Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 9. kapitola

20.04.2012 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 61× • zobrazeno 9219×

Bella:

Zvonilo mi v ušiach a hlava sa mi nepríjemne točila. Mala som pocit, že sa so mnou otáča celá izba. Otvorila som oči a prekvapene kmitla pohľadom medzi dokonalou krásou blond anjela a jasnou tvárou princeznej elfov. Alice sa nado mnou skláňala a na perách jej sídlil spokojný úsmev. Trhla som sebou. Rukami sa opierala o posteľ po mojich bokoch a ja som šokovane vystrelila do sedu.

„Čo tu... Máte sa vrátiť... Prečo ste...“ Nevedela som prepojiť svoju hlavu a ústa. Rosalie si sadla na kraj mojej postele a elegantným gestom mávla na Alice. Tá sa odtiahla a usadila sa presne ako Rose. Pritiahla som prikrývku k tvári a pozerala som striedavo na tie dve.

„Mali ste prísť až zajtra večer,“ povedala som rozpačito. Alice sa zvonivo zasmiala.

„Dnes je zajtra večer,“ prehodila s úškrnom. Rose pretočila oči.

„Spala ste ako zabitá. Mala ste teplotu. Báli sme sa o vás.“ Rose sa postavila a vzala zo stolíka teplomer.

„Nessie? Kde je Renesmee?“ opýtala som sa akoby som sa konečne prebrala do reality.

„Stará sa o ňu Edward. Je jej oveľa lepšie. Už teplotu nemala. Carlisle vravel, že to nebolo nič vážne.“ Rose mi strčila do ucha teplomer a ja som nesúhlasne nakrčila čelo a znechutene som zaskučala. Teplomer zapípal.

„Možno niečo chytila od tých detí v parku,“ povedala Alice zamyslene, na čo do nej Rose strčila. Chcela jej dosť netaktne naznačiť, aby mlčala, ale priznám sa, že mne to tiež napadlo. Nessie sa nikdy s deťmi nestretla. Nemá imunitu. Povzdychla som si, keď mi došlo, že to môže byť moja vina.

„Nie, to určite nie,“ povedala Rosalie s prívetivým úsmevom. Opatrne som zo seba stiahla deku a spustila som nohy popri posteli na zem.

„Mali by ste ešte zostať v posteli, Bella,“ povedali obe takmer synchrónne.

„Je mi dobre. Potrebujem sprchu a chcela by som vidieť Nessie.“

Dievčatá odišli a ja som len pokrútila hlavou. Tie dve boli zvláštne. Bola som dosť prekvapená, že som prespala celú noc a celý deň. Osprchovala som sa a keď som vyliezla zo sprchy, čakala ma na stolíku poriadna porcia cestovín a čaj. Doteraz som si neuvedomila, aký mám hlad. Žalúdok som mala zvláštne stiahnutý a mala som aj pocit malátnosti.

Sadla som si a začala pomaly jesť. Lyžičku po lyžičke sa mi vracala chuť a rýchlo som vybielila tanier. Vzala som ho a chcela odniesť do kuchyne. Prešla som chodbou ku schodom a keď som sa postavila na ich vrch, zaknísala som sa. Hlava sa mi znova zatočila a ja som sa len tak-tak chytila masívneho zábradlia. Ako na povel ma zozadu podopreli silné paže.

„Ty sa nám tu chceš sklátiť zo schodov?“ Emmett ma jediným rýchlym pohybom vyhupol do svojho medvedieho objatia. Celým telom mi prešiel zvláštny impulz. Bolo to ľaknutie a aj divný pocit úzkosti a nepohody. Podobné situácie som nepoznala a nezvládala.

Pustila som s hlasným vypísknutím tanier a silno zovrela viečka k sebe. Čakala som zvuk rozbíjajúceho sa porcelánu, no namiesto toho ma schmatli iné ruky a ocitla som sa tvárou pritisnutá a niečo tmavé, studené a strašne tvrdé.

„Dofrasa, čo zase robíš? Dostane z teba infarkt. Odnes ten tanier do kuchyne!“ Celé telo sa mi rozochvelo, keď som si uvedomila, kto ma drží. Až teraz ma pochytila panika. Otvorila som oči a začala sebou mykať, aby ma pustil, no on ma k sebe natlačil ešte viac. Nech ma hneď pustí! Ja to nechcem, alebo chcem?

„Bella, dosť!“ zavelil a ja som sa mu prekvapene pozrela do očí. Bol bez výrazu. Otočila som sa, no Emm tu už nebol. Neviem, čo to so mnou bolo, ale v jeho náručí som sa cítila miliónkrát horšie, než v náručí Emmetta. Vlastne nie horšie, len úplne inak.

„Pustite ma,“ šepla som chrapľavo. Edward ma opatrne položil, uistil sa, že samostatne stojím a ja som krok ustúpila. „Chcela som sa ísť pozrieť na Renesmee a myslím, že sa mi na schodoch zatočila hlava,“ povedala som istejšie.

„Je u mňa. Už nemá teplotu a je jej dobre. Poďte.“ Chytil ma za lakeť a vykročil na schody. Chytila som sa zábradlia a spolu sme kráčali dole schodmi, do jeho izby. Pohľadom ma neustále kontroloval, akoby čakal, že odpadnem.

„Naozaj som sa o Renesmee veľmi bála. Musela som byť vyčerpaná, že mi vystúpila teplota. Necítim sa chorá,“ povedala som rýchlo.

„Aj Carlisle povedal, že ste najskôr vyčerpaná. S Nessie ste to zvládli bravúrne.“ Prišli sme pred jeho izbu. „Ďakujem, Bella,“ šepol a otvoril mi dvere. Nakukla som. Renesmee sedela na obrovskej posteli a šúchala si očká, akoby práve vstala.

Zadívala sa na mňa a potom natiahla obe ruky ku mne. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale potrebovala som ju nutne objať. Chcela som ju zovrieť v objatí a sama sa uistiť, že nemá teplotu a je v poriadku. Prebehla som bez rozmyslu k posteli, vyskočila na ňu v topánkach a zovrela tú malú princeznú. Ona sa mi zavesila okolo krku a silno ma stisla. Trocha mi to vyrazilo dych. Bolo to mocné zovretie aj na dospelého človeka. Rozkašľala som sa.

„Nessie, jemnejšie,“ šepol Edward a ja som nevedela, či ma viac prekvapila sila toho dieťaťa, alebo to, že sa uvoľnene natiahol na posteľ z opačnej strany, ako som pri Nessie kľačala ja.

Renesmee ma hneď pustila a Edward jej zatlačil na plece, aby si späť ľahla. Možno som len unavená, a preto mi jej zovretie prišlo tak silné, ale to, že tu Edward leží so mnou na posteli... Teda, je to jeho izba a jeho posteľ, čiže tu môže stáť aj na hlave a to ja som vliezla do jeho postele. Cítila som, ako sa červenám.

„Chcela som ťa vidieť, princezná. Som rada, že sa máš lepšie a ocko sa o teba stará,“ šepla som jej.

„Ja som chcela teba, ale ocko povedal, že si tiež chorá,“ povedala Nessie a pozrela pritom previnilo na svojho otca, no potom hneď na mňa a v očiach jej zahrali šibalské iskričky. Už bola proste v poriadku.

„Už je aj mne dobre,“ pousmiala som sa. Nessie nakrčila čielko. Premerala si ma pohľadom.

„Si bledá a máš topánky. Máš topánky v posteli,“ povedala Renesmee káravým tónom a ja som zas sčervenela.

Rýchlo som siahla na svoje nohy a zhodila papuče, ktoré jedna po druhej dopadli s buchnutím na zem. Bolo mi strašne divné a nepríjemné, že je tu aj Edward, ale keďže táto posteľ mála tak tri na tri metre, tak bol dosť ďaleko. Sadla som si do tureckého sedu. Edward sa na mňa zvláštne pozrel a ja som zneistela. Nervózne som sa zahniezdila a uvažovala, či by som nemala odísť.

„Ja pôjdem,“ povedala som neisto, no Edward sa posadil.

„Nie. Chce vás pri sebe. Ostaňte tu, prosím.“ Pozrel mi do očí a ja som s jemným úsmevom prikývla. „Nebol som v práci a musím ešte niečo dokončiť. Zabavíte ju?“ Usmial sa a ja som zas kývla. On sa postavil a prešiel k svojmu stolu. Sadol si, zapol počítač a akoby som tam ani nebola, začal písať a listoval pri tom v nejakých plánoch pred sebou. Nessie sa na neho chvíľu dívala a potom sa nahla k stolíku a vzala z neho knihu, ktorú mi strčila do ruky.

„Prosím, čítaj mi a urobíš ten hlas, keď rozprávaš ako kačiatko? Ocko to nevie,“ povedala nadšene. Pozrela som na Edwarda, ktorý tiež zodvihol pohľad od počítača. Stretli sa nám pohľady. Mal momentálne na tvári usídlenú tú profesionálnu masku kameňa s nevzrušenou textúrou.

„Budeme vás rušiť. Mohla by som Renesmee vziať k sebe alebo k nej.“ Naklonila som hlavu na bok, lebo to urobil aj on. Pokrútil hlavou.

„Chcem ju mať tu!“ povedal rozkazovačným tónom, kedy sa s ním neoplatí zjednávať. Pozrel sa znova do papierov a ignoroval ma. Zhlboka som sa nadýchla a rozhodla sa ho tiež ignorovať.

Edward:

„Chcem ju mať tu!“ povedal som rázne. Bella sklopila pohľad a otvorila knihu. Chcel som tu mať popravde obe. Bol som rád, že je Bella už v poriadku. Chodil som ju kontrolovať, ale to mi rýchlo zatrhla Rose s Alice. Mal som na Alice zlosť. Tvrdila mi, že o ničom, čo sa stane dopredu, nevedela, že nič nevidela, ale tomu neverím. Strážila si myšlienky, a tak som sa sústredil len na moju chorú dcéru a na aspoň diaľkové dozeranie na Bellu, cez pohľady mojich sestier a matky.

Bella bola v mojich očiach hrdinka najväčšieho kalibru. Keď si predstavím, ako ma vytočila s tým parkom, teraz by som jej odpustil aj vraždu. Neviem, ako by som si poradil sám. Viem, čo treba robiť, no Renesmee príliš ľúbim a neviem, či by som nezazmätkoval. Zhlboka som sa nadýchol a rozhodol sa radšej venovať práci. Mal som toho dosť, keďže som dnes do firmy nešiel. Pracoval som z domu a Ingrit zrušila všetky schôdzky.

„Kač-kač-kač-kač. Ja som káčer Kvač...“ preniesla Bella tak neskutočne šialeným hlasom, že mi pohľad vyletel od počítača a pootvoril som ústa. Bolo to teda riadne uletené. Nessie sa začala šialene smiať.

„Ešte urob kač-kač,“ pobádala Isabellu a ona sa smiala s ňou a šteklila ju, pričom dokola kvákala. Potom zavadila pohľadom o mňa a hneď stíchla. Do tváre jej vystúpila tá rozkošná červená.

„Niessie, pšššt. Rušíme ocka pri práci,“ šepla a Nessie sa na mňa škaredo pozrela a poslala mi nespokojnú myšlienku. Uškrnul som sa.

„Neruší ma to, len ma prekvapil ten kačací akcent,“ zasmial som sa. Bella nakrčila nos a pozrela na Renesmee.

„To ešte tvoj ocko nepočul prasiatko Kvik. Že?“ pošepla jej. Nessie si zahryzla do pery a potom na mňa šibalsky mrkla.

„Ocko robí Kvika lepšie než ty, ale Kvača robíš najlepšie na svete.“ Bella sa na moju dcéru krivo pozrela a potom sa pozrela na mňa.

„Tak to chcem počuť. Nikto nevie Kvika, ako ja,“ povedala na oko urazene. Nessie sa celá napäla. Videla v tom duel a ja som ju nechcel sklamať. Prijal som výzvu. Zaklapol som notebook a prudko sa postavil. Stolička sa rozbehla na kolieskach odo mňa a ja som rázne prešiel k posteli. Kľakol som si, aby som Bellu príliš nestresoval a vzal jej z rúk knihu.

„Kvik. Kvííík. Som prasiatko Kvik,“ prečítal som prvú vetu a vzduch som pritom z pľúc vypúšťal cez nos a zomknutú čeľusť súčasne. Bolo to také chrapľavé a dunivé chrčanie. Nessie sa šla potrhať smiechom, keď som to kvik doslova zakvičal. Bella si ústa zakryla rukou a tlmila smiech. Pozrel som sa na ňu a otrčil jej knižku s replikou kačice. Okamžite pochopila, zložila ruku a ešte chvíľu predýchavala smiech.

„Ja som zase Kvač. Na jazere žijem bývam, vodičku si vždy užívam. Kač-kač-kač.“ Toto nešlo vydržať. Ona bola neskutočná. Presunula sa bližšie ku mne, aby som videl do knihy. Stačilo pár centimetrov a chrbtom by sa mi oprela o hruď. Cítil som jej sálajúce teplo.

„Kvik, ja mám taký zvyk. Stále bruško plné mám a v blate si pospinkám. Kvik-kvik-kvik.“ Nahla sa ku mne ešte bližšie a teraz sme sa nepatrne dotýkali oblečením. Hlas rozprávača čítala normálnym hlasom. Nessie sa dobre bavila a potom nás zaujato počúvala. Visela nám na perách a v niekoľkých sekundách nedýchala. Už sme boli takmer na konci knihy, keď do izby nakukol Jasper.  Dvere zaškrípali a obaja sme sa tam pozreli. Bella ponad moje rameno a tak sa trocha nadvihla, čím sa mi viac oprela o hruď.

„Vás dvoch to baví, že? To dieťa vám dávno zaspalo,“ povedal môj brat so zdvihnutým obočím a zavrel dvere. Zaregistroval som síce, že Nessie zaspala, ale dosť ma to bavilo a Bellu očividne tiež. Celá zružovela a líca jej nabrali ostrejší odtieň. Pristalo jej to, keď sa hanbila. Naklonil som hlavu a užíval si ten pohľad. Rýchlo zliezla z postele a nazula si papuče. Pozrela ešte dlhým a láskavým pohľadom na moju dcéru.

„Dobrú noc,“ šepla. Postavil som sa a šiel s ňou k dverám.

„Nechcete vedieť, ako to dopadne?“ opýtal som sa a ukázal na knihu. Bella sa zachichúňala. Pritlačila si ruku na ústa, aby to utlmila.

„Môžeme jej to dočítať zajtra,“ šepla.

„Jej? Vy ste si to čítali, mám dojem, pre seba,“ ozval sa odniekiaľ zo svojej izby Jasper.

„Nemôžu to dočítať teraz? Ja chcem vedieť, čo sa stalo s Kvikom. Rose, myslíš, že ešte trafia späť na farmu?“ opýtal sa Emm a tá otázka bola nasledovaná dunivým zvukom, ako keď upír dostane po hlave. Tiež to išlo odniekiaľ z poschodia.

„Iste. Dočítame to. Dobrú noc, Isabella.“ Usmial som sa. Bol to ten úsmev, čo ženám rozbúchava srdce, no Bella sa mi popod ruku zadívala na posteľ a na moju dcéru v nej.

„Dobrú noc, Edward,“ šepla a už kráčala chodbou preč. Oprel som sa o dvere a zatriasol som hlavou. Bolo to zvláštne gesto, v ktorom som dúfal, že zo seba strasiem tie dotieravé myšlienky, ktoré ma v poslednom čase prenasledovali. To už pri mne stála moja rovnako dotieravá sestra.

„Zaujímavý pohľad, braček.“ Mrkla na mňa.

„Nechápem,“ šepol som a privrel dvere, aby sme nerušili Nessie. Alice prižmúrila oči a poklepala si na spánok. Myslela, samozrejme, na scénu z Armagedonu, keď Bruce Willis nastupuje do raketoplánu. Ten film fakt nemusím.

„Čo si videla?“ opýtal som sa, no odpoveď som nedostal. Uškrnula sa.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 9. kapitola: