Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 12. kapitola

07.06.2011 (09:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 77× • zobrazeno 13810×

Charlie:

To chlapčisko ma načisto vytočilo. Nakráča si do nemocnice a oznámi mi, že urobil mojej dcérke dieťa. Tvári sa, akoby sa nič nedialo a ešte má tú drzosť ponúkať nám peniaze. Čo si to, dočerta, myslí? Ja mu pristrihnem krídla. Najradšej by som si ho niekde počkal a vymlátil z neho tú jeho hajzlovskú dušu.

Bol som tak vytočený, že som za sebou ťahal Bellu a ani som si neuvedomoval ako usedavo plače. Prudko som zastavil a pritiahol ju k sebe.

„Dosť! Je neskoro plakať. Chceš si to dieťa určite nechať?“ vyštekol som na ňu. Bella vzlykala a poťahovala nosom. Nechcel som na ňu kričať, ale nedokázal som sa upokojiť.

„Ja to dieťa nezabijem,“ šepla so sklopenými očami.

„Dobre! Dieťa je dar, aj keď sa to stalo takto. Ten Cullen si to vypije.“ Zhlboka som sa nadýchol.

„Ja si ho nechcem vziať. Nechcem sa vydávať,“ povedala Belle plačlivo. Z nosa jej tieklo, a tak som jej podal vreckovku.

„Nikdy by som ťa tomu faganovi nedal, ale ja mu to spočítam. Nech si to vypije až do trpkého dna pohára.“ Schmatol som Bellu za ruku a ťahal ju k autu. Ledva za sebou vliekla nohy. Nasadla a skryla si tvár do dlaní.

„Bella, prepáč, že som kričal,“ šepol som už trocha pokojnejšie. Bolo mi jej naozaj ľúto. Má to rovnako ťažké, teda, ťažšie než ja. Pohladil som ju po kolene a usmial sa.

„Ten hajzlík bude ľutovať, že sa na teba čo i len pozrel. Vydesím ho na smrť. Pochybujem, že nájde odvahu ešte niekedy doliezť. Ak by aj prišiel, tak uvidí,“ povedal som zamyslene. Bella sa na mňa pozrela.

„Najviac ma mrzí, že som ťa sklamala. Nepovedala som ti, že to bol on, lebo je to totálny idiot. Že som tehotná s ním mu musela povedať Alice. Jedine ona to vedela. Presťahujem sa k mame a tam porodím. Nikto sa to nedozvie a nikto si na teba nebude ukazovať prstom. Potom si nájdem prácu. Už som mame volala. Smiem sa tam vrátiť. Nechcem ti nijako uškodiť.“ Bella znela tak ubolene.

„Bellinka, nikdy sa za teba nebudem hanbiť. Nie si prvá a ani posledná, ktorej sa to stalo. Som tvoj otec a postarám sa o teba. Tebe a ani tomu maličkému nebude nič chýbať. Zostanete pekne tu pri mne. Budem najlepším dedkom na svete a nejaký Cullen mu chýbať nebude. Chcel sa zbaviť zodpovednosti, ale to nedovolím. Nepotrebujeme jeho peniaze, ale musí niesť zodpovednosť,“ šepol som.

„Lenže ja o to nestojím. Nechcem s ním mať nič spoločné. Ty ho nepoznáš. On je...“ Nedokončila vetu, ale jej pohľad hovoril za všetko a o to viac som toho chalana neznášal.

V sobotu od rána pršalo. Bella uvarila obed. Keď som umýval riad, na príjazdovej ceste som zrazu zbadal Mercedes. Snažil som sa cez kvapky dažďa zaostriť. Z auta vystúpila mladá žena a spoznal som Carlislea a potom tú medenú hlavu toho sviniara. Oni fakt prišli. Takmer som pri tom okne odpadol.

„Bella, sú tu Cullenovci!“ zakričal som a Bella celá stuhla.

„Čo? Oni prišli?“ Bella zhíkla a zachvela sa.

„Najskôr sa prišli dohodnúť a zas nám ponúknuť prachy. Čo iné?“ Šiel som k dverám a otvoril. Carlisle sa nervózne usmial.

„Ahoj, Charlie,“ povedal a podal mi ruku. „Toto je moja manželka Esme,“ dodal a aj žena mi podala ruku. Opatrne som ňou potriasol. Bola naozaj nádherná.

„Som Charlie.“ Pozrel som na Edwarda, ktorý sa rozpačito usmial.

„Charlie?“ povedal neisto Edward.

„Pán Swan,“ povedal som jedovato a pozval ich ďalej. Edward zvieral v rukách veľkú kyticu. Bella opatrne zišla zo schodov. Prezliekla sa. Mala na sebe zelené šaty a bola krásna. Ani si nezaslúžili, aby sme pre nich tak nádherne upravila. Prešla k nám a rozpačito sa dívala na doktora a jeho ženu.

„Ahoj, ja som Esme,“ šepla žena a podala Belle ruku.

„Bella,“ pípla moja dcéra a usmiala sa. Esme sa postavila vedľa nej a spolu si sadli na pohovku. Edward pristúpil k Belle a podal jej kvety. Bella ich vzala a poďakovala. Ani sa na toho chalana nepozrela. Mal som dokonca pocit, že sa ho bojí. Vzala kvety a šla do kuchyne. Carlisle kývol hlavou na Edwarda a naznačil mu, aby šiel za ňou. Zostali sme tu sami.

„Charlie, prišli sme ťa s mojou manželkou a synom požiadať o ruku tvojej dcéry.“ Carlisle znel nervózne a bolo to tak neskutočne staromódne, až som sa musel zasmiať.

„Pozri sa. V tej nemocnici som zúril. S Bellou sme sa rozprávali a ona si Edwarda vziať nechce. Určite vám spadol kameň zo srdca. O to dieťa sa postaráme. Bola to vyhrotená situácia,“ povedal som a zhlboka som dýchal, aby sa mi hlas nezlomil. Carlisle sa prekvapene pozrel na svoju manželku.

„Charlie, Bella sa na Edwarda len hnevá a dá sa to pochopiť. Doma sme sa o tom tiež rozprávali a bolo by najlepšie, aby sa vzali. Ak si to dieťa chce nechať, tak bude lepšie, keď bude mať oboch rodičov. My im pomôžeme a postaráme sa. Belle nebude nič chýbať a dieťaťu tiež nie. Sme schopní zabezpečiť im domov a pohodlie. Či už finančné alebo čo sa týka zázemia. Edward si to tiež myslí,“ povedala Esme s milým úsmevom. Nechápavo som pokrútil hlavou.

„Sú príliš mladí, aby sa vedeli postarať. My s Esme sme ochotní prevziať zodpovednosť. Nikto si na nich nebude ukazovať. Verím, že si k sebe nájdu cestu. Oni sa majú radi, len sa na seba pohnevali, ale viem, že sa majú radi. Sme rodičia a musíme to vyriešiť. Edward má o Bellu záujem a aj o dieťa, keď sa už rozhodla priviesť ho na svet.“ Carlisle rozprával rozumne a ja som to začal zvažovať. Mali pravdu a vo všetkom. Ak sa to dieťa má narodiť, tak by malo prísť do kompletnej rodiny. Bella by s ním predsa nespala, keby ho nemala rada. Ešte sme sa o tom chvíľu rozprávali.

Bella:

Bola som šokovaná z toho, že sú tu. Esme vyzerala milo, akoby do tejto rodiny ani nepatrila. Edward mi podal kyticu kvetov a ja som využila možnosť na chvíľku sa stratiť. Šla som ich dať do vázy a ani som si nevšimla, že ide Edward za mnou. Všimla som si ho až keď som sa s vázou v ruke otočila. Ľaknutím som ju pustila a Edward ju pohotovo chytil.

„Dávaj pozor,“ šepol. Šokovane som cúvla, až som vrazila do kuchynskej linky.

„Ja od teba nič nechcem a o nič som ťa nežiadala,“ povedala som rýchlo. Edward zodvihol obočie.

„Pozval nás tvoj otec. Nepamätáš?“ Edward sa uškrnul a ja som nechápala, ako sa môže aj v takejto situácii usmievať.

„Otec sa unáhlil. Bol rozčúlený. Alice ti nemala nič hovoriť a...“

„To, že je dieťa moje, mi došlo okamžite,“ povedal Edward pohotovo a ja som nechápavo pokrútila hlavou.

„Pozri. Dúfal som, že to dieťa dáš preč. Ty si sa však rozhodla, nechať si ho. Moji rodičia sú veľmi staromódni a Esme trvá na tom, že chce mať vnúča doma. Trvá na tom, aby sme sa vzali. Teraz o tom presviedčajú aj Charlieho. Ja sa proti svojim rodičom v žiadnom prípade nepostavím.“ Edward pôsobil uvoľnene. Siahol do vrecka a vybral malú škatuľku. Otvoril ju a otrčil predo mňa obrovský diamant.

„Isabella, vezmeš si ma?“ opýtal sa so zvláštnym výrazom. Vyvalila som oči.

„Nie!“ vyštekla som.

„Fajn. Všetko len komplikuješ. Ty si ma nechceš brať a ja o to tiež dvakrát nestojím, ale trvajú na tom. Daj dieťa preč a je to vyriešené. Ak to neurobíš, aj tak ho mať nebudeš. Uvedom si jedno, ja mám dosť peňazí a zázemie, ktoré ty nemáš. Si dieťa rozvedených rodičov a bez peňazí. Máš sedemnásť. Ktorý súd ti nechá dieťa, keď mu mi dáme kompletnú rodinu a Carlisle a Esme sú mladí a budú o to dieťa bojovať. Dáme mu peniaze, rodinu a dobré meno. A budem oň bojovať aj ja. Keď už pre nič iné, tak preto, aby si ho nemala ty.“

Tá jeho arogantnosť ma vytáčala. Najprv mi povie, že si mám dať dieťa zobrať. Potom ma požiada o ruku a nakoniec mi oznámi, že aj tak mi dieťa zoberie. Strčila som do neho a vbehla do obývačky. Charlie sa na mňa otočil.

„Bella, práve sa s Cullenovcami rozprávame, že by bolo najlepšie...“

„Ja rozhodnem o tom, čo je pre mňa najlepšie. Nemienim sa vydávať a už vôbec si nemienim zobrať jeho!“ skríkla som a ukázala na Edwarda, ktorý stál so škatuľkou v ruke.

„Bella, plne ťa chápem, ale uvedom si, že nie je jednoduché vychovávať dieťa sama. Argumenty Cullenovcov sú presvedčivé a ja verím, že toto riešenie je najlepšie,“ povedal môj otec. Vyvalila som oči.

„Ty chceš, aby som si ho vzala?“ opýtala som sa šokovane. Charlie nervózne prikývol. Chvela som sa ako osika a nemohla uveriť tomu, čo počujem. Šokovane som pozrela na Edwarda a ten znova otvoril škatuľku a vybral prsteň.

„Vezmeš si ma, Isabella?“ položil znova tú šialenú otázku. Môj otec sa nervózne postavil a ja som sa mu uprene dívala do očí.

„Vážne chceš, aby som si ho vzala?“ Charlie nepovedal nič, len nakukol cez môj chrbát do škatuľky. Hlava sa mi točila ako na kolotoči. Srdce mi šialene bilo. Ak si ho nevezmem, pripravia ma o dieťa. Edward sa bude hlásiť k otcovským právam a súd vyhrá. Chcem to dieťatko a nemôžem riskovať, že mi ho potom vezmú. Zhlboka som sa nadýchla.

„Áno, vezmem si ťa.“

11. kapitola - 13. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 12. kapitola: