Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guvernantka - 15. kapitola

18.05.2012 (13:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 62× • zobrazeno 9714×

Bella:

Preľakla som sa a ako v snách som bežala za Edwardom. Renesmee sedela uprostred zoskupenia ľudí. Edward k nej padol na kolená.

„Si v poriadku? Čo sa stalo?“ opýtal sa a bleskovo ju kontroloval.

„Neviem, ako sa to mohlo stať. V sekunde bola úplne hore na stene a bez istenia. Spadla. Ja nechápem, ako sa to stalo,“ habkala jedna s tých uniformovaných slečien. Vyzerala, že skolabuje. Ja som stála ako socha hneď pri kľačiacom Edwardovi a ľakom som nebola schopná pohybu.

„Nessie, bolí ťa niečo?“ opýtal sa Edward svojej dcérky, ktorá sa rozochvene obzerala okolo na vystrašených ľudí. Potiahla nosom a zastala pohľadom na mne.

„Bella?“ zakňučala. Sklonila som sa k nej a ona sa mi zavesila okolo krku. Nevládala som ju zodvihnúť zo zeme. Bola som strachom zdrevenená.

„Renesmee, bolí ťa niečo? Odpovedz!“ Pohladila som ju po hlave.

„Nič ma nebolí. Zľakla som sa,“ šepla uplakane.

„To nie je možné. Spadla úplne z hora,“ povedala jedna žena blízko nás a Edward sa na ňu nahnevane zadíval. Oči mal tmavé a celý sa nahrbil, akoby jej chcel hádam jednu vraziť.

„Edward?“ oslovila som ho. Zohol sa a vzal Renesmee do náručia. Ona mu omotala ruky okolko hrdla a nohy okolo pása. Edward ju pridržoval jednou rukou a druhou schmatol moje zápästie. Rýchlym krokom sa pustil k východu. Takmer som tým jeho dlhým nohám nestíhala. Cítila som sa ako handrová bábika. Doslova som za ním viala. Jedna z hostesiek nám podávala kabáty, keď sa nám do cesty postavila riaditeľka školy. Bola celá roztrasená, ako vlastne všetci.

„Pán Cullen, nesmierne nás to mrzí. Tá žena má okamžitú výpoveď. Máme tu nášho školského lekára. Na dcérku sa vám okamžite pozrie,“ povedala tak prehnane starostlivo, až sa mi zodvihol žalúdok. Ponúkla nám však lekára, a tak som potiahla Edwarda za ruku a on sa na mňa tvrdo pozrel.

„Mal by ju prezrieť lekár,“ šepla som nástojčivo.

„Nie! Môj otec je lekár, odveziem ju k nemu do nemocnice,“ povedal Edward rázne smerom k riaditeľke.

„Pán Cullen, môže mať vnútorné zranenie. Len sa na ňu pozrie,“ zopakovala zmierlivo. Bolo vidieť, že Edward reaguje rodičovsky impulzívne. Bola to až prílišná reakcia, ako tú malú chránil a odmietal pustiť zo zovretia.

„Nie!“ povedal zas rázne.

„Edward, pani riaditeľka má pravdu. Môže jej niečo byť a nesmieme riskovať,“ šepla som.

„Povedal som nie! Vezmi kabáty a poď!“ vyštekol po mne Edward totálne vytočeným hlasom a preletel dverami. Šokovane som zostala stáť a dívala som sa, ako mizne za rohom. Otočila som sa na riaditeľku, ktorá, rovnako ako ja, stála s otvorenými ústami.

„Prepáčte,“ šepla som. Vzala som kabáty a vybehla von. Vtedy pri mne pristavil Jeep a ja som len naskočila. Edward dupol na plyn. Renesmee sedela ticho ako muška na zadnom sedadle. Otočila som sa k nej.

„Naozaj ťa nič nebolí? Nebolí ťa hlavička, alebo ti nie je na zvracanie?“ opýtala som sa. Než mi stihla odpovedať, Edward ma prudko chytil za koleno.

„Zapni si pás! Je v poriadku, jasné!“ povedal rázne.

„Edward, spadla z ohromnej výšky. Musí ju prezrieť lekár. Trvám na tom!“ povedala som panovačne.

„Ja trvám na tom, aby si mlčala. Pozrie sa na ňu Carlisle. Ideme domov!“ zavelil.

„Sľúbil si mi Petra Pana,“ šepla Renesmee uplakane.

„Nessie, ideme domov a pozrie sa na teba dedko. Na to predstavenie pôjdeme inokedy,“ povedal Edward už miernejším tónom a pozrel sa na svoju dcéru do spätného zrkadla. Ja som sa stále celá chvela.

„Renesmee, naozaj ťa nič nebolí?“ šepla som.

„Nie,“ pípla.

„Prečo si vlastne liezla hore?“ opýtala som sa a pozrela sa na ňu dozadu. Sedela s rukami na kolenách a bola celá nesvoja.

„Ten chlapec povedal, že som dievča, a preto to nezvládnem,“ povedala nahnevane.

„Nessie, mohla si sa vážne zraniť. Veľmi si nás vyľakala.“ Privrela som oči a potom som sa celý zvyšok cesty dívala cez okno. Edward mlčal a intenzívne upieral pohľad na svoju dcéru na zadnom sedadle. Bol najprv neskutočne vydesený, ale aj tak ma jeho reakcia dosť prekvapila. Správal sa iracionálne. Doslova ma to zvláštnym spôsobom vydesilo.

Keď sme dorazili domov, Alice nám vybehla oproti.

„Stalo sa niečo?“ opýtala sa rýchlo a hneď vytiahla Nessie zo zadného sedadla.

„Spadla. Vyzerá však v poriadku. Odnes ju ku Carlisleovi, aby sa na ňu pozrel.“ Edward obišiel auto. Vystúpila som. Alice si Nessie silno privinula.

„Čo si na ňu nedal pozor? Kde si, dočerta, bol a čo si robil?“ osopila sa na neho Alice. Až teraz som sa spamätala, čo sme riešili, než mala Renesmee nehodu. Pozrela som na Edwarda, ktorý skrivil tvár. Vzal si rázne dcéru od jej tety a išiel do domu. Alice si založila ruky na hrudi a nahnevane dupla nohou.

„Alice, nemôže ju neustále chrániť. Je to dieťa. Deti padajú a nie je reálne možné, aby im rodičia neustále chodili za chrbtom,“ povedala som zmierlivo a trocha aj previnilo. Alice po mne šľahla pohľadom.

„Nessie je iná, než ostatné deti. Mal na ňu dozrieť,“ povedala nahnevane.

„Potom by si sa mala hnevať skôr na mňa. Zhovárali sme sa s jedným manželským párom a potom som Edwardovu pozornosť zabávala ja. Mrzí ma to.“ Napriamila som sa. Alice sa zatvárila trocha prekvapene a potom bez slova obišla auto a išla ho zaparkovať do garáže. Ja som vošla do domu. Esme už stála celá nervózna pred Carlisleovou pracovňou. Unavene som si sadla na pohovku a tvár som si schovala do dlaní. Naozaj dúfam, že malej nič nebude. To by ma zabilo. Dvere na pracovni sa otvorili a Esme vkĺzla dovnútra. Vtedy vyšiel Edward a prešiel ku mne tou svojou ráznou chôdzou.

„Je v poriadku. Na to predstavenie ju teraz vezmú Carlisle s Esme.“ Posadil sa na pohovku. „Prepáč, že som kričal. Vydesil som ťa. Sám som sa veľmi zľakol,“ šepol.

„Zľakol si sa a bál si sa o dcéru. Správal si sa pochopiteľne, no na druhej strane úplne iracionálne.“ Povzdychla som si. „Mali sme ju dať okamžite prezrieť tomu lekárovi a neutekať s ňou domov. Naozaj je v poriadku?“  Edward prikývol. „Idem do izby,“ pípla som a šla ku schodisku.

„Neodpovedala si mi,“ povedal rázne a v stotine sekundy stál predo mnou. Najprv som sa na neho nechápavo zadívala a keď sám trocha znervóznel, došlo mi, o čom hovorí.

„Myslím, že moja odpoveď ti musí byť jasná. Nemienim odvádzať tvoju pozornosť od dcéry.“ Sklonila som pohľad a vystúpila na schod. Edward ma zrazu schmatol za ruku a prudko ma k sebe stočil.

„Môžeš s tým prestať? Nebola to ani tvoja a ani moja chyba. Je v poriadku. To je hlavné, a čo sa týka mojej pozornosti, viem ju efektívne a spravodlivo rozdeliť na vás obe. Bella, na nič sa nevyhováraj. Máš strach? Ver, že aj ja a k tomu mám toho ďaleko viac, o čo môžem prísť, ak by nám to nešlo. Bella, daj nám šancu,“ šepol. Ja som len otvorila ústa. Mala som v hlave búrku. V prvom rade mi nešlo do hlavy, o čo vzácnejšie môže prísť než ja.

„Edward, ja...“ Edward ma prudko pritisol k sebe. Pritlačil pery na moje a mne sa podlomili kolená. Všetko sa so mnou točilo. Jeho pery ma príjemne chladili. Bol to šialene vzrušujúci bozk a pritom sme sa len ľahko dotkli perami. Hneď sa zase odtiahol a ospravedlňujúco mykol ramenami a zatriasol hlavou, akoby z nej potreboval niečo vypudiť.

„Prepáč, ja som sa trochu neovládol,“ šepol. On sa neovládol a mňa totálne pobláznil. Ako môžem uvažovať, keď sa mi prisal na ústa. Celé telo mi pulzovalo a šialene ma pálili pery.

„Dobre. Nesmie to však nijako ovplyvniť Nessie. Ak by z toho mala byť nesvoja, alebo by sa jej to nepáčilo, tak to hneď ukončíme a ešte jedna vec,“ šepla som. Cítila som, že sa celá červenám. Edward ustúpil a chápavo prikyvoval.

„Čokoľvek,“ šepol a mňa tým trocha pobavil.

„Pôjdeme na to pomaly. Ja nie som zvyknutá na nejaké vzťahy. Ja som vlastne nikdy žiaden vzťah nemala.“ Nervózne som si začala zhrýzať spodnú peru. Edward ma chytil pod bradu a prstom mi prešiel po pere.

„Ja som vlastne tiež žiaden ozajstný vzťah nemal. Myslím, že to zvládneme,“ povedal zamatovo a nahol sa k bozku. Nervózne som mu hypnotizovala pery a vyšla som mu v ústrety. Edward sa zarazil a odtiahol. Oprel sa o zábradlie chrbtom a ja som takmer spadla hlavou dopredu. Dvere na pracovni sa v tej chvíli otvorili a vybehla Nessie celá rozžiarená.

„Dedko s babkou ma na Petra Pana vezmú,“ zatrilkovala. „Ideš s nami, Bella?“ ponúkla mi princezná a poskakovala okolo mňa. Esme vyšla z dverí a usmiala sa.

„Nessie, pôjdeme len my traja a potom si zabehneme na niečo pod zub,“ povedala so širokým úsmevom. Nessie na svoju babku sprisahanecky žmurkla. Carlisleovi ten radostný výraz chýbal.

„Peter Pan? To je ten lietajúci chlapec? To asi nebude nič pre mňa. Čo neurobím pre svoju vnučku.“ Krútil hlavou. Behom chvíle zmizli. Kývala som ešte Renesmee, keď ma Edward schmatol za ruku a stiahol ma do svojho náručia. Zohol ku mne svoju tvár. Pripadala som si na jeho obrovskej hrudi ako vtáča.

„Teraz sa už vyrušiť nenechám,“ povedal rozhodne a pritisol pery na moje. Najprv jemne a ostýchavo, no po chvíli už intenzívne a žiadostivo. Celé moje telo pulzovalo a sypalo sa ako domček z karát. Nebola som schopná myslieť. Našťastie, pri tomto to odo mňa nikto nečakal. S privretými očami som si užívala to chvenie a ten úžasný pocit z neznámeho. Bolo to príjemne, chladné a troška tvrdé, ale aj nádherne a dokonalé. O rozum ma pripravovala aj jeho vôňa. Dlane som mala opreté o jeho hruď a jeho ruky ma jemne objímali. Potrebovala som sa nadýchnuť, a tak som sa odtiahla a vsala do pľúc kyslík. Edward o krok ustúpil a spokojne sa usmial. Jeho oči boli tmavé a celý bol zvláštne napätý, no aj napriek tomu pôsobil spokojne.

„Poďme von. Len my dvaja.“ Oprel sa o stenu a zase sa tak neuveriteľne usmial. Zmohla som sa na krátke prikývnutie. „Vybavím pár hovorov, aby som mal večer voľný a môžeme ísť,“ šepol a zase sa ku mne nahol. Ja som ustúpila.

„Kam pôjdeme?“ Edward sa narovnal a pobavene si založil ruky na hrudi.

„Mohli by sme sa prejsť po meste, potom ísť na romantickú večeru a niekde do klubu. Zatancujeme si,“ šepol zamatovo a zase sa ku mne nahol. Cítila som sa zvláštne, a tak som sa znova poodtiahla.

„Ja neviem tancovať,“ pípla som.

„Naučím ťa,“ šepol perami tesne pri mojich.

„Nemyslím, že sa to naučím. Ja som dosť nemehlo...“ Pritlačil sa mi na pery. Už som nemala kam cúvnuť, lebo som sa už zapierala o zábradlie. Teraz mi ruku zasekol pod krkom a pritiahol si moju tvár. Ten chlap mi počaroval. Bola som bezbranná. Sladko som si povzdychla a on sa prudko odtiahol. Priam uskočil. Rýchlym pohybom si prešiel rukou cez tvár a nervózne sa zaknísal.

„Idem pracovať,“ povedal tvrdo a rýchlym krokom odkráčal. Ja som sa za ním dívala ako oparená. Najskôr sa neviem ani bozkávať. Aj to ma bude musieť naučiť. Dofrasa. Som nemožná. Ako dlho mu bude trvať, kým príde na to, že som obyčajná guvernantka, ničím nezaujíma, nie veľmi pekná a otravná? Čo ak mu ide len o to, aby ma dostal do postele? Vie, aký mám vzťah s Nessie, to by hádam neurobil ani jej a ani mne. Povzdychla som si a vybehla po schodoch. Budem si musieť niečo vybrať na to večerné rande. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guvernantka - 15. kapitola: