Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 7. kapitola

05.04.2012 (20:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 64× • zobrazeno 9652×

Bella:

Myslím, že som si viedla dobre. Nessie bola tvarovateľná a nesmierne vnímavá. Povedala by som, že to bolo nadpriemerne inteligentné šesťročné dievčatko. Na ňu neplatili príkazy a zákazy. To som pochopila okamžite. Renesmee potrebovala všetko vysvetliť a objasniť. Ona veci neprijímala tak ako sú, ale chcela poznať dôvod, prečo sa niečo deje a spôsob, akým sa to deje. Doslova do seba vsakovala informácie ako špongia.

Učili sme sa za pochodu a to dieťa ma neustále niečím prekvapilo. Pre Nessie som vypracovala plán na pol roka dopredu. Momentálne sme boli v adaptačnej fáze, kedy sme si s Nessie na seba zvykali a ja som sa pokúšala zapadnúť do chodu jej rodiny. Bolo to dosť náročné.

Čo sa týka Emmetta a Jaspera, rýchlo som pochopila, že musím zmeniť prístup. Musela som sa na nich prestať dívať ako na dospelých ľudí, ale skôr som ich začala vnímať ako deti, ktoré sa prišli s Nessie hrať. Aktivity, ktoré sme robili s nimi, som preto prispôsobovala všetkým trom. Nessie ich milovala a aj ja som si tých bláznov celkom obľúbila. Rose sa svojej neteri venovala a ona a Alice boli tie, ktoré z nej určite nevychovajú skromné dievčatko. Kúpili jej všetko na svete a keď som sa o tom snažila s Alice hovoriť, odignorovala ma a Rose mi len odvrkla, že to nie je moja starosť.

Pani Cullenová, teda Esme, bola dobrota sama. Aj napriek tomu, že mali dosť peňazí na to, aby platila kuchárku, varila sama a varila naozaj neskutočne dobre a zdravo. Nepáčilo sa mi, že ako rodina spolu nikdy nejedli. Ani Edward si nikdy nenašiel čas, aby sa nejedol so svojou dcérou. Toto bol jeden z bodov, ktoré som chcela zmeniť, ak budú ochotní. Obdivovala som Esme. V tomto dome som nevidela upratovačku a bolo tu vždy dokonalo upratané. Varila, starala sa o domácnosť a aj pracovala. Pripadalo mi to tak, akoby ani nespala.

Carlisle bol často v práci, ale ak bol doma, bol veľmi milý. Edward tiež trávil v zamestnaní celé dni, ale večer venoval Renesmee. Vďaka nemu som mala od siedmej čas len na seba. Nessie večer ukladal do postele, a tak som niekedy počula, ako jej spieva. Najprv mi vadilo, že mám s malou spoločnú kúpeľňu, ale Nessie pochopila pravidlá. Stále klopala a používala len svoje umývadlo a svoju stranu kúpeľne, aj keď ju moje veci lákali. Párkrát som z nej zacítila moju voňavku a všimla som si odtlačok drobných prstíkov vo svojom kréme. Nedokázala som sa ale hnevať.

V dome bolo hrobové ticho. Keď som zišla do jedálne, Nessie sedela na stoličke a kreslila.

„Ahoj, žabka,“ povedala som s úsmevom. Nessie ohrnula spodnú peru.

„Nie som žabka. Alice povedala, že som malá potvora,“ zahundrala namosúrene. Oprela som sa o stôl a neveriacky nakrčila čelo.

„Nemala ti tak povedať, ale zničila si jej šaty,“ povedala Esme a so širokým úsmevom položila na stôl vajíčka a chlieb. „Urobila som vajcia aj vám, Bella. Nevedela som, čo budete chcieť.“ Utrela si nervózne ruky do zástery.

„Esme, nemusíte mi robiť raňajky. Ja si niečo vezmem a urobím aj Nessie. To nie je problém, hlavne, keď vstávam posledná.“ Pozrela som na hodinky, ktoré ukázali sedem. Všetci tu vstávajú tak skoro.

„Ja to robím rada.“ Zmizla v kuchyni. Sadla som si k Renesmee a odtiahla jej kreslenie, aby začala jesť.

„Čo si urobila s tými šatami?“ opýtala som sa. Nessie mykla ramenami. „Nessie!“ napomenula som ju.

„Chcela som si ich požičať, ale boli mi dlhé, tak som z nich...“ Naznačila prostredníkom a ukazovákom strihanie. Nakrčila som čelo.

„Tak to buď rada, že si nedostala na zadok,“ šepla som. Nessie sa pomrvila.

„Prečo by som mala dostať na zadok?“ Nechápavo a prekvapene vyvalila tie svoje krásne očká.

„Zničila si šaty, ktoré stáli veľa peňazí. Myslela som to tak, že možno bola teta Alice veľmi nahnevaná, ale aj napriek tomu ti nedala na zadok, len na teba nakričala.“ Usmiala som sa.

„Nie. Ona nekričala, len povedala, že som malá potvora,“ vzdychla.

„Nessie, to, že nekričala alebo ti nedala na zadok, neznamená, že ju tie šaty nemrzia. Určite ich mala rada. Ak by to bolo na mne, tak by som ťa potrestala.“ Nessie sa na mňa neveriacky pozrela.

„Potrestala?“ vypískla.

„Iste. Urobila si niečo zlé a mala by si za to niesť následky,“ povedala som pokojne a podala jej chlieb.

„Ty ma nemáš rada, keď ma chceš trestať?“ Nessie vyzerala doslova zdesene. Bože, tú malú nikto ani len netrestá a nikto na ňu nekričí.

„Mám ťa rada. Ak na teba niekto nakričí pre tvoju neposlušnosť, to neznamená, že ťa nemá rád. Práve, že má, lebo chce, aby si sa na tom poučila.“ Na tej malej bolo úžasné, ako spracovávala informácie. Chvíľu sme sa o tom ešte zhovárali a potom usúdila, že na ňu vážne mala Alice nakričať, a tak sa rozhodla ísť Alice ospravedlniť a poďakovať sa za to, že na ňu nekričala.

Doktor Cullen bol v práci, rovnako ako aj Edward. Esme šla do mesta spolu s Rose a Emmettom. Jasper s Alice sa domom mihli, ale potom som ich už nevidela a keďže pre ich izbu platí TN s troma výkričníkmi, nepokúšala som sa to ani zistiť.

„Nessie, čo keby sme sa šli prejsť von. Mohli by sme si obhliadnuť okolie a myslím, že blízko je aj park.“ Tá malá princezná nadšene poskočila a utekala sa hneď obliekať. Aj ja som sa teplo obliekla, vzala kabelku a z kuchyne džús, ak by sa chcela napiť.

Skontrolovala som, či je dosť oblečená a vyrazili sme. Šli sme popri ceste a Nessie si spievala. Po zhruba štyridsiatich minútach sme prešli parkom. Bolo dosť chladno, no aj tak sa na preliezačkách hralo zopár detí. Nessie zostala prekvapene stáť a dívala sa tým smerom. Ja som sa nad jej reakciou pousmiala.

„Ideš sa s nimi hrať?“ opýtala som sa.

„Nepoznám ich!“ vypískla.

„Ja viem, ale veď sa zoznámite.“ Postrčila som ju tým smerom, no ona zas cúvla.

„Ja neviem. Ocko nemá rád keď... Mali by sme ísť domov,“ šepla a potom sa na mňa dlho zadívala. Pripadalo mi to zvláštne. Iné deti som nemohla udržať, keď prišlo na hru s rovesníkmi.

„Určite sa s tebou budú chcieť hrať. Neboj sa,“ dodávala som jej odvahu. Neisto urobila pár krokov k nim a potom sa na mňa zas neisto obzrela. „Utekaj.“ Naznačila som rukou, aby šla a sama som si sadla na lavičku.

Nessie prešla k deťom. Ja som sa zatiaľ začala hrabať v kabelke, aby som našla telefón. Rozhodla som sa napísať Marianne, aby vedela, ako sa mám. Pustila som sa do písania textovky. Zodvihla som pohľad. Nessie stála presne na tom istom mieste ako pred šiestimi minútami. Deti sa na ňu dívali ako na Marťana. Chvíľu som sa dívala. Malý chlapec, možno trocha starší od nej, jej niečo povedal a ona zakrútila hlavou. Nessie francúzsky vedela, ale možno nie až tak dobre. Postavila som sa a šla k nej.

„Nessie, je všetko v poriadku?“ opýtala som sa. Ona sa na mňa zadívala.

„Nerozumiem im. Oni sa nechcú hrať ako ja.“ Nechápavo dvihla ramená. Samozrejme. Jazyk. Nessie sa bude musieť naučiť francúzsky, keď tu máme zostať. Opýtala som sa chlapčeka, prečo sa s Nessie nehrá. On vystrčil spodnú peru. Tvrdil, že sa chceli hrať, ale že ona nechce. Pozrela som na Nessie.

„On chcel, aby som s nimi behala a naháňala to dievča.“ Ukázala prstom na zlatovlasé dievčatko. „Ja to ale robiť nechcem. Prečo to mám robiť? Prečo ju mám naháňať? Niečo urobila? Prečo ho mám poslúchať? Nech sa so mnou hrajú inak.“ Nessie pozrela na chlapca, ktorý skrivil tvár. Ja som zalapala po dychu. Hovorila plynule po francúzsky, akoby sa tu narodila.

„Dobre, a ako sa chceš hrať?“ opýtal sa chlapček.

„Môžeme sa hrať s týmto,“ ukázala na piesok. Chlapec mykol plecami, chytil jednu z rozhádzaných formičiek a urobil malý koláčik. Nessie sa nad neho postavila a naklonila hlavu na bok.

„Čo si to urobil?“ opýtala sa.

„Koláč...“ pípol chlapec.

„To predsa nie je koláč! Koláč vyzerá inak.“ Renesmee zalapala po dychu. Chlapec sa udrel do čela.

„Nie si trocha divná? Ja viem, že je to len piesok a nie ozajstný koláč. Poďme sa radšej hrať na schovávačku,“ povedal chlapec. Vážne to chcel s Nessie ešte skúsiť.

„Čo budeme schovávať a prečo?“ Naklonila hlavu znova na stranu a mne sa samé otvorili ústa. Ona nemala potuchy, čo je piesok, naháňačka a schovávačka. Chlapec urobil prudký výpad a strčil do Renesmee.

„Žmúriš!“ zakričal a utekal. Nessie sa celá zatriasla a zvláštne sa nakrčila. Pozrela som jej do tváre. Jej črty sa trocha zostrili a ja netuším, či to bolo tým miernym šerom, ale jej pokožka pôsobila belšie. Zvláštne vycerila zuby a aj keď tu bolo dosť hlučno, zdalo sa mi, že počujem nejaký trhavý zvuk, ale ten nemohla vydávať ona. Obzrela som sa dokola a pozrela zas na Nessie.

„Asi by sme už mali ísť, zlatko,“ šepla som. Nessie uprene sledovala chlapca, ktorý pobehoval pomedzi preliezačky a s deťmi naháňali zlatovlasé dievčatko. Renesmee ho ani na sekundu nespustila z očí. V jej pohľade bolo niečo desivé a dravé. „Nessie, ideme!“ zavelila som. Zaklipkala očami, akoby sa prebrala z nejakého tranzu a pozrela na mňa.

„Niečo som spravila?“ opýtala sa. Pokrútila som hlavou, že nie, ale nebola som si istá. Nessie na mňa pôsobila, akoby nikdy v živote nehovorila s deťmi. Nepoznala bežné detské hry a vôbec sa nevedela s deťmi zhovárať. Ku všetkému som mala pocit, že chcela tomu chlapcovi ublížiť. Vzala som ju za ruku a ticho sme sa vracali späť. Prešli sme bez slova parkom a dostali sme sa na cestu, ktorá viedla k domu. Mali sme pred sebou pol hodinu peši.

„Nessie, už si sa niekedy hrala schovávačku?“ opýtala som sa a pevnejšie som stisla ruku. Ona pokrútila hlavou. „Už si sa hrala s deťmi?“ Nessie zas pokrútila hlavou. „Nikdy?“ šepla som a hrdlo sa mi zvláštne stiahlo.

„Nie. Nikdy.“ Povzdychla si. „Ja som niečo pokazila, že?“ opýtala sa.

„Nie. Nič si nepokazila, zlatko.“ Rozhodla som sa s ňou o tom teraz nehovoriť. Bola trocha nesvoja. To dieťa nikdy neprišlo do kontaktu s inými deťmi. Má predsa šesť. Čo to má znamenať? Bolo to divné. Jej reakcie boli zvláštne. To dieťa nie je vôbec socializované v rovesníckej skupine. Nikdy som nič podobné nevidela. Čo to s tým dieťaťom porobili? Prišli sme k domu a vošli na verandu. Vošli sme dnu a ja som zbadala, že sú takmer všetci v obývačke.

„Kde ste, dočerta, boli?“ vyletel na mňa Edward a rovno priskočil k Nessie a padol na kolená. Kontroloval ju, akoby jej hádam malo niečo byť.

„Boli sme pri mestečku v parku. Zoznamovali sme sa s deťmi,“ šepla som nechápavo. Alice sa opierala o stenu. Pri nej stála Esme a z opačnej strany Rose. Na sedačke sedeli s neprítomnými výrazmi na tvárach Emmett a Jasper. Prišiel aj Carlisle a zadíval sa na svojho syna.

„Ako ste si mohli dovoliť vziať ju von bez môjho vedomia!“ vyštekol a prudko sa postavil. Nessie okolo neho prešla a sadla si na pohovku.

„Nebol ste tu a vzala som ju len von,“ bránila som sa.

„To sa už neopovážte urobiť! Ste zamestnanec a musíte povedať kam idete a kedy. Myslel som, že ste dosť inteligentná na to, aby ste to vedeli!“ vrieskal ako besný a ja som stále nechápala prečo tak vyvádza. Boli sme sa prejsť. Boli sme preč necelé tri hodiny. To ja by som mala vrieskať na neho, čo s tým dieťaťom porobil.

„Edward, to by hádam stačilo!“ napomenul ho Carlisle. Edward sa na neho pozrel.

„Naozaj? Vzala Nessie do parku. Sama. Medzi deti!“ hovoril pomaly a dával dôraz na každé slovo. Ja som tomu ale vôbec nerozumela. Tváril sa, akoby som medzi deti vzala rotwailera. Carlisle sklopil oči.

„Dobre, Isabella už dozaista pochopila, čiže si môžeme ísť všetci po svojom,“ povedala Esme a snažila sa držať príjemný tón. Pripadala som si ako z inej planéty. Netušila som, čo ich tak vyviedlo z miery.

„Šli sme po ceste. Držala som Nessie za ruku. Prešli sme cez park a mám pri sebe vždy paprikový sprej. Nikdy by som Renesmee neohrozila. Vzala som ju len do parku, lebo som jej to sľúbila už na Aljaške. Zdržali sme sa, lebo som chcela, aby šla medzi deti,“ povedala som nechápavo.

Pozrela som na Nessie, ktorá sedela na pohovke a uprene sledovala svojho otca. Pripadalo mi to tak, akoby mu niečo hovorila, ale mlčala. Mne sa veľmi nepáčilo, že sa bavíme pred ňou, ale cítila som sa ako obvinená na súde a mala som potrebu sa brániť.

„Deti sa mi nepáčili,“ povedala z ničoho nič Nessie. Prešla k Rose a vzala ju za ruku. Spolu šli ku schodom.

„Proste ste niečo také urobili prvýkrát a zároveň naposledy, inak si pobalíte veci a posadím vás na najbližšie lietadlo do Štátov,“ vypenil Edward a dlhými krokmi šiel preč bez toho, aby počkal na akúkoľvek moju reakciu a to ma nahnevalo. Čo som pre živého Boha urobila zlé. Rozbehla som sa za ním.

„Ona nemá žiadne sociálne väzby k iným deťom. Je ako Rain Man, keď sa k nej ozve nejaké dieťa. Ako ste to mohli dopustiť? Deti sa s ňou chceli hrať a ona stuhla. Nedokázala sa s nimi normálne rozprávať a hrať sa. Nedokázala pochopiť, prečo má pri hre počúvať iné dieťa a prečo ostatní nerobia, čo chce ona. Neviem, čo si mám o tom myslieť! Nepozná základné detské hry a keď sa jej chlapček dotkol, aby žmúrila, mala som pocit, že po ňom hádam skočí!“ Pokúšal sa ma ignorovať a doslova predo mnou utekal po chodbe k svojej izbe.

„Edward!“ skríkla som. Prudko zastal a otočil sa.

„Čo odo mňa chcete počuť? Na to ste tu, aby ste ju to naučili, aby mohla o rok do školy! Musím o tom ale vedieť!“ povedal nahnevane.

Zapichol pohľad do mojej tváre a roztiahol ruky tak, že sa zaprel do oboch stien chodby. Týčil sa nado mnou a ja som si zrazu pripadala tak malinká. Bože, ten je veľký. Nikdy som si to neuvedomila. Ruky sa mi samé zomkli okolo hrude a ustúpila som krok dozadu. Nejaký zvláštny inštinkt ma pred ním donútil cúvnuť a zneistela som. Akoby pochopil, že ma vlastne trocha desí, spustil ruky a prešiel si prstami po nose.

„Pozrite sa. Nessie nemala to šťastie vyrastať na predmestí a môcť sa hrať s rovesníkmi. Nie, žeby som to nechcel, ale jednoducho to nešlo. Preto ste tu. Naučte ju, ako sa má správať k deťom a ako sa má medzi ne začleniť. Máte voľnú ruku, to ste chceli počuť? Mám jedinú podmienku. Vždy pri tom bude niekto z rodiny. Je to jasné!“ Poslednú vetu zdôraznil. Jeho pohľad bol tvrdý a ani som netušila, čo si môže myslieť. Žiadna emócia. Nič.

„Dobre, pán Cullen,“ šepla som. Prudko sa otočil. Otvoril dvere na svojej izbe a za svojim chrbtom poriadne treskol dverami.

„S dverami sa netrieska,“ šepla som, aj keď som mala chuť to zakričať. Ten muž ma privádzal do šialenstva. Mala som chuť mu vmietnuť do tváre, že je tyran. Zastavil jej sociálny vývin. To je istým spôsobom týranie dieťaťa. Bol to taký strašný baran. Povzdychla som si a pozrela sa na stenu. Dotkla som sa jej prstami a chcela som sa druhou rukou dotknúť protiľahlej, ale to proste nešlo. Musela som urobiť väčší krok, aby som dosiahla.

„Je fakt strašne veľký,“ zašomrala som si popod nos a šla do izby za Renesmee.

Nessie sedela na stoličke a Rose jej česala vlásky. Nessie sa na mňa pozrela.

„Hovorila si mi ráno, že ak na teba niekto kričí, tak to môže byť aj pre to, že si urobila niečo zlé, ale aj tak ťa má rád.“ Uprene ma sledovala a ja som prikývla. „Ocko ťa má rád, preto na teba kričal. Nebuď smutná,“ povedala Nessie a otočila sa späť k zrkadlu. Rose zamykali kútiky úst a bolo vidieť, že má čo robiť, aby sa nerozosmiala. Skrivila som tvár a šla do svojej izby.

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 7. kapitola: