Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 20. kapitola

14.06.2012 (16:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 60× • zobrazeno 8691×

Edward:

Prišiel čas pravdy. Bola to príležitosť ukončiť tieto klamstvá. Asi som smiešny, keď si myslím, že to ustojí. Keď James povedal Márii, že je upír, Carlisle ju musel kriesiť. Mária bola ale iná a už Jamesa bezvýhradne milovala. Ako jej to však povedať? Nemôžem na ňu vyrukovať s tým, že som predátor živiaci sa krvou zvierat, ale môj druh sa vlastne živí krvou ľudí a sme teda v podstate netvormi. Zhlboka som sa nadýchol a Bella na mňa uprela pohľad.

„Bella, musím ti o sebe niečo povedať,“ preniesol som znova a ona sa usadila do kresla a preložila si nohu cez nohu. Prižmúrila oči a mlčky čakala, čo poviem. Opatrne som si kľakol k jej nohám. Chytil som do dlaní jej ruky.

„Bella, ja som ti o sebe na začiatku nepovedal pravdu. Prišla si do mojej rodiny, starať sa o moju dcéru. Bolo ti povedané, že sme obyčajná rodina a že budeme veľa cestovať a zmluva, ktorú máš, je len na jeden rok. Má to svoj dôvod, Bella,“ šepol som. Ona sa na mňa dívala a dokonca ani nemrkla. Nevedel som si ani predstaviť, čo sa jej odohráva v mysli. Neisto naklonila hlavu a vytiahla ruky z mojich.

„Takže si mi klamal?“ vybafla z ničoho-nič. Zhlboka som sa nadýchol a prikývol. Bella prudko vyskočila do stoja.

„Ja som to vedela! Bolo to príliš dokonalé na to, aby to bola pravda. Čo som si ja hlupaňa vlastne namýšľala? Ja som obyčajná sirota, bez peňazí a postavenia a nie som ani pekná. Ja som taká...“ Chytila sa za čelo a začala pobiehať po izbe.

„Nie! O čom to, dočerta, hovoríš, Bella!“ skríkol som po nej. Zúfalo rozhodila rukami a tak som ju za ne pevne chytil.

„O čom? Chceš sa so mnou rozísť,“ vypískla. Šokom som otvoril ústa a kýval hlavou sprava doľava.

„Nič také som nepovedal! Ako sme sa k tomuto dostali? Ja sa s tebou nechcem rozísť. Popravde by som s tebou bol najradšej navždy. Veľmi mi na tebe záleží a až tak veľmi, že ti nechcem viac klamať. Bella, ľúbim ťa,“ šepol som a schmatol ju do objatia. Možno je to naposledy, čo ju objímam, lebo keď jej to poviem, s krikom mi utečie. Bella mi vyšla v ústrety a chvíľu sme sa žiadostivo bozkávali. Potom sa odtiahla a usmiala.

„Aj ja ťa ľúbim,“ pípla a natisla sa mi do objatia. Položila hlavu na moju hruď a jemnými pohybmi ma hladkala. „Hovor,“ šepla rozhodne, pripravená prijať čokoľvek jej poviem.

„Bella, ja nie som žiaden anjel. Som skôr diabol,“ preniesol som vážne. Ona sa na mňa mlčky pozrela.

„Diabol? Si ten najúžasnejší muž na svete. Ujal si sa kamarátovho dieťaťa a miluješ ju. Miluješ svoju rodinu a máš nekonečnú trpezlivosť aj s takou palicou, ako som ja.“ Tak krásne sa na mňa usmiala. Mäkol som, aj keď v niektorých partiách jej úsmev vyvolával inú reakciu. Musel som potriasť hlavou. Musím jej to povedať!

„Vidíš ma veľmi skreslene. Čo ak by som ti povedal, že som v skutočnosti niekým naozaj zlým?“ Zodvihol som obočie.

„Najprv mi povieš, že ma ľúbiš a potom ma chceš od seba odplašiť?“ Laškovne zodvihla obočie. Zdala sa mi trocha odvážnejšia. Možno zaúradovali tie dva poháre vína k večeri. Odrazu akoby zabudla na to, o čom sme sa bavili. Chytila lem mojej košele a ťahala ma smerom k posteli. Vyliezla na ňu a ja som si sadol. Zozadu ma objala a začala drobnými bozkami zasypávať môj spánok a prešla na ucho. Slastne som zavrčal. Aspoň vďaka nej viem, kde mám erotogénnu zónu. Tie bozky mi vymývali mozog, a tak som sa pretočil a stiahol ju pod seba. Taký odvážny som ešte nebol. Hlavou sa mi hnalo len to, že je to možno naposledy, čo ju držím. Ak jej poviem pravdu... Dobre! Užijem si aspoň to málo, čo sme spolu. Nech na to príde sama. Nič jej nepoviem. Ak sa spýta, tak potom. Túto chvíľu nepokazím.

Bozkával som ju a hladil po boku. Tá úzka sukňa nedovolila, aby som si jej stehno omotal okolo pása. Chcel som, aby ma tými teplými stehnami objala, a tak som siahol na lem sukne a potiahol. Zvuk trhajúcej látky Bellu na chvíľu rozptýlil, no keď pochopila, že má voľnosť pohybu, splnila mi môj malý sen a omotala mi nohy okolo pása. Nebol som si zrazu istý, či som v nebi, či v pekle. Šialene ma pálilo hrdlo, pulzoval rozkrok, no v srdci sa mi rozlieval dokonalý pocit blaha. Tá chuť vzrušenia a túžby je doslova návyková.

„Si tak hebká. Si tak voňavá a sladká,“ zapriadol som a Bella sa zachichúňala.

„Zostaň dnes so mnou,“ pošepla a ja som div nevyskočil z postele. Napriamil som sa a pozrel jej do očí. Prvýkrát v živote som si nebol istý svojim upírskym sluchom.

„Bella, nemyslím si, že by sme spolu mali...“

„Nie!“ Zasmiala sa. „To sme si už vyjasnili. Len tu zostaň so mnou spať.“ Nevinne zaklipkala očami. Teda nevinne. Tá by zviedla aj teplého, ak by chcela. Ona si neuvedomuje, aká je krásna a aká silná aura z nej vyžaruje.

„Nemyslím si, že by som pri tebe dokázal spať.“ Mrkol som na ňu.

„Nechceš?“ Nakrčila trucovito čelo. Pohladil som jej vrásku, ktorá sa jej utvorila a ona čelo hneď uvoľnila.

„Chcem!“ povedal som rýchlo a vyskočil z postele. „Idem si pre niečo na spanie a dám ti trocha priestor na uloženie sa. Hneď som naspäť.“ Rozbehol som sa k dverám a utekal dole schodmi. Tešil som sa ako chlapec, že tam smiem ostať a k tomu s jej vedomím, lebo špehovať jej spánok som chodil už dávno. Vždy som najprv prikryl Nessie a potom o izbu ďalej jej guvernantku. Letel som tak, že som takmer vyvalil Carlislea, ktorý stál na rohu pod schodmi so založenými rukami.

„Na slovíčko,“ povedal rázne a ja som zvesil ramená. Vedel som, čo ma čaká. Bude prednáška.

„Idem tam len spať a som dosť starý, aby som mohol aj bez povolenia otca. Chceš pripomenúť, koľko mám?“ opýtal som sa. Carlisle pokrútil hlavou. Ak sa schyľuje k debate, zázrakom všetci v dome stíchnu a načúvajú. Povzdychol som si.

„Vyzeralo to tak, že jej to hádam povieš,“ povedal rozvážne.

„Aj som chcel, ale som zbabelec,“ mykol som ramenami.

„Chceš, aby na to prišla sama?“ opýtal sa a ja som prikývol. „Je to na tebe. Verím ti.“ Nútene sa usmial. Nebolo mu to jedno, ale nechcel do toho zasahovať. Chcel len vedieť, či má zostať na chodbe a prípadne sa snažiť chytiť Bellu, keď bude od nás s krikom utekať.

Vpálil som do svojej izby a behom pol minúty som bol osprchovaný a prezlečený. Jasper s Emmettom stáli pred mojou izbou a uškŕňali sa. Čakali ma a dobre sa bavili.

„Daj mu to,“ povedal Emm a Jasper siahol do vrecka nohavíc. Mysle si strážili a preto, keď Jasper z vrecka vytiahol škatuľku prezervatívov, trocha ma to zaskočilo. Nakrčil som čelo.

„Fakt vtipné,“ prskol som a pohodil rukou.

„Žiaden vtip! Jeden poloupír tu už pobehuje a to stačí. Vieš to použiť? Ak nie, pozreli sme si s Jasperom video na nete. Ja som ti chcel vziať malé, ale Jasper tvrdil, že treba veľké. Kto vie, odkiaľ to vedel? Ak by ti to padalo, tak...“ Zamyslel sa a ja som sa so založenými rukami oprel o múr. Nemal som náladu na ich sprostosti, ale hádka by ma stála viac času, než keď si ich vypočujem.

„Olepí si ho lepiacou páskou,“ povedal Jasper a pridusene sa zachichúňal.

„Ste idioti!“ Bol som už slušne vytočený.

„Vezmi si ich,“ povedal môj brat, no ja som zvrčal a keď nechcel prísť o ruku, stiahol ju. Vybehol som po schodoch a zhlboka sa pred jej izbou nadýchol. Tak do toho, Edward! Mám zaklopať, či nie? Započúval som sa. Bola ešte v kúpeľni a tak som vošiel a sadol si na posteľ. Bella otvorila dvere na kúpeľni a v huňatom župane prešla ku mne.

„Hmmm... Voniaš,“ povedala zastrene.

„Aj ty...“ zachrapčal som. Bella sa usmiala. Siahla na opasok županu a mne sa zadrhol dych. Neviem čo som čakal. Všimla si moju reakciu a pousmiala sa.

„Poď. Ideme si ľahnúť,“ povedala anjelsky a ja som spokojne prikývol. Uložili sme sa vedľa seba. V posteli som neležal už celú večnosť. Bella mala na sebe biele tričko pod zadok a to sa mi naozaj páčilo. Pretočil som sa na bok po vrchu prikrývky.

„Kde je to tvoje tričko s mačkou? To sa mi fakt páčilo,“ opýtal som sa a prešiel prstom po látke trička na jej ramene. Bella sa uškrnula.

„Volá sa Hello Kitty a už v tom tričku spáva tvoja dcéra. Páči sa jej,“ povedala pobavene a ja som sa začal smiať. Bella ma pohladila po tvári a pritiahla k sebe. Pobozkala ma.

„Si úžasný muž,“ zapriadla. Ešte sme sa chvíľu bozkávali a zhovárali sa. Našťastie jej ani nenapadlo pýtať sa na to, že so mnou nie je niečo v poriadku a že som jej chcel niečo povedať. Zaspala a ja som sa mohol nerušene dívať na spiaceho anjela. Okolo polnoci sa mi sama vysunula na hruď a ja som ju rytmicky hladkal po chrbte a užíval si jej sálajúce teplo. Najkrajšia noc môjho života. Lev sa zamiloval do jahniatka.

Počas noci sa Bella párkrát zobudila, a tak som vždy pevne privrel viečka a ona ma starostlivo prikrývala. Vždy ma jemne pobozkala na spánok alebo pery a spala sladko ďalej. Ráno som vstal z postele ešte pred svitaním, aby som sa postaral o Renesmee. Moja dcéra sa budila veľmi skoro. Niekedy bola hore už o štvrtej. Stačilo jej menej spánku, hlavne, keď dlhšie nemala krv. Plánoval som ju už včera zobrať na lov, ale Bella nás tou večerou trocha zaskočila. Dnes v noci už ale budeme musieť ísť. Odbilo šesť a Renesmee ešte sladko odfukovala. Ak by som to vedel, mohol som si ešte užívať Bellinu prítomnosť. Moja princezná vstala niečo pred siedmou a išla rovno zobudiť moju kráľovnú. Ja som už musel do práce, a tak som ich obe stihol akurát pobozkať na rozlúčku. V niečom sa tie dve neskutočne podobali. Keď som odchádzal, obe sa kyslo ofučali a to sa mi naozaj páčilo. Znak toho, že im budem chýbať a oni mne tiež.

V práci bola riadna zábava, ak sa to tak dá nazvať. Vedenie sa dozvedelo, že ich preberie nový investor. Niekto skúpil takmer všetky akcie a len pár vyvolených vedelo, kto. Skúpil som ich samozrejme ja, ale aby som mal potrebu to niekomu povedať, to nehrozilo. Takto si aspoň môžem urobiť prehľad o tom, koho si vo firme ponechám.  Mnohý tušili, že v tom mám prsty. Vedeli, že u mňa nie sú peniaze problémom a kto má peniaze, má moc. Ingrit jediná vedela so stopercentnou istotou, že som to bol ja, ale mlčala. Len keď sme boli sami, tak do mňa trocha podpichla a oslovila ma titulom pán riaditeľ. Tajne dúfala, že mi aj naďalej zostane robiť sekretárku. Bola to úžasná žena. Nemala nejaké nadpriemerné vzdelanie, ale mala množstvo skúseností a mnoho vlastností, ktoré treba u asistentiek hľadať. Myslím, že dostane moje terajšie miesto. Nikto iný si to tak nezaslúži.

Pripravoval som si podklady na poradu, keď u Ingrit zazvonil telefón. Vzala ho a hneď mi volala.

„Šéfe, na linke tri máte princeznú Renesmee z krajiny Nessieland. Tak sa aspoň jej veličenstvo predstavilo,“ povedala pobavene do telefónu a aj ja som sa zasmial. Takže sme naspäť pri princeznách.

„Ďakujem,“ povedal som a stlačil trojku. Na druhej strane si moja malá krátila čas pospevovaním.

„Výsosť?“ šepol som.

„Môj krásny rytier, veľmi mi chýbaš. Pôjdeme si dnes večer prejsť naše kráľovstvo?“ opýtala sa rozjašene.

„Presne to som plánoval, princezná. Ulovím ti toho najväčšieho losa, akého si kedy videla,“ šepol som s rukou na slúchadle.

„Blé... Nechcem losa.“ Počul som, ako si znechutene odfrkla.

„Dobre. Čo budeš chcieť, to ti ulovím. Kde je Bella?“ opýtal som sa.

„Háda sa s Emmettom,“ povedala akoby nič.

„Kto vyhráva?“

„No predsa Bella,“ povedala moja ratolesť podráždene, že sa vôbec pýtam na takú samozrejmosť. „Dobre. Počúvaj a ja sa budem ponáhľať. Aj tak pôjdeme do lesa až neskoro večer, keď Bella zaspí.“ Nessie si povzdychla.

„Už som hrozne smädná. Tak sa ponáhľaj a pa,“ pípla moja láska.

„Ľúbim ťa.“ Zavesil som. Dnešok bol nekonečný a doslova som sa nevedel dočkať konca pracovnej doby. Keď to tu prevezmem, najskôr si nájdem schopného človeka a budem tráviť viac času doma.

Večer som nasadol do auta a keď som konečne otvoril dvere na dome a oviala ma tá ľudská aróma, podlomili sa mi kolená. Najprv mi skočila okolo krku moja dcéra a hneď za ňou sa dohnala Bella. Položil som Nessie na zem a objal Bellu, ktorá sa nechala našim bozkom trocha uniesť. Renesmee sa začala chichúňať a tak som aj keď nerád bozk ukončil.

Večer prebiehal ako každý iný, akurát Nessie bola hrozne nervózna. Už sa videla, ako hltavo pije teplú krv. Z tej jej myšlienok sa mi v ústach zbieral jed, a tak som bol aj ja o poznanie nervóznejší. Niekoľkokrát mi poslala myšlienku, aby sme už Bellu uložili, alebo jej povedali, že sa ideme prejsť. Iste by jej nebolo podozrivé, že pôjdeme do noci. Namiesto Belly som poslal spať Nessie. Samozrejme len na oko a ona to pochopila. Len čo Nessie odišla, Bella si ku mne sadla a oprela sa o mňa.

„Pozrieme si niečo?“ opýtala sa a vzala ovládač od televízie.

„Pôjdem si skôr ľahnúť. Nehnevaj sa. Mal som v práci ťažký deň,“ povedal som pokojne a pritisol pery na jej čelo. Chápavo sa usmiala a pustila ma z pohovky. Ešte raz som ju pobozkal a išiel do svojej izby. Možno jej to prišlo zvláštne, keď sme spolu včera spali v jednej posteli, ale zajtra jej to vynahradím. Nabudúce to budeme musieť lepšie naplánovať, keď pôjdem s mojou dcérou loviť. Bella ešte chvíľu sedela v obývačke, no potom vyšla po schodoch a vošla do izby mojej dcéry. Chcela ju zaiste ešte pobozkať. Počul som, ako vzala pár hračiek z postele a spustila ich na zem. Stál som pri dverách svojej izby a počúval. Potom som začul jemné syknutie a hneď na to tlmené zavrčanie. Zamrazilo ma. Stuhol som a svet sa akoby zastavil. Ucítil som tú lahodnú vôňu spievajúcej krvi a preľakol sa. Ústa mi zaplavil jed a temno karmínovej farby mi zahalilo mozog. Prudko som potriasol hlavou. Domom sa ozval uši drásajúci výkrik mladej ženy a ja som sa rozochvel záchvatom šialeného strachu. Všetko sa to dialo v úseku stotiny sekundy, no mne to prišlo ako nekonečná večnosť. Vrčanie mojej dcéry sa rozľahlo domom a ja som rozbehol, prudko som vyrazil dvere na izbe Renesmee. Trvalo ďalšiu stotinu sekundu, kým som sa zorientoval v tom chaose, čo mala Nessie v hlave. Vôňa krvi ma privádzala do šialenstva, no strach o Bellu ma spaľoval ako oheň. Bella stála chrbtom opretá o stenu. Ruku mala pritlačenú na ústach a druhú na krku. Pomedzi prsty jej pretekali tenučké pramienky červenej tekutiny. Bella sa na moju dcéru dívala s toľkým strachom, až ma bodlo pri mŕtvom srdci. Nessie kľačala na koberci a na tvári mala ešte krvavú šmuhu. Nevedel som, ku ktorej mám ísť najprv. Renesmee mala vo svojej hlave hotové tornádo. Rýchlo sa spamätala a ovládla. Jemné vrčanie sa zmenilo v nepríčetný plač. Vybuchla v srdcervúci záchvat žalostného náreku, lebo si plne uvedomila, čo sa stalo. Bolo obdivuhodné, že dokázala aj napriek tečúcej ľudskej krvi tak triezvo uvažovať. Natiahla ku mne ruky, ako k jedinej možnej záchrane. Bella sa celá chvela a z očí sa jej liali slzy. Bola vydesená. Vyzerala, že každú chvíľu omdlie. Vtedy sa v izbe zjavila Rosalie a schmatla Renesmee do objatia. Hneď zas bola preč a ja som urobil krok k Isabelle.

„Bella, upokoj sa. Všetko ti vysvetlím,“ šepol som.  Bella sa triasla. V panike sa dívala na rozmlátené dvere a potom odtiahla skrvavenú ruku zo svojho krku a pozrela sa na ňu.

„Uhryzla ma,“ zachrapčala šokom bez seba.

„Bella...“ Natiahol som k nej ruku, no ona cúvla.

„Nepribližuj sa ku mne!“ vypískla.

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 20. kapitola: