Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 17. kapitola

17.06.2011 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 72× • zobrazeno 13942×

17. kapitola

Edward:

Nedokázal som si predstaviť nič na svete, čo by ma teraz dokázalo zastaviť. Bella sa mi zaprela do hrude a ja som sa pretočil na ňu a uväznil jej ruky nad hlavou. Jej nahé stehná ma obopli a ja som vzrušene zavrčal. Pritlačil som sa k jej telu najviac ako sa dalo a ucítil som tú horúčavu jej lona. Nadvihol som sa a moje telo začalo reagovať samo. Vzrušene som sa otieral svojim tvrdým rozkrokom o jej teplé miestečko. Bella sa zúrivo zmietala a razom sa jej z očí začali kotúľať slzy. Vedel som, že toto bude zlé. Znenávidí ma, ale ja som nedokázal prestať. Nevedel som ovládať svoje telo. Bol som tak zaujatý celou touto situáciou, že som nevnímal nič okolo. Zrazu sa rázne otvorili dvere a ja som strelil pohľadom do tváre Charliemu. Najprv zostal zarazene stáť. Jeho tvár sčervenela. Napol sa ako struna.

„Čo to má znamenať,“ zasyčal. Rýchlo som sa zodvihol z Bellinho tela a ospravedlňujúco sa pozrel na Charlieho. On horúčkovito rozmýšľal, kde má služobnú zbraň. Bella sa posadila a šokovane pozerala na svojho otca.

„Charlie, budeme sa predsa brať a Bella čaká moje dieťa. Len sa bozkávame,“ šepol som na vysvetlenie. Charlie namosúrene zaťal päste.

„Ešte nie je tvoja žena a ste pod mojou strechou. Okamžite vypadni, lebo ťa vyhodím cez zatvorené okno,“ štekol a urobil prudký výpad ku mne. Bella skočila na nohy a obranne sa predo mňa postavila.

„Edward už ide,“ šepla. Pozrel som jej do tváre. V očiach sa jej zaleskli nové slzy. Nechcel som viac vyhrocovať situáciu.

„Idem a ospravedlňujem sa,“ povedal som ticho. Zbehol som po schodoch a Charlie mi bol v pätách. Šiel som rovno k dverám. Charlie ma predbehol a otvoril dvere.

„Ešte raz urobíš niečo podobné a urobím to, čo som mal urobiť, keď som sa dozvedel, že si mojej dcére spravil dieťa. O dva týždne bude tvojou ženou, ale do vtedy sa jej nedotkneš. Je ti to jasné!“ vyštekol.

Pozrel som Charliemu do tváre. „Ospravedlňujem sa. Bolo to hlúpe. Ja mám Bellu rád a neviem sa dočkať až bude mojou manželkou,“ šepol som.

„Viem presne čoho sa nevieš dočkať. Uvedom si konečne, že budeš otcom. Mať dieťa je ten najväčší záväzok. Budeš rodičom a budeš sa musieť starať nielen o dieťa, ale aj o Bellu. Bude ťa potrebovať a ty sa musíš správať zodpovedne. Tvoja rodina na tebe bude závisieť. Prestaň sa správať ako pubertiak a začni sa správať ako muž. Inak ti moju dcéru nedám.“

Charlie Bellu miloval. Hneval sa, ale na druhej strane mu trocha odľahlo. Zdalo sa mu správanie Belly voči mne dosť podozrivé. Mal pocit, že sa správame veľmi zvláštne na to, že budeme mať dieťa a že sa ideme brať. To, čo videl, ho trocha upokojilo. Belline slzy si vysvetlil ako strach o mňa a to malé divadlo ako prejav našej vzájomnej túžby. Sklopil som pohľad.

„Ja sa o svoju rodinu postarám. Nemusíš mať strach. Milujem Isabellu,“ povedal som rázne a sám som sa nad poslednou vetou zachvel. Na aute som zašiel za prvú zákrutu a vrátil som sa k domu. Chcel som mať istotu, že Charlie nebude nič Belle vyčítať. Našťastie Charlie nemienil nič riešiť, tak som spokojne odišiel.

Bella:

Sedela som na posteli a plakala do vankúša. Ak by nebol prišiel Charlie, tak by ma najskôr znásilnil. Nahnal mi strach. Prestával sa ovládať. Začala som sa desiť toho, čo bude, až si ho naozaj vezmem. Ako mi povedal v jeho izbe, keď budem jeho manželkou, bolo by naivné čakať, že sa na mňa bude len pozerať. Bude si uplatňovať manželské práva a ja budem bezmocná. Zostáva mi len dúfať, že bude brať ohľad aspoň na moje tehotenstvo a rastúce bruško. Zmučene som si vzdychla. Dnešný deň bol šialený. V Edwardovi sa nevyznám. Chvíľu je ako totálny hajzel a chvíľu je úplne v pohode. Začínam si myslieť, že má schizofréniu alebo čo.

Mám aspoň jeho slovo, že mi už s potratom dajú pokoj. Aj keď vážne neviem, či sa dá jeho slovu veriť. Charlie už za mnou neprišiel a ja som nechcela provokovať. Chvíľu som sa učila a potom som si ľahla. Po dnešnom dni som bola unavená. Spala som ako anjel.

Ráno sa začal bežný rituál. Umyla som sa a obliekla. Potom som zbehla do kuchyne a schmatla pečivo zo stola. Jedla som po ceste k autu. Nasadla som, no auto, samozrejme, nenaštartovalo. Hlasno som zakliala a rozbehla sa na autobus. Ušiel mi priamo pred nosom. Čo dodať, deň blbec.

Šla som popri ceste. Minulo ma niekoľko áut, až jedno pribrzdilo a zastavilo.

„Ahoj, Bella,“ ozvalo sa z okienka.

„Mike?“ zodvihla som obočie.

„Prečo ideš peši?“

„Auto neštartuje, autobus mi ušiel, mám vysvetľovať ďalej?“ opýtala som sa so žalostným úsmevom.

„Naskoč,“ šepol a ja som vďačne nastúpila. Chvíľu sme šli bez slova.

„Bella, viem, že to nie je moja vec, ale čo to vlastne máš s Cullenom? Viem, že ja som to pokašľal, ale chalani si od teba držia odstup, lebo sa ho boja. Si najkrajšie dievča na škole. Nie si ako tie ostatné potvory.“ Obaja sme sa začali smiať.

„Máš o ženách vysokú mienku,“ pošepla som. Mike zodvihol obočie.

„Tak, povieš mi to, aby som si nerobil zbytočné nádeje. To, čo včera povedal, ma zaskočilo.“ Pozeral sa na mňa a jemne sa usmial.

„Nebudem ti klamať. Vtedy ti Edward povedal, že som s ním spala a neklamal. Necháš si to pre seba, však?“ opýtala som sa. Mike prikývol.

„Som tehotná a o dva týždne si ho beriem,“ povedala som s očami uprenými na palubnú dosku.

„Žartuješ, však?“ vyprskol Mike.

„Kiež by.“ Chvíľu sme mlčali.

„Neber si ho. Budeš nešťastná,“ povedal po chvíli.

„Myslíš, že mám na výber? To dieťa chcem a milujem. Jeho rodičia a môj otec sa už dohodli a Edward sa mi vyhráža, že keď si ho nevezmem, dieťa mi vezme.“ Vzdychla som si. Mike znova premýšľal.

„Prečo neodídeš za matkou?“

„Nemám peniaze a nechcem jej byť na krku aj s bábätkom,“ usmiala som sa.

„Bella, ja peniaze mám na študijnom fonde. Môžem ťa založiť,“ pošepol a mne tým vyrazil dych. Začala som sa smiať.

„To by nič nevyriešilo, ale ďakujem za ponuku.“ Zastavili sme pred školou. Mike mi gentlemansky otvoril dvere a ja som vystúpila.

„Ďakujem.“ Mike zrazu stuhol. Pozrela som na neho a potom na dôvod, prečo razom zbledol. Edward stál pri svojom aute a prekvapene sa na nás díval. Zalapala som po dychu. Úplne som na neho zabudla. Bude zúriť. Už mi raz dosť rázne vysvetlil, že sa mám od Mikea držať bokom. Usmiala som sa.

„Musím ísť, Mike. Ďakujem za odvoz.“ Už som chcela ísť ku škole. Keď sa Edward postavil medzi mňa a Mika. Rýchlo som Edwarda stiahla za ruku.

„Čo to má znamenať?“ prskol.

„Auto mi nenaštartovalo a autobus ma nechal doma. Šla som pešo, a tak ma Mike vzal do školy,“ povedala som na vysvetlenie. Edward sa na Mika zahľadel, a potom k nemu natiahol ruku.

„Ďakujem, že si ju priviezol.“ Mike zodvihol obočie.

„Nie je zač,“ povedal namrzene, ale ruku mu nepodal. Otočil sa a šiel k škole. Myslela som, že je to tým zažehnané. Edward sa teraz otočil ku mne.

„Nabudúce, ak sa niečo podobné stane, tak mi zavoláš. Je to jasné!“ Jeho hlas bol panovačný.

„Nechápem prečo. Poradím si sama. Nepotrebujem tvoju pomoc,“ odvrkla som.

„Ale Mikovu áno. Však?“

„Nie, ani Mikovu. Povedala som mu, že sa vydávam. Si už spokojný?“ Teraz som už vybuchla. Liezol mi na nervy. To jeho včerajšie správanie a to, ako sa díval na tú sestru v nemocnici. Ja nesmiem so žiadnym chlapom ani prehovoriť a on sa tam naparoval ako páv. Bolo mi z neho zle. Nahnevane som šla k škole.

Deň prebehol ako vždy. Na obede som znova sedela pri Cullenovcoch, len Edward tu nebol. Alice povedala, že musel niečo vybaviť. Neriešila som to. Po vyučovaní ma Alice s Rose odviezli domov. Pred domom stálo Charlieho auto a na príjazdovej ceste malé terénne autíčko. Bolo úplne nové. Netušila som, kto je u nás na návšteve. To auto som ešte nevidela. Vystúpila som a Rose s Alice šli so mnou. Zvláštne sa chichotali. Vošla som do obývačky a na pohovke sedel Edward.

„Ahoj, Bella,“ povedal s úsmevom a ďalej sa rozprával s Charliem. Vyvalila som oči. Dievčatá sa pozdravili s mojim otcom a sadli si k bratovi. Posadila som sa na operadlo kresla k Charliemu.

„Ty máš nové auto?“ opýtala som sa Edwarda.

„Myslíš to vonku?“ Prikývla som.

„Nie, to je tvoje,“ šepol. Vyvalila som oči.

„Prosím?“ Zalapala som po vzduchu.

„Tá tvoja rachotina sa stále kazí. Páčilo sa mi a tak som ti ho kúpil. Musíš mať niečo spoľahlivé a bezpečné. Charlie so mnou súhlasí,“ povedal s úsmevom a Charlie prikývol.

„Naozaj potrebuješ bezpečné auto. Musíme myslieť aj na dieťatko,“ povedal otec.

„Ja si to auto nevezmem,“ prskla som. Edward sa usmial.

„Máš tvrdohlavú dcéru, Charlie.“ Zasmial sa Edward. „Auto je kúpené na tvoje meno. Ak ho nechceš, tak ho predaj. Ja s tým už nič nemám,“ dodal a postavil sa.

„Ja už pôjdem. Idete aj vy?“ Otočil sa k svojim sestrám.

„Nie. Máme s Bellou veľa práce. Plánujeme svadbu a potrebujeme šaty. Tak sa maj,“ povedala Alice a Edward sa blažene usmial. Prišiel ku kreslu a podal Charliemu ruku. Potom sa nehanebne nahol nado mňa a pobozkal ma na čelo.

„Bella, choď Edwarda vyprevadiť,“ šepol Charlie a ja som si musela zahryznúť do pery, aby som neexplodovala. Včera nás nachytá a dnes ma s ním pošle von.

Vyšli sme pred dom.

„Ja to auto nechcem. Nechcem od teba vôbec nič,“ prskla som. Edward ma pobavene objal okolo pása a pohladil cez brucho.

„Niečo si odo mňa predsa len prijala.“ Zasmial sa. „Auto by už nemal byť taký problém.“ Znova sa ku mne nahol a pridržal ma za bradu. Dvíhal sa mi žalúdok. Pritlačil pery na moje a jemne vzdychol. Nenávidím ho, no aj tak reagujem na tieto jeho prejavy úplne nepochopiteľne. Roztriasli sa mi kolená. Mala som pocit, že spadnem. Edward ma objal okolo pása a úplne sa do toho bozku vžil. Zhlboka som sa nadýchla a on sa odtiahol.

„Toto by sme mali robiť častejšie. Vtedy sa nehádame,“ povedal pobavene.

16. kapitola - 18. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 17. kapitola: