Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 14. kapitola

11.06.2011 (12:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 77× • zobrazeno 12460×

Edward:

„Auuu,“ zastonala mi Bella hlasno do úst. V panike som odskočil. Príšerne som sa zľakol, že sa jej niečo stalo. Omotala si ruky okolo tela.

„Si v poriadku?“ opýtal som sa naliehavo a stiahol jej ruky dole. Vtedy sa na mojej izbe doslova rozleteli dvere a do vnútra vpálil Carlisle. V polovici cesty sa zarazil, lebo na neho Bella vyvaľovala oči a nechápavo krútila hlavou.

„Ou, vy ste tu?“ vynašiel sa Carlisle. „Stalo sa niečo?“ Pozrel som na Bellu a dúfal, že mu to povie sama, lebo som len ťažko hľadal slová na to, čo sa stalo.

„Dieťa sa hýbe a dosť to bolí,“ šepla Bella. Carlisle sa zarazene pozrel na mňa a potom na Isabellu.

„Bella, je príliš malé na pohyby. Skôr to bude bolesť vyvolaná niečím iným. V prvom trimestri je to abnormálne. Mal by som ťa vyšetriť a zistiť, či je všetko v poriadku,“ povedal Carlisle a v hlave už rozbiehal svoj plán. Chce jej nahovoriť, že je dieťa vážne postihnuté a preto má bolesti a cíti akože pohyby. Carlisle však nepočítal s tým, čo Bella povie.

„Moje dieťa je v poriadku a ja tiež. Nehnevajte sa, ale k vám ako k lekárovi už chodiť nebudem. Nezdá sa mi to vhodné, keďže budete môj svokor. Doktora si vyberiem sama.“ Znela tak rozhodne, že mi to vyrazilo dych. Môj otec ma v mysli nabádal, aby som niečo povedal, no nič ma nenapadalo.

„Nemyslím si, že je dobrý nápad meniť lekára. Predsa by som uvítal, ak by som sa o teba a svoje vnúča mohol starať ja. Žiadam ťa o to,“ šepol môj otec naliehavo. Bella sa na neho rozpačito pozrela.

„Ja chcem iného lekára.“ Jej požiadavka nás oboch pekne zaskočila.

„Ja chcem, aby sa o teba staral Carlisle. Je to aj moje dieťa a chcem byť pri každom vyšetrení,“ povedal som panovačne.

„Odrazu ti záleží na dieťati? Vážne nechápem, čo čakáš?“ Znela trocha zarazene. Carlisle medzi nami kmital očami.

„Predstav si, že záleží. O svojom tele si rozhoduješ sama a dávaš nám to jasne pocítiť. Necháš si moje dieťa. Keďže si sa rozhodla, že budem otcom a mne si nedala možnosť do toho hovoriť, chcem byť pri všetkom, čo sa toho malého týka. Carlisle je môj otec a ja mu bezvýhradne verím a preto bude tvojim lekárom.“ Potom som sa otočil na svojho otca. „Kedy máme prísť na ďalšie vyšetrenie?“

„Bolo by dobre, aby ste prišli zajtra po škole. Musím Bellu prezrieť,“ šepol Carlisle. Pozrel som na Bellu. Bella na mňa vyvalila oči. Nepovedala ani slovo. Prešla popri nás a zbehla dole schodmi k mojim sestrám. Usadila sa k Alice na pohovku a hneď sa začali rozprávať o hlúpostiach. S Cralisleom sme sa na seba chvíľu dívali.

„Je pekne tvrdohlavá,“ šepol otec.

„To je aj jeden z dôvodov, prečo jej nedokážem odolať,“ šepol som pobavene. Carlisle sa zaškľabil.

„Ak by si odolal, tak tu teraz neriešime jej tehotenstvo,“ zašomral.

Sadol som si do obývačky. Bella sa na mňa znechutene pozrela.

„Mali by sme prebrať detaily tej svadby. Na začiatok by bolo dobré vybrať dátum,“ povedal som uvoľnene. Esme prišla opatrne do obývačky a položila pred Bellu práve dopečený koláč.

„Mali by ste sa vziať čím skôr,“ povedala Esme a usmiala sa na Bellu. Rukou jej naznačila, aby si vzala koláč. Bella vzala tanierik zo stola.

„Ja si myslím, že sa nie je kam ponáhľať,“ povedala pokojne a vidličkou si ukrojila trocha zákusku.

„Myslela som, že nebudeš chcieť, aby to na tebe bolo vidno.“ Esme sa tvárila nechápavo.

„Na tom mi nezáleží. Aj tak sa to každý dozvie a tehotná nemôžem chodiť do školy. To sú vnútorné predpisy, ako ma poučil Edward.“ Všetci sa na mňa okamžite otočili a ja som sa trocha zaškeril.

„Mne na tom tiež nezáleží,“ povedal som dostatočne rázne.

„Ale mne áno,“ štekla moja matka trocha nahnevane. Prekvapene sme sa na ňu pozreli. Postavila sa a odišla do kuchyne. Jej myšlienky hovorili za všetko. Mal som niekedy pocit, že Esme presne nechápe, čo sa deje. Úplne si to vo svojej hlave zidealizovala, rovnako ako Rose a neskôr aj Alice. Začali veriť tomu, že môžem s Bellou normálne žiť a môže mať so mnou dieťa. Boli presvedčené, že ju na potrat nepresvedčím a chceli veľkolepú svadbu, na akú sa nezabúda. Ja som si skôr predstavoval niečo skromné. Ak k tomu naozaj dôjde, tak tam bude len najbližšia rodina a bude to na miestnom úrade. Bella sa postavila a vypálila za Esme. Zostal som prekvapene pozerať. Z ustráchanej Belly je zrazu rozhodná a rázna žena. Esme má v tomto pravdu. Tehotné ženy sú ako tigrice.

„Esme, dúfam, že som ťa ničím neranila. Nechcela som byť nezdvorilá. Ja len, že to nie je práve tá vysnená svadba, o ktorej sníva každé dievča. Som tehotná a s chlapcom, s ktorým som otehotnela som ani nechodila. Je to na mňa prirýchle. Vôbec by mi nevadilo, ak by som sa vydala až potom, keď sa dieťa narodí. Viem, že tebe a Carlisleovi na tej svadbe záleží. Chcete všetko urobiť správne, ale ide o naše životy. My dvaja k sebe nič necítime,“ šepla Bella a mne tým vyrazila dych. V jednom sa však mýlila a ja som si to s odstupom času uvedomoval viac a viac. Tešila ma myšlienka, že sa stane mojou. Pri predstave, že budem môcť na túto nádhernú ženu povedať, že je moja, ma mrazilo. V každom prípade si plne uvedomujem, že som samoľúbi sebec, ale čo sa týka toho, čo chcem a čo potrebujem, Bella spĺňala úplne všetko. Veľmi som ju potreboval a neskutočne som ju chcel. Musím priznať, že ma predstava, že v nej rastie moje dieťa pekne vzrušovala.

Esme a Bella sa ešte chvíľu rozprávali. Bella si moju matku totálne omotala okolo prstu. Esme sa nad ňou rozplývala. Bella bola podľa nej veľmi inteligentná a rozvážna, preto celkom nechápala, ako mi mohla tak ľahkovážne podľahnúť. Ako sa to stalo som vedel len ja a s časti to vedela aj Bella, ale len z malej časti.

Bella sa potom zdvorilo bavila s členmi mojej rodiny a zanechala silný dojem. Držal som sa stranou. Po vyše hodine sa Bella postavila.

„Zajtra je škola a rada by som šla domov. Odvezieš ma Alice?“ opýtala sa Bella. Alice vyskočila na nohy, no ja som ju zadržal.

„Ja ju odveziem,“ povedal som rázne. Bella nesúhlasne zavrtela hlavou.

„Potrebujem sa s Alice ešte pozhovárať. Dúfam, že nevadí,“ povedala mojím smerom a šla k dverám. So všetkými sa rozlúčila a prišiel som na rad ja. Objal som ju okolo pása a pritiahol ju k sebe. Bella sa rozpačito pozrela na mojich rodičov. Okamžite ju pusť, znela myseľ mojej matky. Tak toto by si si mohol odpustiť, nabádal ma Carlisle. Ich myšlienky mi vyvolali úsmev na tvári. Nahol som sa k Belle a jemne ju pobozkal na pery. Očividne čakala trocha mojej bežnej hrubosti, no ja som bol nadmieru nežný. Usmial som sa.

„Ďakujem, že si prišla. Zajtra ráno by som ťa mohol vyzdvihnúť. Zbytočne budeš brať auto, keď po obede aj tak ideme do nemocnice a potom ťa odveziem domov,“ povedal som s jemným úsmevom a vyprevadil dievčatá k autu. Otvoril som Belle dvere a ona sa len nechápavo pozrela do mojich očí. Potom nahnevane precedila cez zuby.

„Fakt úžasný herecký výkon, Edward. Budeš v tom zajtra pokračovať alebo budeš ako vždy, neprekonateľne odporný?“ Alice sa hlasno zasmiala. Obdaroval som ju nahnevaným pohľadom a nahol sa k Bellinmu uchu.

„Zbožňujem ťa,“ šepol som zastrene. Bella sucho prehltla.

Bella:

Charlie šiel ráno skoro preč. Keď prišiel Edward, rýchlo som zamkla a prišla k autu. Pohľadom skĺzol okamžite na moju ruku a skontroloval, či mám prsteň. Spokojne sa usmial. Otvoril mi dvere a keď som si sadala, vtisol mi bozk na poodhalené rameno. Jeho studené pery mi v sekunde nahnali husiu kožu. Zachvela som sa a pohľadom strelila do jeho tváre.

„Prestaň s tým,“ šepla som. Edward sa zasmial. Sadol si za volant a vyrazili sme. Neprítomne som pozerala cez okno. Celé sa mi to zdalo ako zlý sen. Pred pár dňami by som radšej umrela, než s ním šla v jednom aute a teraz mám na prste jeho prsteň a nechám sa voziť do školy. Mala som strach, čo bude tam. Ako sa bude Edward správať?

Keď sme zastavili, vyšla som z auta a chcela ísť ku škole, no Edward ma chytil za plecniak a prudko ho potiahol. Stratila som rovnováhu a spadla dozadu, rovno do jeho náručia. Otočil ma tvárou k sebe a rukou mi odhrnul vlasy z tváre. Ruku nechal na mojom zátylku a pomaly sa priblížil k mojím perám. Čakala som, že ma pobozká. Nebol surový a tak som sa poddala. Aj tak som už vedela, že sa mu neoplatí vzdorovať. Pomaly sa priblížil k mojim perám a ja som privrela oči a natočila hlavu. Nič sa však nestalo a tak som strelila pohľadom do jeho tváre. Pobavene sa škľabil a ja som sa razom cítila ako tá najtrápnejšia bytosť pod slnkom.

„Vraj nechceš moje bozky a celá sa po nich priam chveješ. Stačí povedať.“ Začal sa odporne smiať. Mala som chuť ho niečím ovaliť.

„Edward!“ ozvalo sa za mojím chrbtom a ja som okamžite spoznala Jessicin hlas. Edward sa na ňu pozrel cez moje rameno a široko sa usmial. Doslova ma odstrčil na stranu a prebehol k nej. Vstúpila do mňa taká zlosť, že som myslela, že explodujem. Stále sa so mnou len hral. Mám si ho zobrať a mám mu porodiť dieťa? Netuším, čo to do mňa vošlo, ale rázne som sa otočila a pozerala na ten nechutný obrázok.

Tá krava mu strkala výstrih takmer pod bradu a smiala sa ako bláznivá. Edward ju držal okolo pása a niečo hrozne vtipné jej pošepkal do ucha. Chichotala sa a on sa tiež usmieval. Urobila som pár ráznych krokov až k nim a Jessica sa na mňa nechápavo pozrela.

„Edward!“ prskla som. Edward sa s úsmevom otočil.

„Choď do školy. Potom sa porozprávame,“ odvrkol. Otočil sa naspäť k tej potvore. Vyviedlo ma to z miery a cez zuby som nahnevane vydýchla.

„Nechcem sa rozprávať, chcela som ten bozk,“ zavrčala som cez zomknutú čeľusť. Prekvapene sa otočil a potom sa povýšenecky usmial.

„Fajn,“ šepol a nahol sa ku mne. Schmatla som ho za košeľu a pritiahla ho k sebe. Sucho prehltol a vyvalil oči. Rýchlo som ho pobozkala a urobila krok dozadu. Vyzeral zaskočene a Jessica stála s otvorenými ústami.

„Mimochodom, Jessica, na tvojom mieste s Edwardom nestrácam čas. Nič nebudeš ľutovať, lebo nestojí za veľa a hádam sa nechceš zahadzovať s niekým, kto sa bude onedlho ženiť a zaujímať sa len o menenie plienok,“ štekla som.

13. kapitola - 15. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 14. kapitola: