Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 3. kapitola

14.03.2012 (12:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 72× • zobrazeno 9272×

3. kapitola

Bella:

Bola som dosť uťahaná, no nemala som v ruke žiadnu zmluvu a ani papier a priznám sa, že som celkom nepochopila hierarchiu rodiny. Preto som sa otočila na Carlislea.

„Prepáčte, Carlisle. Keďže zostávam, rada by som dohodla podmienky zmluvy. Nechcem byť nezdvorilá, ale rada by som mala zmluvu v rukách ešte dnes, aby som mohla oboznámiť agentúru, že sme sa dohodli.“ Carlisle chápavo prikývol.

„Nech sa páči, za mnou,“ povedal Edward za mojím chrbtom a ja som sa zhlboka nadýchla. Bolo mi už jasné, že to nebude príjemné jednanie o mojich podmienkach nástupu. Otočila som sa.

„Čiže oficiálne pracujem pre vás,“ šepla som si vlastne sama pre seba, no na moje prekvapenie to počul.

„Máte s tým problém?“ opýtal sa arogantne cez rameno, lebo sme už kráčali na koniec chodby na prízemí. Otvoril čierne dvere a pustil ma dopredu, do tmy. Zasvietil a prešiel do prostred miestnosti. Bola zariadená ako pracovňa, no v kúte bola mohutná posteľ s baldachýnom. Edward sa usadil a zo zásuvky vybral papiere a strčil ich do malej tlačiarne. Ťukol na klávesnicu počítača a otočil obrazovku na mňa.

„Sadnite si,“ šepol a otvoril súbor so zmluvou.

„To je vaša izba? Tu spíte?“ opýtala som sa prekvapene.

„Chcete riešiť kde spávam, či zmluvu? Vyberte si!“ povedal tvrdo a ja som sa zahanbila.

„Zmluvu, samozrejme.“ Očami som prebehla po obrazovke a siahla som po myške, aby som si posunula stranu nižšie, no rovnaký úmysel nabral aj Edward, a ruky sa nám na stole stretli. Tá studená pokožka ma prekvapila. Jasper bol rovnako studený. Odtiahla som ruku a on stranu posunul. Dočítala som podmienky, ktoré boli dosť netradičné, ale tá suma na konci bola niečo neodolateľné.

„Všetky cestovné náklady, ako aj vzdelávacie náklady pre mňa hradíte vy?“ opýtala som sa neveriacky.

„Je to tam, či nie?“ Oprel sa o kožené operadlo stoličky a oprel ruky o opierky. Vyzeral dosť nahnevane.

„Samozrejme. S vašimi podmienkami súhlasím a teraz tie moje.“  Oprela som sa do kresla rovnako ako on. Zodvihol obočie.

„Chcem mať voľné jedno poobedie v týždni. Nezáleží na dni. Potrebujem tiež dopredu vedieť kam ideme a kedy. Nie som slúžka a nerada sa nechám nazývať opatrovateľkou. Som guvernantka a mojou úlohou je vychovávať a vzdelávať. Nechcem, aby ste sa mi do výchovy miešali.“

„Moment. Je to moja dcéra. Budem sa vám do toho miešať.“ Zodvihla som ruku pred seba, aby som ho zastavila.

„Neskáčte mi do reči, pán Cullen. Nedokončila som myšlienku. Samozrejme, že ju máte vychovávať, ale ak niečo povolím alebo zakážem, tak moje slovo nespochybňujte. Neznesiem napomínanie a hádky pred dieťaťom. Ak ku mne budete mať výhrady, tak mi to poviete mimo prítomnosti Renesmee a vhodným tónom. Nenechám po sebe jačať.“ Usmiala som sa. Cullen zapadol hlbšie do operadla. Prižmúril oči. „Pracujem tak, že si prvý týždeň urobím prehľad o rodine. Pozorujem. Potom vypracujem plán a oboznámim s ním rodinu. Čakám, že ho budete dodržiavať,“ šepla som.

„Máte sa starať o moju šesťročnú dcéru, ktorej chýba vzor matky. Samozrejme by sa o ňu rady starali moje sestry a matka, ale, žiaľ, Renesmee ich nerešpektuje. Chceli sme niekoho cudzieho a preto ste tu. Nie ste tu na to, aby ste tu vypracúvali plány ako pri štarte raketoplánu.“ Oprel sa o stôl a nahnevane stisol v ruke pero.

„Spochybňujete moje metódy bez toho, aby ste si počkal na výsledok. Urobím z Renesmee mladú dámu.“ Zodvihla som obočie.

„Mám strach, aby ste z nej nespravili rovnakého suchára, ako ste vy,“ povedal rázne a ja som pred toľkou nevychovanosťou otvorila ústa ako ryba.

„Prosím?“ Postavila som sa a zaručene som celá očervenela. Aj on vyskočil na nohy.

„Ste upätá. Máte dvadsať a ste ako storočná. Chcem, aby z nej bola dáma, ale aby zostala dieťaťom.“ Buchol po stole.

„Ste netaktný a nevychovaný. Beriem to tak, že sme si jednoducho nesadli, ale nie som tu pre vás, ale vašu dcéru a mám dvadsaťtri a nie dvadsať.“ Sadla som si a rozhodla jeho nevychovanosť ignorovať. „Povedzte mi o jej matke, kedy zomrela a detaily. Potrebujem to vedieť,“ povedala som s nadmerným úsilím pokojne. Cullen si sadol a očividne sa rovnako upokojoval ako ja.

„Matka Renesmee sa volala Elena. Zomrela pri pôrode.“ Zhlboka sa nadýchol. Vyzeral, že ho to rozprávanie dosť bolí.

„Ako dlho ste boli manželia?“ opýtala som sa a vzala som si jeden z papierov zo stola a natiahla som sa po pero. „Smiem?“ Posunul mi ho a ja som si začala zapisovať.

„Neboli sme manželia,“ šepol.

„Tak ako dlho ste spolu žili?“ Pozrela som sa mu do tváre.

„Nežili sme spolu. Teraz však nemám chuť to rozoberať. Určite ste unavená. Do izby hádam trafíte.“ Postavil sa a ukázal otvorenou dlaňou na dvere. S prikývnutím som šla k dverám.

„Dobrú noc, pán Cullen,“ šepla som.

„Edward, poprosím.“ Otvoril mi dvere.

„Mňa volajú Bella,“ povedala som so sklopenými očami, lebo mi robilo celkom problém pozerať mu do očí, keď bol blízko. Len čo som vyšla pred dvere, zabuchol ich tak, že som podskočila. Prešla som po chodbe do haly. Alice sedela na pohovke a listovala časopis. Nikto iný tu nebol. Pozrela sa na mňa a kývla, aby som si sadla k nej.

„Z neho si nič nerobte, Bella. Nechcel pre Renesmee guvernantku. Myslel si, že to zvládneme sami. Chceme ju dať do školy, ale ona sa vôbec nevie správať k dospelým a ani iným deťom. Chceli sme jej všetci vynahradiť, že nemá matku a vlastne...“ Poobzerala sa, akoby nás mal niekto počuť a nahla sa ku mne. „Edward sa na Renesmee hrozne upol. Zbožňuje ju a nedokáže jej nič odmietnuť. Bolo nevyhnutné, aby do domu prišiel niekto, kto si bude vedieť poradiť.“ Usmiala sa a ja som chápavo prikývla.

„Pôjdem si už ľahnúť. O koľkej je tu budíček?“ Alice sa zasmiala.

„Ako u koho. Renesmee vstáva skoro.“ Prikývla som a šla som do svojej izby. Rýchlo som sa osprchovala a zapadla pod perinu. Zaspala som v sekunde. Nemala som ani čas uvažovať o dnešku. Dobré, že si na tento dom nemusím zvykať. Bol to doslova labyrint. O pár dní niekam odchádzame a ja zatiaľ netuším kam. Rýchlo som zaspala.

„Spíš?“ ozval sa jemný hlások. Pootvorila som jedno oko. Na mojej posteli sedelo dievčatko oblečené v ružovej baletnej sukničke, bielom tieločku a na hlávke mala ružové tykadielka a na chrbte ružové krídla. Otvorila som obe oči a sadla si.

„Renesmee, čo tu robíš?“ opýtala som sa prekvapene.

„Ja nie som Renesmee,“ šepla tajomne.

„Prepáč, princezná. Čo tu robíš?“ Ohrnula spodnú peru a založila si ruky na hrudi.

„Ja nie som princezná. Čo nevidíš?“ Postavila sa v topánkach na moju bielu perinu a zatočila sa, aby som si ju prezrela. Zhrozene som zasyčala. Renesmee si všimla, že sa dívam na jej topánky.

„Nessie, v topánkach na posteli? Klopala si? Pustil ťa niekto a...“

„Stále na mňa kričíš!“ vyprskla malá a zoskočila z postele. Rozbehla sa k dverám, a tak som sa hneď postavila aj ja.

„Tak to nie, mladá dáma. Zhováram sa s tebou.“ Zastavila sa a otočila. Vybrala spoza sukničky najskôr čarodejnú paličku a mávla ňou vo vzduchu.

„Čáry-máry-spi!“ vyriekla zaklínadlo. Ja som chvíľu prekvapene stála a potom mi to prišlo celkom komické. Rozhodla som sa teda s malou neposlušnicou trocha zahrať. Zavrela som oči a sklátila sa k zemi. Začala som sa tváriť, že hlasno chrápem. Chvíľu prekvapene stála a potom ku mne priskočila. Tá malá bola nevyspytateľná. Nasilu mi prstíkmi otvorila oko.

„Vážne spíš?“ šepla.

„Vážne,“ šepla som späť.

„Som kráľovná víl a začarovala som ťa!“ zakričala víťazne a začala okolo mňa poskakovať.

„Nessie, čo sa tu deje?“ ozval sa šokovaný hlas z dverí a ja som rýchlo vyskočila na nohy. Vzpriamila som sa a Nessie sa na mňa nahnevane osopila.

„Nie, ty spíš, pokiaľ ťa neodčarujem,“ povedala sklamane. Ja som sa uprene dívala na jej otca. Mal na sebe zas nechutne drahý oblek. Bolo len šesť ráno a on už bol v obleku, očividne čerstvo oholený a vlasy upravené ako z katalógu. Dcéra mu tu pobieha v kostýme víly a on na mňa čumí. Prebehla som sa pohľadom a nedivila som sa, že tak vyvaľuje oči. Mala som na sebe ružové pyžamové nohavice a tričko s Hallo Kity. Vlasy som mala na všetky strany.

„Dobré ráno. Čo predstavuje váš kostým?“ opýtal sa a uškrnul sa, hlupák.

„Nočný kostým, pán... Teda, Edward. Nepripadá vám nevhodné, že ste v takúto skorú hodinu v mojej izbe a vošiel ste rovnako ako vaša dcéra, čiže bez zaklopania a následného vyzvania na vstup?“ Rýchlo som na seba stiahla župan.

„Prepáčte. Nessie, poď. Tvoja guvernantka sa musí obliecť.“ Vzal dcéru za rameno a viedol ju von. Cez rameno sa na mňa pozrel. „Raňajky sú naservírované v zimnej záhrade. Príde po vás moja sestra, aby ste tam trafili. O pol hodiny?“ Prikývla som a rýchlo som vbehla do kúpeľne, aby som to za pol hodiny stihla. Na sekundu presne niekto zaklopal a ja som otvorila. Stála tam Rosalie a bola jednoducho nádherná. Šaty, čo mala na sebe, boli spoločenské, nie na bežné nosenie. Pozdravili sme sa a keď ma viedla do zimnej záhrady, stručne mi ozrejmovala, čo je kde v tomto dome.

„Tento dom je nádherný. Aj tam, kam sa sťahujete máte dom, alebo budeme bývať v hoteli?“ opýtala som sa, keď sme prišli do záhrady. Nebola to záhrada, ale rozprávka. Zo steny im stekal vodopád. Doslova som ostala v nemom tranze.

„Ja odchádzam dnes, pripraviť dom aj s mojím manželom, Jasperom a Esme. Vy prídete s ostatnými, keď bude všetko nachystané,“ povedala s úsmevom.

„A kam sa vlastne sťahujeme?“

„Francúzske Alpy. Máme tam rezidenciu v horách. Je tam nádherne a otec s Edwardom tam majú už prácu.“ Vyvalila som oči.

„Európa? Francúzsko?“ vypískla som.

„Nemáte chuť na Európu? Bude sa vám tam páčiť, o tom nepochybujem. Francúzi sú trocha upätí. Zapadnete.“ Tú jej poznámku som sa tvárila, že nepočujem. Prešla som okolo troch veľkých kvetináčov a šla ku stolu, kde už sedela Renesmee a pri nej Esme. Tú malú kŕmila a ona si jedlo vyberala z úst a vypľúvala jej cereálie späť do misky. Pozrela som krivo na Nessie a potom na Esme.

„Dobré ráno. Ja sa toho ujmem, je to moja práca,“ povedala som rázne a Esme položila lyžičku. Sadla som si k Renesmee a vzala som si misku, do ktorej som nasypala čokoládové lupienky z veľkej misy a zaliala som to mliekom. Na veľkom stoje bolo aspoň desať druhou a okrem toho chlieb a množstvo iného.

„Ostatní sa prídu najesť po nás?“ opýtala som sa Esme.

„Už jedli,“ povedala a Renesmme sa sprisahanecky zasmiala akoby mala nejaké tajomstvo.

„Je tu jedla ako pre armádu,“ povedala som prekvapene.  Esme sa usmiala a odsunula sa trocha. Očividne čakala, ako si poradím s malou.

„Renesmee, si dosť veľká na to, aby si jedla sama. Vypľúvať to, čo si už mala v puse do taniera, je škaredé. Ako by sa ti páčilo, keby to robili všetci?“

„Páčilo,“ zasyčala tá malá potvorka a šplechla lyžicu do misky.

„Iste. Všetci by boli ušpinení a hladní. Keď som bola ako ty, tiež som mala spolužiačku, ktorú kŕmili,“ povedala som a začala jesť.

„Tak vidíš,“ povedala Nessie víťazne. Prikývla som.

„Musela ju učiteľka kŕmiť. Všetky deti jedli samé a ju kŕmili. Začali sa jej posmievať a volali ju učiteľkin pupok.“  Vložila som si ďalšiu lyžičku do úst. U malej to vzbudilo pozornosť.

„No a?“ Založila si ruky na hrudi.

„Nikto sa s ňou nekamarátil a všetci sa jej smiali. Potom chcela jesť sama, ale vždy sa celá zašpinila a volali ju... Vieš ako ju volali?“ Pozrela som na Renesmee, ktorá moje rozprávanie reálne prežívala.

„Ako?“ naznačila perami.

„Prasa ufúľané,“ povedala som s vyvalenými očami, aby som tomu dodala na vážnosti.

„Nemohli jej tak hovoriť, to je škaredé.“ Pokrútila nesúhlasne hlávkou.

„Ale hovorili. Keď na nich učiteľka kričala, tak do nej strkali, aby sa jej pomstili.“ Prisunula som sa k Nessie. „Ja také niečo nedopustím. Naučím ťa, ako sa pekne papá, ako sa používa príbor a tvoje krásne šatičky zostanú stále čisté.“ Žmurkla som na tú malú nezbednicu a ona sa pozrela na svoj kostým špinavý od mlieka a lupienkov. Prikývla.

2. kapitola - 4. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 3. kapitola: