevestou na chvíľku samé?“ opýtala sa s úsmevom. Alice najprv zakrútila hlavou, no Rose ju vzala za ruku.

„Ideme pozrieť doplnky. Porozprávajte sa,“ šepla Rose a odtiahla Alice do vedľajšej miestnosti. Krajčírky šli za nimi.

„Bella, neber si ho. Nechceš to. Cítim to.“ Uprela na mňa svoje láskyplné oči.

„Musím si ho vziať,“ šepla som.

„Prečo? Už som povedala, že to zvládneme. Postaráme sa o to dieťatko spolu.“ Mama ma pohladila po vlasoch. Čo som jej mala povedať? Mala som jej povedať, že sa mi Edward vyhráža, že mi dieťa vezme, keď sa za neho nevydám? Sklopila som oči.

„Vezmem si ho. Bude mi tam dobre. Majú peniaze a vplyv. Viem, že si teraz najskôr myslíš, že som sa zbláznila, ale tak to chcem. Dieťaťu nebude nič chýbať a verím, že ani mne nie.“ Zhlboka som sa nadýchla.

„Materiálne ti nebude chýbať nič, ale čo tvoje srdce a duša? Do kedy to vydržíš?“ Jej hlas bol zmučený.

„Mama, už sa o tom nebavme. Vezmem si ho a hotovo!“ povedala som rázne. Renée, aj keď s veľkou dávkou sebazaprenia, prikývla.

„Nechcem ťa trápiť,“ šepla napokon a odišla z miestnosti. Prešla som bližšie k zrkadlu a oprela sa rukami o široký rám.

„Si prekrásna,“ povedala Alice za mojím chrbtom. Nútene som sa usmiala a nechala ich ďalej upravovať šaty.

Edward:

Nestáva sa mi často, aby ma niekto neznášal od prvej sekundy, ako ma zbadá. Renée som jednoducho nesadol. Keď hovorila Belle, že nie je šťastná, zúril som. Vôbec ma tá žena nepozná a už ma odsúdila. Mal som zlosť. Rýchlo som pochopil, že to bude s Bellinou matkou ťažké, ale nepoznám ženu, ktorá by mi odolala, keď sa posnažím a ja som sa rozhodol snažiť.

Dievčatá boli na skúške šiat a ja som ich šiel čakať pred salón. Esme trvala na tom, aby som Renée priviedol na návštevu. Po chvíli vyšla Rose a Renée. Široko som sa usmial a pribehol k nim.

„Ahoj, Renée. Viem, že si najskôr unavená po ceste, ale moja matka mi povedala, že keď sa vrátim bez teba a Belly, tak ma roztrhne. Veľmi ťa chce spoznať,“ povedal som so šibalským úsmevom. Renée sa usmiala, no bola skôr znechutená.

„Som vážne unavená, ale tiež sa chcem zoznámiť s tvojou matkou. Keď bude Bella chcieť, tak pôjdeme,“ povedala pokojne. Rose sa otočila a šla za Alice a Bellou. Zostal som tu s Renée sám. Sledoval som jej myseľ, aby som vedel, ako začať.

„Renée, viem, že tá svadba je trocha na rýchlo, ale ako som už povedal Charliemu, mám Bellu rád,“ šepol som a snažil som sa znieť veľmi úprimne. Renée sa mi pozrela do očí.

„A ona teba? Má ťa rada?“ Touto otázkou ma zabila. Prekvapene som zodvihol obočie. Zhlboka som sa nadýchol.

„Bella ma najskôr nenávidí,“ povedal som vlastne pravdu. Renée sa zatvárila šokovane. Vedel som, ako na ženy. Pravdu a potom pokánie.

„My sme v ten večer dosť pili a vôbec sme spolu ani nechodili. Bella sa mi vždy veľmi páčila, ale nemal som odvahu ju osloviť. Typ ako ja sa jej zjavne nepáčil. Ona ma však fascinovala. Dosť sa aj hanbím za to, čo sa stalo. Snažil som sa po tej noci k Belle dostať a vysvetliť jej, že chcem viac, než to, čo sa stalo. Ona sa však so mnou nebavila. Potom zistila, že je tehotná a ako jediné riešenie sa javilo ísť na potrat. Ona sa rozhodla si dieťatko nechať a ja som jej rozhodnutie prijal. Nedokážem však existovať s myšlienkou, že je moje dieťa niekde, kde o ňom nič neviem. Chcem sa o svoje dieťatko postarať. Chcem byť jeho otcom a nie len podpis na šeku. Postarám sa o Bellu a aj to malé.“ Musím priznať, že som si to u Renée trocha vylepšil. Akceptovala moju úprimnosť, aj keď sa jej len ťažko počúvalo, že sa jej dcéra spustila v opileckom objatí.

„Tak s tým počkajte. Nechajte dieťatko narodiť sa a potom uvidíte, či si k sebe nájdete cestu,“ povedala po chvíľke uvažovania.

„Ja si ju vezmem. Tak je to správne. Moji rodičia na tom trvajú. Chcú mať Bellu pod svojou strechou a ja tiež. Len tak budem pokojný.“ Renée pretočila oči a dosť sa divila, že ešte aj v dnešnej dobe existujú tak staromódni ľudia. Než som stihol čokoľvek povedať, objavila sa vo dverách Bella. Vyzerala vážne trocha zúbožene. Usmial som sa a objal ju. Renée sa na nás dívala a ja som chcel zanechať dojem.

„Necítiš sa dobre? Vyzeráš trocha unavene. Mala by si viac odpočívať. Práve som tvoju matku pozýval k nám, ale asi sa na to necítiš,“ šepol som jej, ale dal som si záležať, aby môj výlev počula aj Renée. Alice a Rose pretočili oči a šli k autu.

„Nie. Je mi dobre. Chcem, aby sa Renée a Esme zoznámili,“ šepla Bella. Renée šla za Rose a Alice a ja som chcel ísť tiež, keď ma Bella stiahla za košeľu.

„Na čo sa tu, dopekla, hráš?“ zasyčala.

„Pozri sa. Jednoducho sa vezmeme a nevykrútiš sa z toho. Vidím, čo robíš. Hľadáš podporu u matky. Chceš jej aj s dieťaťom visieť na krku? Budeš jej len na obtiaž. Chcem mať svoje dieťa u seba doma a bol by som radšej, ak by tam bolo aj so svojou matkou, ale nie je to podmienka.“ Chcel som znieť dosť jedovato, lebo som nemohol riskovať, že sa Bella zo svadby vykrúti. Potrebovali sme ju mať doma, aby sme mohli dozerať na tehotenstvo a prípadne ju ešte presvedčiť, aby sa dieťaťa vzdala. Carlisle chcel v krajnom prípade prezradiť Belle naše tajomstvo, aby sa rozhodla sama, čo urobí. Ak by ho aj naďalej chcela, tak je nutnosť, aby si ma vzala. Len ťažko by som bez svadby vysvetľoval Charliemu, že Bellu držíme u nás doma. V krajnom prípade odídeme z mesta.

„Už som povedala, že si ťa vezmem!“ povedala rázne a mňa vytrhla z premýšľania.

„To je dobré, ale bol by som tiež rád, aby si sa pred svojou matkou trocha viac snažila,“ pošepol som jej. Omotal som jej ruku okolo pásu a pritisol ju bokom k sebe. Renée sa na nás stále dívala trocha podozrievavo. Keď si Bella sadala do auta, automaticky som ju pripútal a sadol si za volant. Jej matka sedela vzadu. Siahol som na riadiacu páku a Bella položila ruku na moju. Prekvapene som sa na ňu pozrel.

„Choď pomaly. Vieš, že mi býva zle,“ pošepla a pokúsila sa o milý úsmev.

„Viem, zlatko. Pôjdem pomaly,“ povedal som jej späť a zodvihol si jej ruku k perám. Jemne som ju pobozkal. U Renée to malo okamžitú odozvu. Myslela na to, že ju mám vážne rád a ja som sa musel len víťazne pousmiať.

Renée a Esme si dokonalo sadli. Začali vzrušene hovoriť o svadbe a ja som bol spokojný, že je kríza okolo svadby zažehnaná. Bella pôsobila, že ma všetkého dosť. Sadla si do kuchyne a podoprela si hlavu. V sekunde bol pri nej Emmett.

„Nie si hladná alebo smädná?“ opýtal sa Belly a ona rozpačito prikývla. Emm sa na mňa vyčítavo pozrel.

„Tvoj nastávajúci je absolútne nezodpovedný. Tehotné ženy potrebujú výživnú stravu, rozmaznávanie a plnenie túžob,“ povedal smerom ku mne a otočil sa k chladničke. Začal sa tam prehrabovať.

„Na čo máš chuť?“ opýtal sa cez rameno. Bella sa mu nehanebne pretlačila popod ruku a strčila hlavu do chladničky. Bolo to trocha komické. Sadol som si na stoličku a sledoval ako moja nastávajúca otvára jednu dózu za druhou spolu s mojím bratom.

„Čo je tu?“ opýtala sa Bella.

„Koláč s jablkami a škoricou,“ odpovedal jej pohotovo Emmett.

„Tak to daj preč. Škorica mi dvíha žalúdok,“ zašomrala Bella. „Máte tu jedla ako pre celé vojsko. Napočítala som aspoň päť druhov koláčov,“ dodala a vytiahla fľašu s džúsom. Emm sa na mňa otočil a široko sa usmial. Môj brat mi poslal myšlienku, ako to ľudské jedlo strašne páchne a uškrnul sa. Hrozne ho bavilo sa v tej chladničke prehrabovať spolu s Bellou. Bral to ako hru Na čo má Bella chuť?

Bella vytiahla ďalšiu fľašu a povolila vrchnák. Okamžite ma do nosa udrela vôňa srnčej krvi. Vyvalil som oči a Emm celý stuhol.

„Ups,“ pošepol a ja som mal chuť urvať mu hlavu. Priskočil som k Belle a snažil som sa jej zobrať fľašu, no ona si privoňala.

„Čo to je? Vyzerá to ako krv, ale vonia to skvele,“ šepla. Obaja sme vyvalili oči. Emmett mykol ramenami.

„No je tam toho viac. To sú moje proteíny. Rastú po tom svaly,“ povedal rozpačito. Bella si ho premerala pohľadom a privoňala si znova.

„Je tam krv,“ skonštatovala presvedčene.

„Áno je. Keby sa Rose dozvedela, aké svinstvo pije, tak ho nakope,“ šepol som a dúfal, že Bella na tie blbosti skočí a povie si, že je Emm zvrhlý blázon a fľašu odloží. Ona si však priložila hrdlo nádoby k ústam a trocha sa napila. Zalapal som po dychu a pozrel na Emmetta. Ten sa rozžiaril ako vianočný stromček. Pripadalo mu to fascinujúce a dobre sa na tom bavil. Musím sa priznať, že aj mňa to fascinovalo a hlavne to bolo neskutočne sexi.

„Je to dobré,“ povedala Bella a upila si ešte trocha.

„Tehotenské chúťky?“ povedal Emm so zdvihnutým obočím.

„Skôr si len telo hľadá, čo potrebuje. Je to prirodzené,“ povedal Carlisle zaujato a ja som si ho až teraz všimol. Podišiel od dverí k nám a vzal Belle fľašu.

„Radšej to nepi. Bude ti zle. Predpíšem ti vitamíny,“ povedal pokojne a potom strčil fľašu do ruky Emmettovi.

„Ešte raz to sem prinesieš a...“ Nedokončil vetu, len zodvihol obočie. Emm sucho prehltol a zmizol s fľašou v garáži. Na odchode ešte stihol pošepnúť Belle, že ak by mala ešte chuť, nech mu povie. Nepočuteľne som na neho zavrčal.

18. kapitola - 20. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 19. kapitola: